Ako Dlho Klíči Mrkva a Petržlen: Praktické Rady pre Úspešný Výsev

Viete si predstaviť prípravu jedál bez mrkvy či petržlenu? Ak tvrdíte, že je to nemožné, máte úplnú pravdu. Táto koreňová zelenina vás možno troška potrápi pri pestovaní, ale vynaložená námaha za to rozhodne stojí. Mrkva a petržlen patria k najobľúbenejšej koreňovej zelenine nielen do polievok a šalátov. Nedarí sa im ale všade.

Mrkva: Zdroj Vitamínov a Chuti

Mrkva je typickou koreňovou zeleninou a môžete si vybrať medzi skorou, poloskorou a neskorou odrodou, podľa toho, na čo chcete mrkvu využiť. Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta.

Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi mrkvovité alebo zelerovité rastliny, je teda príbuzná napríklad s petržlenom, ale aj s kôprom či anýzom. Napriek tomu, že je mrkva rastlina dvojročná, pestuje sa najčastejšie ako jednoročná. V prvom roku vyraší vňať a koreň výrazne zdužnatie a zhromažďuje živiny. Mrkva patrí medzi zeleninu bohatú na živiny a vitamíny. Obsahuje najmä beta karotény, vitamín A, vlákninu a antioxidanty.

Odrody Mrkvy

Mrkvu obyčajnú môžeme rozdeliť do dvoch poddruhov. Prvým je mrkva obyčajná pravá (Daucus carota subsp. carota), čo je pôvodná nešľachtená forma, ktorá sa vyskytuje divoko v prírode. Druhým poddruhom je potom mrkva obyčajná siata (Daucus carota subsp. sativus). Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia. Zaujímavým spestrením na tanieri môžu byť rôzne farebné variácie mrkví. Na pohľad veľmi výrazná je odroda 'Purple Haze', ktorá sa vyznačuje temne fialovou farbou so žíhaním.

Odroda ’Fest‘ má hladké listy a intenzívnu arómu. Vegetačné obdobie 75 - 85 dní. Veľmi skorá hybridná odroda ’Aron F1‘ má valcovitý koreň dlhý 10 - 12 cm, široký 4,5 cm. Vegetačné obdobie je 75 - 80 dní, do plnej zrelosti 105 - 110 dní. Pri pestovaní z hustých výsevov je možné zberať tzv. baby mrkvy s dĺžkou 6 - 8 cm a šírkou 2,5 - 3,5 cm. Skorý hybrid ’Marion F1‘ má valcovitý koreň s tupým zakončením, ktorý dosahuje dĺžku 15 - 17 cm. Vegetačné obdobie 90 - 95 dní. ’Rondo‘ je veľmi skorá odroda s guľovitým koreňom a krátkym vegetačným obdobím (70 - 80 dní).

Výsadba Mrkvy

Skoré odrody sa vysádzajú skoro na jar, marec a apríl, pretože aj úroda príde veľmi skoro. Sú určené pre viac-menej okamžitú konzumáciu. Pri poloskorých a neskorých odrodách sa môžete tešiť aj na omnoho väčšiu úrodu a trvácnosť, pretože ide o odrody vhodné na dlhodobé uskladnenie, napr. v pivniciach. Vysádzame ich koncom apríla až začiatkom mája. Pripravte sa na výsadbu mrkvy už teraz. Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.

Mrkva neobľubuje kyslé pôdy. Nemusíte sa však ničoho obávať, pretože pH pôdy ľahko upravíte už v jesennom období. Jednoducho pridajte do pôdy vápno. Hnojenie nie je vyslovene nutné. Ak sa už pre hnojivo rozhodnete, pred výsadbou ho zapracujte do pôdy. Pôdu prekyprite a rozdeľte na riadky, vzdialené od seba cca 20 cm. V riadkoch vyhĺbte ryhy, do ktorých umiestnite mrkvové semienka. Tie však veľkosťou rozhodne nevynikajú. V obchodoch dostanete aj tzv. výsevné pásy, ktoré sú zaliate vo vodorozpustnej fólii, alebo zasaďte len samotné semienka. Po zasiatí ich zahrňte pôdou a dobre utlačte. Semienok vysádzame vždy mnoho. Ak by nám všetky vzišli, bola by z toho síce veľká radosť, ale takmer žiadna úroda. Preto je potrebné výsadbu preriediť.

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.

Mrkvu i petržlen pestujeme z priameho výsevu, pretože neznášajú presádzanie. Korene rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, jednotíme ich ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Tento krok je pomerne prácny.

Mrkva klíči veľmi pomaly, 3 - 4 týždne. Na záhone sa za ten čas vytvorí pôdny prísušok, ktorý bráni rovnomernému vzchádzaniu a rozrastá sa burina. Ak vysievame voľné, neobalené alebo obalené osivo, je vhodné ho pomiešať so značkovacou rastlinou.

Starostlivosť o Mrkvu

Následná starostlivosť je pomerne jednoduchá. Mrkve sa bude dariť, ak bude rásť v pravidelne kyprenej pôde, zbavenej buriny. Samozrejmosťou je aj pravidelné zavlažovanie a prihnojenie v neskoršej fáze rastu. Ak spozorujete nárast plodov, čaká vás opätovné triedenie. Odstráňte menšie mrkvy, ktoré spracujete napr. pri varení, a nechajte priestor pre rast tým väčším. Mrkva sa vám za to odvďačí bohatou úrodou.

Mrkve sa dobre darí vo vlhkejších podmienkach. Potrebuje ľahšiu, výhrevnú a nezaburinenú hlinito-piesočnatú pôdu, bohatú na humus, vápnik a draslík. Čerstvý maštaľný hnoj neznáša, korene sa po ňom rozkonárujú a praskajú. Aj preto ju zaraďujeme do II., prípadne III. trate po plodinách, ktoré boli hnojené maštaľným hnojom alebo kompostom. Vhodné predplodiny sú napríklad plodová a listová zelenina alebo strukoviny. Korene mrkvy rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Tvrdé hrudy či kamene totiž bývajú príčinou deformácií a pomalého rastu koreňov. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde.

Mrkva zakoreňuje hlboko, preto je aj pomerne odolná proti suchu. Ak sa rozhodneme pre závlahu, musí byť pravidelná. Nerovnomerné zavlažovanie alebo aj výdatné dažde po období sucha spôsobujú deformácie a praskanie koreňov. Praskliny sú vstupnou bránou pre druhotnú infekciu spôsobenú pôdnymi hubami a škodcami.

Zber a Skladovanie Mrkvy

Zber prebieha podľa odrody. Skoré odrody zberáme približne v júli, neskoré až na prelome októbra a novembra. Mali by ste to však stihnúť do príchodu mrazov. Jednotlivé riadky vykopete rýľom, z plodov odstránite vňať a mrkvu opäť pretriedite. Menšie a poškodené plody radšej rýchlo spracujte, zdravé sú vhodné k dlhodobému uskladneniu.

Kedy vykopať mrkvu zo zeme závisí od použitej odrody - existujú totiž mrkvy skoré, stredne skoré či neskoré. Tie skoré sa zo záhonu obvykle zberajú už počas júla, pokojne už 2 až 3 mesiace po vysiatí (ak sa jedná o výsev jarný).

Termín zberu závisí od skorosti odrody a účelu pestovania. Skoré odrody zberáme prebierkou už od mája do júla. Pre vysoký obsah vody v pletivách nie sú vhodné na zimné skladovanie, ale len na rýchly konzum, pretože sú veľmi šťavnaté a rýchlo vädnú. Najlepším ukazovateľom, že je mrkva vhodná na zber a korene už nerastú, je vyfarbenie. Pár koreňov jednoducho vyberieme a skontrolujeme. Spodné listy žltnú, listová ružica je rozklesnutá. Neskoré odrody zberáme na jeseň, v priebehu októbra, aj začiatkom novembra, kým nezmrzne pôda. Úrodu určenú na skladovanie pozberáme naraz, najlepšie v slnečný a teplejší deň. Zber v daždivom počasí, zo zamokrenej, mazľavej pôdy je nevhodný. Korene môžu od nadbytku vody praskať. Ak z nejakého dôvodu nestihneme korene vybrať, aspoň záhon zakryjeme netkanou textíliou, čečinou a v najbližšom priaznivom čase korene vyberieme. Na zber používame rýľ alebo rýľovacie vidly, ktorými korene v riadku mierne nadvihneme. Podryté korene sa uvoľnia a ľahko ich vytiahneme von z pôdy. Ak by sme rýľ nepoužili, len ťahali mrkvu za vňať, vňať by sme síce odtrhli, ale koreň by zostal v pôde. Korene s vňaťou necháme na záhone alebo v debničke v tenkej vrstve mierne zaschnúť, najlepšie niekoľko hodín, aby pôda nalepená na koreňoch sama odpadla. Pôdu z koreňov neotĺkame, nedrhneme kefou ani neumývame vodou, ale opatrne utrieme jemnou handričkou, prípadne použijeme textilné rukavice. Pri čistení korene zároveň vytriedime.

Rád, ako uskladniť mrkvu na zimu, je skutočne veľa, a každý záhradkár uprednostňuje trochu iný spôsob. Všeobecne však platí niekoľko základných pravidiel. Tým prvým je, že uskladňujeme iba odrody neskoré, skoré nie sú na dlhodobé skladovanie vhodné. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.

Pestovanie Mrkvy na Balkóne

Pestovanie mrkvy na balkóne nie je nemožné, chce to ale zodpovedajúce vybavenie. Základom sú dostatočne hlboké nádoby. Kvetináče by teda mali mať aspoň 40 centimetrov na výšku. Obľúbené je tiež takzvané debnové pestovanie, kedy sa zelenina vysieva do 50 centimetrov hlbokej debny plnej záhradníckeho substrátu. Na balkónové pestovanie sa však odporúča voliť skôr skoré a drobnejšie odrody.

Petržlen: Neoceniteľný Prídavok do Kuchyne

Na začiatok je potrebné uviesť, že poznáme dva základné druhy petržlenu - petržlen vňaťový a petržlen koreňový. Z petržlenu koreňového využijete koreň aj vňať. S mrkvou tvorí jedinečný tandem pre zeleninové vývary. Obsahuje veľmi veľa vitamínu C. Petržlen vňaťový nemá koreň, ale výrazne dlhú vňať. Pokojne si ho môžete pestovať aj v kvetináči a mať ho, ako sa vraví, stále po ruke.

Petržlen je na tom z hľadiska obsahových látok podobne ako mrkva. Nachádzajú sa v ňom cukry, vitamíny C,E, PP, provitamín A, minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, zinok, silice.

Petržlen je, rovnako ako mrkva, dvojročná rastlina. V prvom roku tvorí vretenovitý, biely až žltkastý koreň a prízemnú ružicu listov. V druhom roku na rozkonárenej kvetnej stonke, vysokej až 1 až 1,20 m, prináša drobné, vajcovité plody - nažky.

Pestujeme dva základné druhy, petržlen záhradný (Petroselinum hortense) na korene aj vňať a petržlen kučeravý (Petroselinum crispum), nazývaný aj listový na ozdobnú vňať.

Kučeravý petržlen, odroda ’Astra‘, intenzívne dorastá.

Výsadba a Starostlivosť o Petržlen

Petržlen, podobne ako mrkva, odoláva aj prvým mrazom. Vysaďte ho na polotienisté alebo slnečné miesto. Ide o dvojročnú rastlinu, ktorá prináša úžitok v každom roku. Prvý rok rastie jeho koreň alebo vňať. V druhom roku petržlen kvitne a z kvetov sa následne stávajú semená. Takto získate vlastné kvalitné osivo pre ďalšie vysádzanie. Vysádzajte do ľahkej, ale mierne kyslej pôdy. Pôda musí byť vlhká a bohatá na živiny, avšak nie trvalo mokrá. Vhodnejšia bude pravidelná zálievka.

Dobré úrody dáva v hlinito-piesočnatých, humóznych pôdach s dostatkom draslíka a vápnika. Je veľmi odolný proti chladu a poklesom teplôt, preto môže aj bez poškodenia prezimovať na záhone. Treba počítať s tým, že ak pôda zamrzne, korene nebudeme môcť vykopať. V osevnom postupe ho zaraďujeme do II. trate po plodovej zelenine, strukovinách. Príprava pôdy je taká istá ako pri inej koreňovej zelenine, napríklad aj mrkve.

Petržlen pomerne dlho klíči. Ak chcete tento proces urýchliť, vysievajte do prehriatej pôdy, prípadne pred výsadbou namočte semienka do vlažnej vody. Postup výsevu je obdobný ako pri mrkve. Motykou vyhĺbte riadky, do ktorých zasadíte semienka. Zahrňte, polejte a prikryte fóliou, najlepšie čiernou. Hneď ako spozorujete prvé listy, dajte fóliu preč. Koreňový petržlen po vyrastení prerieďte.

Vysievame nahusto čo najskôr na jar, koncom marca, do riadkov od seba vzdialených 30 - 40 cm. Podobne ako pri pestovaní mrkvy je najvhodnejšie pestovanie položením výsevného pásika a následným utužením pôdy. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Opakovať výsev možno až do júna. Klíčenie a vzchádzanie petržlenu trvá približne 3 - 4 týždne. Na príčine sú chemické látky, tzv. furokumaríny, ktoré vylučujú semienka petržlenu, ale aj mrkvy a bránia klíčeniu burín na záhone. Je to vlastne obrana rastliny proti rastu burín v jej okolí a zaistenie priestoru na jej rast. Zároveň však spôsobujú pomalšie vzchádzanie samotného petržlenu a mrkvy. Ďalšou príčinou pomalého vzchádzania petržlenu je nedostatok vlahy v jarnom období a následná tvorba silného prísušku, ktorý nevládzu semienka klíčiace pod povrchom pôdy preraziť, a preto zahynú. Riešením je zakrytie výsevov bielou netkanou textíliou, aby bola zabezpečená rovnomerná vlhkosť pôdy na záhone a opatrné kyprenie povrchu pôdy, ktorým rozrušíme pôdny prísušok.

Podobne ako pri mrkve, hlavnou zásadou je kypriť povrch medzi radmi až do zapojenia porastu, aby sa netvoril pôdny prísušok a nerástli buriny. Keď rastliny dosiahnu výšku asi 15 cm, jednotíme ich na vzdialenosť asi 5 - 10 cm. Mladú vytrhanú vňať aj s korienkom kuchynsky spracujeme. Všímame si napadnutie chorobami a včas zakročíme.

Vzchádzanie urýchlime použitím predklíčeného osiva alebo výsevom na jeseň pred príchodom mrazov, približne v novembri, dokonca decembri.

Zber a Skladovanie Petržlenu

Zber závisí od odrody, ale situácia je podobná ako pri mrkve. Na pomoc si vezmite rýľ, korene očistite, zbavte vňate a môžete uskladniť v pivnici. Vňaťový petržlen zberáme počas roka priebežne tak, ako dorastá vňať.

Petržlen na vňať zberáme podľa potreby, z rastlín odtrhávame zdravé, dobre rozvinuté a neprestarnuté listy.

Skoré koreňové odrody zberáme v priebehu septembra, neskoré v októbri. Pri zbere a skladovaní postupujeme podobne ako pri mrkve. Na rozdiel od mrkvy zberáme z petržlenu aj vňať.

Tabuľka: Porovnanie Klíčenia a Výsevu Mrkvy a Petržlenu

Sú odolné proti chladu. Mrkvu i petržlen pestujeme z priameho výsevu, pretože neznášajú presádzanie. Korene rastú do hĺbky, preto musíme pôdu na záhone veľmi jemne spracovať. Na jeseň pôdu na záhone hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde. Na jar záhon dôkladne urovnáme a značkovačom naznačíme riadky. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených od seba 25 - 35 cm. Hĺbka výsevu je 1 - 3 cm. Keď rastliny dosiahnu výšku okolo 15 cm, jednotíme ich ručne na vzdialenosť približne 5 cm, aby mali korene dostatok priestoru na rast. Tento krok je pomerne prácny.

tags: