Peru: Keď kukurica stratila všetky zuby a iné zaujímavosti

Peru je krajina, ktorá ponúka pohladenie na duši, multietnická a plná kontrastov. Sprievodkyňa Naty, ktorá precestovala takmer všetky krajiny Latinskej Ameriky, sa s nami podelila o svoje skúsenosti a postrehy z tejto fascinujúcej krajiny.

Peru ako multietnická krajina

Peru spolu s Bolíviou majú najväčšie percento pôvodných obyvateľov v rámci Latinskej Ameriky. Už pri prílete do Limy človek cíti, že je v exotike, pri pohľade na domácich obyvateľov. Oproti napríklad Argentíne alebo Čile, kde veľké množstvo populácie je potomkami európskych prisťahovalcov.

Peru je veľmi multietnická krajina - aké kultúrne rozdiely vnímaš medzi regiónmi ako Cusco, Arequipa, Puno alebo Lima? V Peru sa okrem španielčiny rozpráva ešte ďalšími približne 47 jazykmi pôvodných obyvateľov. Mnoho jazykov je používaných kmeňmi v oblasti Amazonského dažďového pralesa. Historicky mohlo byť na území Peru až 300, podľa niektorých autorov až 700 jazykov.

Peru je rozdelené na 3 hlavné časti - suché pobrežie (Costa), kde sa nachádza Lima a kde nájdeme aj piesočné duny. Náhorná plošina (Altiplano), na ktorej sa nachádza hlavné mesto Inkov, Cuzco, a dažďový prales (Selva).

Keď zhrniem rôzne mestá, ktoré navštevujeme do niekoľkých slov, tak Lima je veľkomesto, 11-miliónová metropola, ktorá si žije vlastným uponáhľaným rušným životom. Puno je také nemastné-neslané mesto, pravé Peru. Tehlové neomietnuté domy, kam zavíta to málo turistov, aby navštívili bájne jazero Titicaca. Každé miesto v Peru je špecifické a keď napríklad ideme zájazd Peru, Bolívia, v okolí Cuzca obdivujeme ľadovce, ani sa nám nechce veriť, že len pred zopár dňami sme boli na piesočnými dunách a stále sme v tej istej krajine!

Obyvatelia Peru a ich životná úroveň

Čo si predstavíš ako prvé pod pojmom „typický Peruánec“? Čo sa týka správania sa ľudí, je to rôznorodé. Stáva sa mi napríklad v Lime, keď držím telefón v ruke, že ma niekto upozorní, aby som si naň dávala pozor, aby mi ho neukradli. Vo všeobecnosti mám ale s Peruáncami pozitívne skúsenosti. Sú veľmi nápomocní, splnili by aj nesplniteľné - na to si treba dávať pozor. Lebo naozaj nasľubujú, ale v skutočnosti potom zistíš, že to nie je zrealizovateľné. Sú veľmi priateľskí, zhovorčiví, hneď po minúte si s vami chcú vymeniť kontakt a pozývajú vás na oslavu narodenín svojej dcéry. Sú veľmi snaživí, pracovití - minimálne tí, čo robia v turizme, si veľmi vážia svoju robotu a snažia sa ju robiť, čo najlepšie. Peru je iný svet a núti aj nás zamýšľať sa nad podstatou života.

V krajinách Latinskej Ameriky je životná úroveň v rámci obyvateľstva rôzna. Vieme tu nájsť veľmi bohatých ľudí, ktorí zarábajú oveľa viac, ako je priemerná mzda na Slovensku a žijú si kráľovským životom v luxusných bytoch či vilách. A na druhej strane je tu veľká časť obyvateľstva, ktorá je veľmi chudobná.

Ľudia zo Slovenska často nevedia pochopiť, že nie vo všetkých krajinách sa dá určiť priemerný plat. Vie sa to odôvodniť tzv. Giniho koeficientom. Je to číselný ukazovateľ, ktorý meria mieru nerovnosti v rozdelení príjmov alebo majetku v rámci určitej skupiny obyvateľstva, napr. v štáte.

Peru ale dosahuje hodnotu 40,3, čo je takmer dvojnásobok slovenskej hodnoty. To znamená, že príjmy sú rozdelené oveľa nerovnomernejšie, pričom väčšia časť bohatstva je sústredená u menšej skupiny ľudí. V Južnej Amerike sa plat môže pohybovať od 150 EUR po tisíce EUR mesačne. Ľudia sú tu rozdelení medzi sebou na pomyselné sociálne vrstvy.

Raz mi náš lokálny partner povedal príbeh o jeho svokre. Jej manžel zomrel a navrhli starkej, aby prišla bývať ku nim do mesta, aby nebola sama. Jej sa to ale nepozdávalo, nevedela, čo by v meste robila. Žila v jednoduchom domčeku, mala asi 60-členné stádo alpák, pole, kde si dopestovala plodiny. Náš sprievodca tým chcel povedať - že ako sa dá napríklad v tomto prípade merať chudoba? Je jeho starká chudobná, keď nemá stále peniaze alebo pravidelný príjem?

Kmeň Uros na jazere Titicaca

Náš zájazd v Peru pravidelne mieri aj za pôvodnými komunitami na jazere Titicaca. Na jazere Titicaca sa vydávame spoznať kmeň Uros, ktorý patrí medzi najstaršie pôvodné etniká oblasti Ánd. Ich pôvod siaha do obdobia ešte pred príchodom Inkov.

Pri každej návšteve prichádzame na iný z celkovo približne 27 ostrovov, aby bol turizmus a následný príjem spravodlivo rozdelený medzi obyvateľov. Vítajú nás bosé deti a panie v tradičných farebných sukniach s čiernymi vlasmi zapletenými do dlhých vrkočov. Veľkosť ostrova býva rôzna, zvyčajne na jednom ostrove býva približne 5 rodín. Je to premenné, pretože ako nám vysvetľuje starosta, ak sa pohádate so susedom, jednoducho časť ostrova s jeho domom odpílite a necháte ho odplávať inam.

Dozvedáme sa, ako sa tieto ostrovy budujú, ako stavajú svoje maličké príbytky. Obyvatelia sa tradične venujú rybolovu, lovu vodných vtákov, zberu vajíčok a totory. Ich strava pozostáva najmä z rýb, vtákov a samotnej totory, ktorú konzumujú surovú - vraví sa, že práve vďaka nej majú biele zuby a fialovejú im líca.

Od 80. rokov 20. storočia sa život na ostrovoch výrazne zmenil vplyvom rastúceho turizmu a pre mnohých Urov je dnes hlavným príjmom predaj suvenírov a poskytovanie zážitkov turistom. Na ostrovoch majú aj kostol, ihrisko, menšiu polikliniku, námestie s barom a reštauráciou a základnú školu. Na strednú školu dochádzajú deti do mesta Puno. Dnes žije na ostrovoch približne 2 000 ľudí.

Aj napriek tomu, že sa ostrovy otvorili turizmu, stále tu cítiť autentickosť. Ľudia z kmeňa Uros stále nie sú úplne zvyknutí na turistov, nechodia tu masy. Aj pri našej návšteve cítime, že to nie je iba hrané divadielko pre turistov a ukážka toho, ako sa tu kedysi žilo. Tu sa stále tak žije.

Zdravotné riziká a Machu Picchu

Peru je bezpečné a ľudia sa pri návšteve krajiny boja skôr o zdravie kvôli výškovej chorobe. Zastihla aj teba? Pri návšteve Peru sa určite každý stretne s výškovou chorobou, či už intenzívnejšie alebo len mierne. Každý tu smeruje za účelom návštevy bájneho inkského mesta Machu Picchu a aj napriek tomu, že sa Machu Picchu nachádza iba 2 400 m n. m., človek musí pricestovať do Cuzca, ktoré je 3 400 m n. m. Nadmorská výška trápi vždy aj mňa.

Človek sa musí pohybovať naozaj pomaly, aj bežná chôdza zadýcha každého. Dôležité je piť veľa tekutín, dobre spať, povolené sú aj sladkosti na energiu. Dobré je zobrať si paralen alebo akýkoľvek liek na bolesť hlavy.

Machu Picchu si určite zaslúži byť jedným zo siedmich divov sveta. Aj keď som už pár krát na Machu Picchu vystúpila, stále na tomto mieste stratím dych. Prečo Inkovia postavili mesto takto vysoko v horách? Na čo slúžilo? Zázrakom nebolo zničené Španielmi, ako boli iné inkské mestá, pretože ho nenašli. Poslední obyvatelia mesta pred odchodom zničili prístupové cesty. Inkovia nemali písmo. Veľa informácií o Inkoch, ich živote a o Machu Picchu sú len odhady a hypotézy archeológov a bezpochyby fascinujú aj nás, bežných smrteľníkov.

Zaujímavé miesta v Peru

Peru je rôznorodá krajina, ako som už spomínala vyššie. Mnoho turistov smeruje len na Machu Picchu, čo je veľká škoda, Peru toho ponúka oveľa viac. Je to oáza uprostred peruánskej pobrežnej púšte. Dá sa tu jazdiť na buginách a sandboardovať na vysokých piesočných dunách.

Posledné roky je veľmi populárna aj Dúhová hora alebo Hora siedmich farieb pri Cuzcu. Kedysi ju pokrýval ľadovec, no dnes môžeme pozorovať údolia sfarbené rôznymi minerálmi od bielej, cez žltú, oranžovú, červenú, hnedú a čiernu. Posledné roky sa to ale stalo veľmi populárne miesto na návštevu, takže odporúčam vyraziť z Cuzca čo najskôr, ideálne okolo 4.00 h a najlepšie privátnou dopravou, aby ste sa vyhli masám turistov. Každopádne, Dúhová hora, okolité scenérie a ľadovce (Dúhová hora sa nachádza vo výške 5 000 m n. m.) stoja za to.

Adrenalínové zážitky a gastronómia

Medzi najväčšie zážitky z Peru si zaradila paragliding nad Limou. Paragliding nad Limou je úplne super vec. Je to úplne iný pocit, ako keď človek letí v helikoptére. Taký slobodnejší. Celkom adrenalín je aj štrková cesta na parkovisko pod Dúhovú horu do výšky cca 4 500 m n. m. Často sú pod nami hlboké útesy, cesty sú bez zvodidiel a nedajbože sa pred nami objaví auto v druhom smere a musíme sa vyhýbať. Turistiku na vyhliadku na Dúhovu horu si vieme skrátiť jazdou na koníkoch či z jednej prístupovej strany aj na motorke.

Peru je známe unikátnou gastronómiou a ochutnať tu vieš steak z alpaky či dokonca morské prasiatko. Určite tie veci, čo si spomenul boli pre mňa nezvyčajné. Ešte doteraz si pamätám na tie zúbky a paprčky morského prasiatka na mojom tanieri. Ale pri návšteve Peru to určite treba vyskúšať. Cuy - morské prasiatko patrí medzi tradičné jedlá, ktoré Peruánci jedia, napríklad na Vianoce alebo na narodeniny.

Peru je naozaj gastronomická destinácia, v Lime či v Cuzcu sa nachádzajú reštaurácie na svetovej úrovni. Národným jedlom Peru je ceviche - surová marinovaná biela rybka v limetkovej šťave. Pridávajú sa aj ďalšie ingrediencie ako chili, červená cibuľa, koriander, soľ či cesnak.

Mňa ale zaujali reštaurácie ponúkajúce kuchyňu Nikkei. Táto kuchyňa j...

Tabuľka: Giniho koeficient v niektorých krajinách

tags: