Jedlo je základom nášho života, dodáva nám energiu a je nevyhnutné pre prežitie. Preto by sme mali vedieť čo najviac o tom, ako naše telo spracováva potravu, ktorú konzumujeme. Cesta jedla v našom tele je zložitý proces, ktorý zahŕňa trávenie, štiepenie, vstrebávanie a využitie živín.

Sme to, čo jeme?

Klasické príslovie hovorí, že sme to, čo jeme. Pre naše telo sú to stále „len“ tri základné makroživiny - tuky, cukry a bielkoviny. Náš tráviaci systém nerozlišuje ani tak to, čo jeme, ale skôr to, čo z neho naše telo dokáže získať. Preto je dôležité, aby sme sa naučili jedlo vnímať ako prostriedok, ktorým nášmu telu dodáme konkrétne makroživiny, ktoré ďalej spracuje v náš prospech.

Cesta jedla

Cesta od jedla na tanieri až po pobyt na toalete je dlhá a komplexná a v závislosti od toho, čo zjeme, trvá celý proces „spracovania“ 24 - 72 hodín! Najjednoduchšie si náš tráviaci systém poradí s ovocím a so zeleninou s vysokým obsahom vlákniny, ktoré preň predstavujú menšiu záťaž, zatiaľ čo mäso či jedlá bohaté na živočíšne tuky a bielkoviny sa trávia najdlhšie. Čo je možno prekvapivé, ešte rýchlejšie ako ovocie či zelenina sa trávia sladkosti a spracované potraviny, keksíky, čokolády či cukríky prejdú naším črevom raz-dva, to však nie je žiadna výhra, keďže počas tohto „rýchleho prechodu“ si z nich naše telo vezme akurát tak kalórie, ale takmer žiadne živiny!

Cesta jedla, ktoré zjeme, sa začína už v ústach pri prvom prežúvaní, pokračuje pažerákom, ktorý spája ústnu dutinu so žalúdkom, do samotného žalúdka, odtiaľ do tenkého čreva a ďalej do hrubého. Odtiaľ po finálnom spracovaní vyjdú už len zvyšky, ktoré naše telo nevedelo, nemohlo alebo nepotrebovalo spracovať.

Cez ústa až do žalúdka

Tráviacej trubici napomáhajú aj ďalšie prídavné orgány, hneď v ústach sú to napríklad zuby, jazyk či slinné žľazy. Na jazyku sa nachádzajú tzv. chuťové bunky, ktoré sú spojené s mozgom a dodávajú mu informácie o tom, čo sme zjedli, aké chute jedlo má, a v mozgu dôjde aj k „vyhodnoteniu“, či nám dané jedlo chutí alebo nechutí. Pomocou zubov jedlo pohryzieme a slinami, ktoré produkujú slinné žľazy, ho zvlhčíme. Vďaka nim je jedlo mäkšie a jednoduchšie sa posunie ďalej do pažeráka bez toho, aby sme sa ním zadusili. Sliny však majú okrem zvlhčovania ešte jednu funkciu, obsahujú enzýmy, ktoré už v ústnej dutine začínajú štiepiť veľké molekuly cukrov na menšie.

Takto spracované jedlo sa po prehltnutí posúva cez trubicu, ktorú nazývame pažerák, do žalúdka, kde štiepenie a premiešavanie pokračuje ďalej. V žalúdku sa vylučuje kyselina chlorovodíková, známa aj ako žalúdočná kyselina. Tá obsahuje enzýmy, vďaka ktorým sa k štiepeným látkam pridávajú aj bielkoviny. Tie sa postupne štiepia na aminokyseliny, aby boli na svojej ďalšej ceste pripravené vstrebať sa do krvi. V žalúdku okrem štiepenia prebieha aj premiešavanie. Rozhryzené a natrávené jedlo sa tu takpovediac miesi, kým nie je dostatočne malé, mäkké a rozložené na to, aby sa mohlo posunúť ďalej - do tenkého čreva.

Dlhá cesta črevom

Takto natrávené zvyšky pokračujú ďalej do tenkého a potom aj do hrubého čreva. Hlavným rozdielom tejto druhej fázy trávenia je to, že v čreve prebieha okrem štiepenia aj ďalší mimoriadne dôležitý proces, a tým je vstrebávanie. Potrava sa štiepi aj v čreve a môžu za to hlavne lipázy a žlčové kyseliny - enzýmy na štiepenie tukov, ktoré sa vyrábajú v pečeni a pankrease. Okrem toho sa však aj na drobné rozložené zložky každého jedla dostávajú cez špeciálne bunky steny čreva do krvného obehu, kde už sú ďalej spracované. Glukóza sa dostane do buniek, ktoré z nej vyrobia energiu pre naše telo, aminokyseliny sa budú podieľať na výstavbe bielkovín - svalstva, protilátok proti vírusom a baktériám, a zložky tukov nášmu telu zas pomôžu vyrobiť napríklad také hormóny.

Drvivá väčšina vstrebávania živín a vody prebieha v čreve, v tenkom, ale aj v tom hrubom. Ak sa pýtaš, čo sa deje v hrubom čreve, vstrebe sa v ňom zvyšná voda a prípadné zvyšky, ktoré sa ešte dajú ďalej využiť. Nepoužiteľný zvyšok sa sformuje do určitého tvaru a vylúči sa v podobe stolice.

Má chuť jedla vplyv na trávenie?

To, ako dlho sa aké jedlá trávia, sme si už povedali. Čo je však zaujímavé, je fakt, že aj chuť či konzistencia toho, čo zjeme, vplývajú na to, ako bude ďalej prebiehať trávenie. Tekuté, resp. kašovité jedlá sa naším tráviacim traktom preženú rýchlejšie, keďže tráviaca trubica potrebuje menej času na to, aby ich premiešavala, zvlhčovala a zmäkčovala. Ak nám niečo chutí, ale pokojne stačí aj vôňa, náš mozog vyšle signál na produkciu slín a tráviacich štiav a tekutín. To je vtedy, keď sa nám „zbiehajú sliny“. Takto pripravené telo tak rozštiepi a natrávi zložky potravy o niečo rýchlejšie.

Problémy s trávením?

Ak vás trápia pocity plnosti, nadúvania, pálenie záhy alebo bolesť po jedle, nie ste sami. Gastroenterológovia sa najčastejšie stretávajú s refluxnou chorobou - pálením záhy, potravinovými intoleranciami, nafukovaním alebo zápchami. Mnohé z týchto stavov sú spôsobené ochorením, veľa z nich sa však dá upraviť životosprávou, keď vieme, ako na to.

Strava a pohyb sú dôležité aj pre naše trávenie, a ak si zvykneme dodržiavať nasledujúce tipy, tráviaci systém sa nám určite poďakuje:

  1. Jedz dostatok ovocia, zeleniny a vlákniny.
  2. Vyhýbaj sa polotovarom a spracovaným jedlám.
  3. Uprednostni varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním.
  4. Zaraď do svojho jedálnička probiotiká.
  5. Pravidelne športuj.

Trávenie je celá veda, ak však vieš, ako na to, a urobíš zo zdravia svojho tráviaceho systému prioritu číslo 1, telo sa ti odvďačí silou, zdravím, dostatkom energie, ale aj udržaním stabilnej hmotnosti!

Rýchlosť, ktorou sa potrava pohybuje tráviacim traktom, závisí od mnohých faktorov. Potraviny bohaté na vlákninu, bielkoviny, komplexné sacharidy a tuky sa zvyčajne trávia dlhšie ako potraviny s nízkym obsahom týchto živín. Vláknina pridáva na objeme stravy, čo spomaľuje pohyb potravy tráviacim traktom. Dôkladné žuvanie a udržiavanie hydratácie môže pomôcť urýchliť tráviaci proces.

S vekom majú dospelí tendenciu produkovať menej žalúdočnej kyseliny a tráviacich enzýmov, zatiaľ čo ich črevá sa stávajú menej pohyblivé. Stres a úzkosť môžu tiež predĺžiť čas prechodu črevami zmenou motility čriev a znížením prietoku krvi v gastrointestinálnom trakte.

Doba trávenia je individuálna a závisí od mnohých faktorov. Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné časy trávenia pre rôzne časti tráviaceho traktu:

Časť tráviaceho traktu Doba trávenia
Ústa 1 minúta
Žalúdok 2 - 4 hodiny
Tenké črevo 1 - 4 hodiny

Vo všeobecnosti platí, že mäso sa trávi dlhšie ako iné druhy potravín. Trávenie mäsa môže trvať 4-5 hodín alebo aj dlhšie, v závislosti od druhu mäsa a individuálnych faktorov.

tags: #Maso