Ako dlho vlastne vydrží človek bez jedla alebo bez vody? Stroskotať na pustom ostrove, alebo zostať uväznený niekde v lese, v pivnici, či vo väzení nejakého šialenca. Nech už sa nad niečím podobným zamýšľate, alebo prežívate, istotne vás odpoveď zaujíma.
Vplyv vody a jedla na prežitie
Voda je nielen pre človeka veľmi dôležitou zložkou na prežitie. Existujú prípady, keď ľudia vydržali bez jedla až neuveriteľných 90 dní, ale bez vody dokáže človek vydržať iba zopár dní. 10% nedostatku vody v tele prestávajú pracovať obličky, opúcha jazyk a svaly dostávajú kŕče.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez jedla
Ako dlho dokáže človek vydržať bez jedla, závisí od rôznych faktorov, napríklad aká je pôvodná telesná hmotnosť, vek, zdravotný stav a množstvo telesného tuku. Človek potrebuje prijať denne 1500 - 2000 kalórií, aby telo dokázalo hodnotne fungovať. Keď človek neje viac ako 4 dni, telo si berie z uložených tukov, ktoré sú zdrojom energie. Sotva sa minú uložené tuky, telo si začne brať zo svalov. Ako prvé sú na rade svaly na rukách aj nohách, postupne pribúdajú aj iné dôležité svaly. Prestáva prúdiť krv.
Čo sa stane, ak prestaneme jesť?
Na naše zdravie to vplýva už po niekoľkých hodinách! Pre telo je to zničujúce, o tom snáď niet ani pochýb. Ako čas postupuje, znižuje sa hustota našich kostí, ženy postupne prestanú menštruovať, telo sa snaží šetriť energiu čo najviac. Ochabujú naše svaly, trpí aj srdce. Preto ženy trpiace na anorexiu často zomierajú na infarkt.
Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie, ktorý ak dodržujeme správny stravovací plán, nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Glukóza ide do pečene a do svalov, mastné kyseliny sa ukladajú na neskoršie použitie. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie. Po dlhšom období bez jedla sa dostaneme do stavu ketózy, teda sa v našom tele zvýšia hladiny ketolátok. Energiu začíname čerpať z tukov, ktoré organizmus mení na mastné kyseliny. Náš mozog preto do posledného momentu využíva posledné zvyšky glukózy v tele. Každý deň využijeme 120 gramov glukózy, čo je významné množstvo. Ako však vieme, glukóza sa „míňa“ rýchlo. Tento proces prichádza po troch dňoch bez jedla.
Autofágia je slovo gréckeho pôvodu a znamená "jesť samého seba." Autorom tohto termínu je Chrisian De Duve. Telo začne meniť bielkoviny vo svaloch, postupne svalstvo chradne. Bez potravy vieme vydržať 3 týždne až 70 dní v závislosti od toho, ako sme hydratovaní a aké máme tukové zásoby.
Marazmus je ťažká forma podvýživy a nedostatku energie, vyznačuje sa stratou svalovej hmoty, nadúvaním. Kwashirkor je najbežnejšia forma podvýživy, spôsobená nedostatkom bielkovín, ktorú charakterizuje únava, zníženie svalovej hmoty.
Nový výskum o pôste
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy.
U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody. Lekári vo všeobecnosti odporúčajú, aby sa deti, dospievajúci, tehotné ženy či ľudia s cukrovkou alebo poruchami príjmu potravy prerušovaného pôstu nezúčastňovali.
Riziká pôstu
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
Vplyv pôstu na svalovú hmotu
„Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie. Veľmi zaujímavá a hlavne náročná otázka. Ako dlho vydržíme bez jedla, až začneme prichádzať o svalovú hmotu? Nebolo tomu tak dávno, keď som narazil na jednu štúdiu z oblasti fitness, no okrem nej ma zaujal zverejnený komentár istého odoberateľa pod ňou. Tento, pomerne "jemný" komentár, vyvolal búrlivú, miestami až emocionálne vypätú diskusiu ohľadom nasledovnej problematiky: „Ako dlho vydrží ľudské telo bez jedla, kým si nezačne samo "ujedať" z ťažko nadobudnutej svalovej hmoty?“ Vieme, že krátkodobý pôst (fasting, hladovanie) je v poriadku, aj vďaka prispením našich článkov (Intermittent Fasting 1 + Intermittent Fasting 2), ale ako to je pri takto do extrému vtiahnutej otázke?
Naše telo je úžasné v udržaní nás nažive za akýchkoľvek podmienok. Je mu jedno aký máme cieľ - či chceme chudnúť, priberať, ono chce iba prežiť. Na pochopenie tejto pointy, priblížme si jednu drastickú štúdiu z roku 1973. Výskum sa zaoberal 27-ročným mladíkom, ktorý po dobu 382 dní nejedol a iba konzumoval esenciálne vitamíny a suplementoval minerály, pričom bol samozrejme pod prísnym lekárskym drobnohľadom. Na prekvapenie nepotreboval žiadny lekársky zásah a dokonca týmto "kúskom" si zaslúžil miesto v Guinessovej knihe rekordov. Svoju púť začal na 207 kilogramoch, kedy jeho váha na posledný deň klesla až na hodnotu 82 kg.
Celkom zaujímavé bolo i to, že po 5 rokoch od ukončenia tohto experimentu sa skúmaný jedinec stále pohyboval na úrovni 85 kilogramov, čo nám ukazuje, že v jeho prípade prirýchle schudnutie prinieslo úspech... No, čítaj ďalej. V tejto štúdii bola aj sekcia, v ktorej bolo spomenutých i zopár prípadov rýchleho úbytku hmotnosti pomocou hladovania u obéznych ľudí, ktoré končili až smrťou! Veľká škoda, že v tomto výskume nemerali pomer svalov k tuku a nezaoberali sa hodnotami v rámci telesnej kompozície.
Úlohou zmienenia tohto výskumu bolo najmä ukázať, že telo je vysoko adaptabilné, jedinečné a dokáže sa vysporiadať i s dlhými obdobiami, kedy nemáme k dispozícii žiadne jedlo. Priblížme si teraz jeden novší, a hlavne menej radikálnejší výskum. Dr. Zainer a kolektív v roku 2000 dali dokopy 11 zdravých jedincov (7 mužov a 4 ženy) v dobrej kondícii, kedy ich podrobili hladovaniu po dobu 48 hodín, pričom im merali ich množstvo vydanej energie pri odpočinku (resting energy expenditure). No najdôležitejšie pre nás v rámci tejto štúdie bolo, že merali koncentráciu substrátov - relatívne použitie telesných palív - čo nám dovolí špekulovať o prípadnej strate svalovej hmoty.
Po celom jednom dni bez jedla tím vedcov zaznamenal ani nie 8 g straty dusíka u jednotlivých subjektoch. I keď sa úplne nevie, odkiaľ bolo presne už spomenutých 8 gramov, vedci sa zhodli, že to bude pravdepodobne z čriev vďaka vysokej miere bielkovinovej fluktuácie. Pre väčšiu prehľadnosť argumentu, teda ak by došlo k najhoršiemu možnému prípadu a týchto 8 gramov by prišlo len zo svalov (čo je viac menej nemožné) tak pri hladovke trvajúcej 36 hodín a viac by sme prišli približne iba o 363 gramov svalovej hmoty.
Čiže opať otázka: „Ako dlho dokážeš fungovať bez konzumácie jedla, a zároveň nestrácať svaly“ je stále otvorená. Najmä vďaka práci Dr. Varadyho už vieme, že pôst (fasting, hladovanie) obdeň, nazývaný ako Alternate Day Fasting - konzumovanie jedného, stredne veľkého jedla obdeň, nespôsobuje žiadny úbytok čistej svalovej hmoty (tvoja celková hmotnosť mínus hmotnosť tuku na tvojom tele). Už teraz by ti mohlo byť jasné, že toto nie je jednoduchá otázka, a taktiež na ňu neexistuje jednoduchá a univerzálna odpoveď.
I na základe vyššie zmieneného extrémneho výskumu sme zistili, že vyššia úroveň telesného tuku lepšie ochráni telo pred stratou svalovej hmoty. Taktiež významnú rolu zohrá typ a intenzita vykonávaného tréningu. Bohužiaľ, štúdií a skúmaní na túto tému je žalostne málo a aj tie, ktoré sa už podnikli, by určite vniesli viac svetla do tejto problematiky využitím viac sofistikovanejšieho spôsobu skúmania svaloviny (napr. Čo by si si teda mal odniesť z tohto množstva informácií? Ako dlho vydrží tvoje telo, kým zaznamenáš úbytok svalov bez akéhokoľvek príjmu potravy? Dlhšie ako si myslíš. Taká je odpoveď.
Veda, resp. výskumy do dnešného dňa nám naznačujú, že ak prijmeš každý druhý deň čo i len 25 % svojich kalórií na udržanie terajšej váhy (kalorický maintenance - udržiavanie) - tak si "za vodou" a zároveň bez výrazného úbytku svalovej hmoty. Nezabúdajte, otázka nebola, aký je najlepší spôsob stravovania pre nárast svalov, takže, je vyššie spomenutá informácia optimálna z tohto hľadiska? Nie. Jedz minimálne dve, tri až šesť jedál za deň, záležiac na osobných preferenciách, pričom vždy naplň potrebný príjem denných kalórií, zase záležiac od toho, či chceš aktuálne chudnúť, svoju váhu udržiavať, alebo priberať.
Extrémne prípady hladovania
Ruku na srdce - kto z vás vydrží čo i len pár hodín bez teplého jedla či nejakej dobrej čokolády? Prinášame vám príbeh muža, ktorý to vydržal 382 dní. Hranice toho, ako dlho môžu ľudia fungovať bez jedla, je naozaj ťažké určiť. Bez vody človek nedokáže vydržať ani týždeň, no s hladovaním je to trošku inak. K dispozícií je dokonca aj dokumentácia pôstu tohto muža. Existuje niekoľko novinových príbehov, ktoré popisujú liečenie jeho utrpenia. Podľa nej prišiel vtedy 27- ročný Angus Barbieri do Univerzitnej Kliniky Medicíny v Škótsku hľadať pomoc. V tom čase bol veľmi obézny a podľa lekárov vážil až 207 kg. Doktori mu nasadili krátku diétu mysliac si, že mu pomôže, no v skutočnosti vôbec neočakávali, že ju vydrží. Jeho cieľ bol absurdný a až príliš riskantný. Túžil vážiť 49 kíl.
Najväčším prekvapením pre doktorov bol fakt, že toto nebezpečné sebazaprenie dokázal dodržiavať nie v nemocničných priestoroch za pomoci lekárov, ale v jeho domácom prostredí. Do nemocnice chodil len na prehliadky a kontroly jeho zdravotného stavu. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať. V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju. To však bolo najmä v posledných týždňoch hladovania. Na konci svojho utrpenia skutočne vážil 49 kíl.
Aj vy sa pýtate, ako je vôbec niečo také možné? Keď už konečne skončila jeho diéta, ukončil ju raňajkami s jedným uvareným vajíčkom a krajcom chleba s maslom. Barbieri stratil tak veľa svojej váhy, že by mohol zmestiť ešte ďalších dvoch ľudí do jeho starého oblečenia. Počas svojej hladovky dokonca prestal pracovať pre svojho otca v obchode Fish and Chip na Nelsonovej ulici.
Príbeh tohto muža sa do sveta šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Dokonca sa stal predmetom štúdia na University of Dundee, kde akademici horlivo skúmali dopady, ktoré má dlhodobý pôst na telo človeka. Po ukončení svojej diéty žil normálnym plnohodnotným životom vychovávajúc svojich dvoch synov. Škótove hladovanie je najextrémnejší príklad diéty, aká sa kedy zaznamenala. Existuje však ešte jeden príklad. Muž menom Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnesovej knihy rekordov.
V roku 1964 výskumníci publikovali štúdiu, že predlžené hladovanie môže skutočne pomôcť obéznym ľuďom schudnúť, ak budú hladovať aspoň 117 dní. Tieto typy extrémnych diét môžu byť smrteľné. Nikto nedokáže prežiť bez energie, ktorá pochádza z potravín. Zatiaľ čo hladovanie bolo považované ešte v 60. a 70. rokoch za liek, lekári odišli od tejto stratégie, pretože je pravdepodobné, že zabije pacientov. Po určitej dobe telo začne spaľovať pomocou tuku a svalov, nakoniec spôsobí fyzické zmeny a tie zvyšujú šancu na infarkt. Dokonca aj nízkokalorické diéty, ktoré poskytujú dostatočnú výživu, zabíjali.
Barbieri naozaj ukázal, že otázka, ako dlho vydrží človek bez jedla, je vlastne nezodpovedaná.
Ako dlho vydrží človek bez spánku
Dobrovolník zo zač. nemal až také problémy, aby nezaspal tak cvičil a pod. po niekoľkých dňoch museli lekári výskum zastaviť, pretože dobrovolníkovi už išlo o zdravie a život... tuším vydržal 11 dni....
Zhrnutie
Predstav si situáciu, že zostaneš bez prístupu k jedlu aj vode. Koľko dní telo zvládne fungovať bez výživy? A kedy už ide o život? Táto otázka je veľmi individuálna a tým pádom aj zložitá. Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. V momente, keď prídeme o základné živiny, telo prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný.
Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode. Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Možno si počul o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii. Už po troch dňoch bez vody dochádza k zlyhaniu obličiek a nedostatku elektrolytov v mozgu. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby. Najprv využíva glukózu, ktorá sa vyčerpá už do 24 hodín. Následne prechádza na spaľovanie tukov - proces nazývaný ketóza.
Dehydratácia je ešte vážnejšia. Zhoršuje termoreguláciu, znižuje objem krvi a schopnosť tela ochladzovať sa. Klesá krvný tlak, stúpa tepová frekvencia. Ľudské telo síce dokáže prežiť bez jedla niekoľko týždňov, bez vody však nevydrží dlhšie než pár dní. Dbaj na pravidelný príjem tekutín a ak zvažuješ dlhší pôst, rob to iba pod dohľadom odborníka. Prístup k čistej vode a výžive nie je samozrejmosťou - vážme si to, čo máme. A ak sa niekedy dostaneš do krízovej situácie, pamätaj: voda je prvé, čo musíš získať. Neváhaj tieto informácie zdieľať.
Úloha vody v tele
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch. Príliš malá konzumácia tekutín môže mať krátkodobé aj dlhodobé zdravotné následky.
- Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak
- ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo
- ale podieľa sa aj na trávení
- zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov
- udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní.
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
tags:
