Príspevok od

Nakladané vajcia sú veľmi zaujímavý spôsob, ako si vychutnať na tvrdo uvarené vajíčka. Preto pokladám za viac ako dôležité, vrátiť sa k minulotýždňovému receptu.

Dlhujem vám však jedno - a to povedať vám, čo robím so zvyškom nálevu a červenej repy, ktorá ostane v pohári po tom, čo z neho vylovím posledné naložené vajce. Bola by som totiž veľmi nerada, ak by ste si vajcia naložili a po ich konzumácii museli sami riešiť otázku týkajúcu sa ďalšieho osudu zvyškov cvikle aj octového nálevu.

S cviklou do šalátu

Na jar, keď sa prebúdzajú moje zimou uspaté chute, konečne po dlhých mesiacoch opäť zatúžim po zelenom chrumkavom šaláte. V zime totiž dávam radšej prednosť teplým šalátom, tie studené môj vymrznutý žalúdok akosi nevedia uspokojiť.

S prvými hrejivými slnečnými lúčmi sa zvyšuje aj moja chuť po špenáte, rukole a rôznych druhoch šalátu. Ibaže, to množstvo zelenej si žiada ešte chuťovo a farebne vyvážiť - ideálne niečím lokálnym a sezónnym. A tým čímsi môže byť napríklad doma zaváraná cvikla - hoci aj tá, ktorá bola použitá na nakladanie varených vajíčok.

Jej červeno-ružová farba nádherne ladí so zelenými odtieňmi jarných šalátov a jej kyslá chuť zas príjemne dopĺňa pikantnú rukolu či jemný špenát. Cviklu teda vyriešenú máme.

S nálevom do šalátovej zálievky

Nálev samotný totiž nie je nič iné, ako ocot, zmiešaný so šťavou z červenej repy, s jemnou dochuťou použitých korenín. Bola by škoda ho vylievať, preto som sa rozhodla nájsť aspoň jeden spôsob, ako ho využiť. A hneď prvým, ktorý ma napadol, bolo použiť ho do dobrej šalátovej zálievky.

Pri jej vymýšľaní som sa inšpirovala kráľovnou všetkých šalátových zálievok - klasickou vinaigrette. Ak si neviete ihneď spomenúť na ingrediecie, z ktorých sa vinaigrette mieša, pošepkám vám. Na jej prípravu vám postačí kvalitný olivový olej, vínny ocot, horčica a trocha soli a čierneho korenia. V svojej “vinaigrette-nevinaigrette” zálievke som však vínny ocot nahradila nálevom z nakladanej cvikle.

Jarný šalát s nakladanou červenou repou

Výsledkom bola luxusná zálievka, o ktorej by určite nikto nezasvätený nepovedal, že bola vyrobená z nejakého zvyšku.

Ingrediencie:

Množstvo: pre 2 osoby

Čas prípravy: 15 minút

  • Hrsť rukoly
  • Hrsť špenátových listov
  • 1/4 menšieho ľadového šalátu (alebo iné typy šalátov, ktoré máte momentálne k dispozícii)
  • 6 polievkových lyžíc nakladanej červenej repy
  • Ľubovoľný syr (napríklad balkánsky syr, syr s modrou plesňou, feta…)
  • 2 polievkové lyžice vlašských orechov

Na zálievku:

  • 6 polievkových lyžíc extra panenského olivového oleja
  • 4 polievkové lyžice nálevu, ktorý ostal z nakladaných vajec
  • 1 čajová lyžička dijonskej horčice
  • Čierne korenie
  • Soľ podľa chuti

Postup:

  1. PRIPRAVTE SI SUROVINY NA ŠALÁT: Vlašské orechy opečte na sucho na rozpálenej panvici. Šalátové listy opláchnite a vysušte v utierke alebo v šalátovej odstredivke. Cviklu nechajte odkvapkať a šťavu zachyťte do misky. Z odkvapkanej repy povyberajte korenie.
  2. ZAMIEŠAJTE ZÁLIEVKU: Do misky alebo do malého zaváraninového pohárika vlejte olivový olej a octovo-cviklový nálev z odkvapkanej repy. Ak pripravujete zálievku v miske, suroviny zmiešajte balónovou metlou do hladkej, hustej a krémovej zmesi. Ak používate zaváraninový pohár, zašróbujte ho viečkom a traste ním tak dlho, až sa olej s octom nespoja do hustej a hladkej zálievky. Nakoniec pridajte horčicu, soľ a korenie a ešte raz poriadne premiešajte resp. pretrepte.
  3. ZAMIEŠAJTE ŠALÁT A PODÁVAJTE: Do veľkej misy vložte šalátové listy a odkvapkanú cviklu. Zalejte ich zálievkou, premiešajte, na šalát rozmrvte syr, posypte vlašskými orechmi a vychutnajte.

Troška praktických informácii nakoniec

Zvyškov cvikle v náleve nebýva obvykle príliš veľa, väčšinou je to množstvo, ktoré sa dá spotrebovať v dvoch až troch večerách (samozrejme, podľa počtu stravníkov). Cviklu tak vždy spotrebujem skôr, než zvyšok nálevu. Aby potom nálev nezavadzal v chladničke v príliš veľkej nádobe, prelievam ho do menšej fľašky alebo zaváraninového pohára.

Výborné a mimoriadne obľúbené variácie zemiakového šalátu

  • Jedna vás poteší tradičnou majonézovou chuťou
  • Druhá aromaticou, cibuľovou.

Zemiaky dobre umyjeme a uvaríme v šupke. Opláchneme ich studenou vodou a očistíme.

  • K majonézovej variácii zemiaky nakrájame na drobné kocky, polejeme ich pol hrnčekom vody ochutenej vinným octom, cukrom a soľou.
  • K cibuľovej variácii šalátu nakrájame očistené zemiaky a cibuľu na kolieska a spolu ich vložíme do octového šalátového nálevu.

Nezaškodí,keď tieto zemiaky niekoľkokrát v náleve premiešame, aby sa chute dobre spojili. Podávame s nadrobno nasekanou pažítkou alebo petržlenovou vňaťou.

Jedlé kvety v kuchyni

Kvety môžu byť nielen estetickou záležitosťou, ale niektoré kvety úžasne fungujú ako ozdoba, nezvyčajná a zdravá pochúťka. Kvety ruží, nechtíka, fialiek….krásne vyzerajú a na tanieri vyzerajú priamo slávnostne. Väčšina jedlých kvetov obsahuje v sebe výživné látky, ktoré sú zastúpené v listoch či stonke. Okrem bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov aj antioxidanty (fenoly, lignany, flavonoidy).

Ak nemáte skúsenosti s jedlými kvetmi, prinášame vám prehľad tých, ktoré vášmu jedlu či dezertu dodajú výnimočnú chuť. O tom, že kvety nepatria len do vázy, ale aj do kuchyne, vedia svoje Francúzi. Tí najčastejšie siahajú po levanduli, ktorou ochucujú svoje dezerty. Aj v talianskej kuchyni nájdeme kvety. Ak si chcete aj vy obohatiť svoj jedálniček či už chuťou, alebo len na oko, tu je sľúbený prehľad kvetov, ktoré možno zakomponovať do šalátov, polievok, omáčok i maškŕt. Reč nie je o známych bylinkách ako bazalka, majoránka, rozmarín, mäta, šalvia atď. Ide o menej známe kvety.

  • Nechtík lekársky: Jeho oranžové kvety nechýbajú v prírodných produktoch, ktoré podporujú hojenie. Málokto však vie, že táto bylina sa hodí aj na tanier. Ulahodí najmä ľuďom, ktorí majú žalúdočné ťažkosti. Nechtík môžete pridať do ryže, šalátov, nátierok i sladkých jedál.
  • Pľúcnik lekársky: Bylinka je typická svojimi rôznofarebnými kvetmi a práve tie vynikajúco spestria i ochutia zeleninový šalát.
  • Fialka: Jej kvety sú považované za symbol jari a obsahujú množstvo zdraviu prospešných látok, medzi nimi aj vitamín C. Okrasné lístky fialky sa hodia ako ingrediencia do smoothie, tiež ich môžeme pridať do dusenej zeleniny.
  • Levanduľa: Levanduľové recepty sú čoraz populárnejšie. Hrsť lístkov tejto krehkej rastlinky dodá zaujímavú chuť zeleninovým pokrmom, predovšetkým šalátom.
  • Sedmokráska: V kuchyni však vieme využiť aj celé kvety sedmokrásky. Dá sa z nich vyrobiť napríklad sirup, taktiež je možné pripraviť ich ako kapary, hodia sa k mäsu, keďže majú mierne orieškovú príchuť.
  • Chryzantéma: Na chryzantémy zvykneme hľadieť ako na „dušičkové“ kvety. Málokto ale vie, že sa dajú zužitkovať aj v kuchyni. Ich kvety sa pýšia vysokým obsahom vitamínov a minerálov.
  • Kapucínka: Kapucínku možno v kuchyni využiť celú. Jej listy ochutia šaláty i polievky. Zakomponovať sa dá aj do nátierok. Takisto jej kvety možno nakladať do octového nálevu ako kapary.

Tipy na úpravu bedlí

Ak ste si z lesa priniesli čerstvé bedle, máte v rukách poklad. Tieto vysoké huby s veľkým klobúkom sú nielen chutné, ale aj neuveriteľne variabilné. Či už ich pripravíte klasicky vyprážané ako rezne, na rasci alebo ako súčasť praženice, vždy vynikne ich jemná chuť.

  • Vyprážané bedle: Bedle stačí očistiť, jemne osoliť a obaliť v klasickom trojobale (múka, vajce, strúhanka). Vyprážajte ich na rastlinnom oleji alebo masti dozlatista z oboch strán. Podávajte s varenými zemiakmi, chlebom či ľahkým šalátom.
  • Bedle na rasci: Ak hľadáte ľahší variant bez obaľovania, bedle na rasci sú skvelou voľbou. Používame najmä klobúčiky, ale v prípade potreby aj pokrájané nožičky. Na panvici rozohrejeme tuk (napr. masť alebo olej), pridáme nakrájané bedle, osolíme a bohato posypeme rascou. Restujeme na miernom ohni, kým sa neodparí všetka voda a huby nezačnú chytať zlatistý nádych.
  • Praženica s bedľami: Ak sa vám podarí nájsť menšie bedle, pokojne ich nakrájajte na kúsky a pripravte ako základ na praženicu. Na troche masla alebo oleja ich krátko opražte, osoľte, pridajte čierne korenie a zalejte rozšľahanými vajíčkami. Skvelé sú aj s cibuľkou, pažítkou alebo trochou strúhaného syra.
  • Pečené bedle: Ak sa vyhýbate vyprážanému, môžete si pripraviť „zdravšiu verziu“ obalených bedlí v rúre. Huby obaľte ako zvyčajne, poukladajte na plech vystlaný papierom na pečenie, postriekajte olejom a pečte v rúre vyhriatej na 190 °C asi 20-25 minút.
  • Guláš z bedlí: Áno, čítate správne - bedle môžete pripraviť aj ako poctivý guláš! Vďaka svojej mäsovej štruktúre a schopnosti nasať chute korenín sú bedle výbornou náhradou mäsa. Na troche oleja alebo masti opražte nadrobno nakrájanú cibuľu dozlatista, pridajte mletú červenú papriku, rascu, cesnak a majorán. Pridajte bedle (aspoň 500 g na 2-3 porcie) a nechajte ich chvíľu podusiť, aby pustili vodu. Potom pridajte lyžicu paradajkového pretlaku, soľ, korenie a trochu vody alebo vývaru.

Gurman TIP: Ak máte bohatší „úlovok“, oplatí sa bedle usušiť, zamraziť alebo naložiť do octového nálevu.

Reďkovky

Žiadna potravina si nezaslúži skončiť v koši. Reďkovky patria medzi najrýchlejšie rastúcu zeleninu, ktorá sa navyše pestuje veľmi jednoducho, a to nielen v záhrade, ale dokonca aj v kvetináči na balkóne. Ich svieža, jemne pikantná chuť je skvelým doplnkom jarných šalátov a zdravých jedál.

  • Výber správneho miesta na pestovanie reďkovky: Reďkovky potrebujú dostatok slnečného svetla, aby dobre rástli a vznikli z nich pekné a chrumkavé buľvičky. Najlepšie sa im darí na slnečných záhonoch s ľahkou, dobre priepustnou pôdou. Ak je pôda príliš ťažká a ílovitá, reďkovky sa môžu zdeformovať a nebudú dobre rásť. Ak máte v záhrade obmedzený priestor, môžete reďkovky pestovať aj v nádobách. Stačí, ak im zabezpečíte dostatočnú hĺbku a pravidelnú zálievku. Pri výbere miesta myslite aj na to, že príliš silný vietor alebo nadmerná vlhkosť môžu ovplyvniť kvalitu úrody. Reďkovky nedobre rastú na miestach, kde sa predtým pestovala kapustová zelenina, ale výborne si rozumejú s mrkvou, šalátom či cibuľou.
  • Príprava pôdy na pestovanie reďkoviek: Kvalitná pôda je základom úspešného pestovania reďkoviek. Pred výsevom ju dobre prekyprite, aby bola vzdušná. Ideálne je pridať kompost alebo preosiaty záhradný substrát, ktorý dodá pôde dostatok živín. Reďkovky nemajú rady príliš silno hnojenú pôdu, najmä dusíkom. Priveľa dusíka vedie k bujnej tvorbe listov na úkor buľvičiek. Ak je pôda príliš kyslá, môžete ju upraviť jemným vápnením, aby ste dosiahli optimálne pH okolo 6,0 až 7,0.
  • Kedy a ako vysievať reďkovky: Reďkovky môžete siať už skoro na jar, keď teplota pôdy dosiahne aspoň 5 °C. Sú odolné voči chladu a znášajú aj slabší mráz. Najlepší čas na výsev je od marca do mája a potom opäť na jeseň, keď už nie sú horúčavy. Semená vysievajte do plytkých riadkov s hĺbkou asi 1 cm a vzdialenosťou 2-3 cm medzi jednotlivými semenami. Riadky by mali byť od seba vzdialené približne 10 cm. Po výseve semienka jemne zasypte pôdou a zľahka utlačte.

Tip: Ak chcete mať nepretržitú úrodu, vysievajte reďkovky postupne každé dva týždne.

  • Starostlivosť o reďkovku: Reďkovky nevyžadujú náročnú starostlivosť, ale pravidelná zálievka je kľúčová pre ich dobrý rast. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, avšak nie premokrená. Nerovnomerná zálievka môže spôsobiť, že buľvičky budú duté alebo popraskané, a také predsa nebudete ponúkať susedom. Okrem polievania je dôležité aj pravidelné kyprenie pôdy okolo rastlín, aby mali korene dostatok vzduchu. Ak sa medzi reďkovkami objaví burina, opatrne ju odstráňte, aby nebrala rastlinám živiny a priestor na rast. Reďkovky rastú veľmi rýchlo, a preto nie je potrebné ich dodatočne prihnojovať.
  • Ochrana reďkoviek pred škodcami: Reďkovky veľmi chutia nielen nám, ale aj škodcom, ako sú vošky, skočky alebo slimáky. Vošky môžete odstrániť postrekom z mydlovej vody, kým skočky sa dajú odplašiť mulčovaním pôdy a pravidelným zavlažovaním.Slimáky sú častým záhradkárskym problémom najmä vo vlhkom počasí. Ich populáciu môžete obmedziť ručným zbieraním alebo ich skúste odlákať prírodnými pascami, ako sú pivné lapače či rozdrvené vaječné škrupiny.

Tip: Ak sa chcete vyhnúť chemickým postrekom, môžete skúsiť výsadbu ochranných rastlín, ako sú nechtíky alebo cesnak, ktoré odpudzujú škodcov prirodzenou cestou.

  • Rôzne druhy reďkoviek: Existuje mnoho odrôd reďkoviek, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou. Najznámejšie sú červené okrúhle reďkovky, ktoré sú v našich záhradách najrozšírenejšie. Ich jemne pikantná chuť je ideálna do šalátov a na priame konzumovanie.Biele podlhovasté reďkovky, známe aj ako japonské daikon, sú menej štipľavé a majú jemnejšiu chuť. Používajú sa najmä v ázijskej kuchyni na varenie či nakladanie. Existujú aj fialové či žlté odrody, ktoré dodajú záhradám a jedlám farebnú rozmanitosť.Ak si chcete dopriať netradičnú chuť, skúste čierne reďkovky, ktoré sú výraznejšie štipľavé a často sa využívajú ako prírodný liek na tráviace problémy. Výber správnej odrody závisí od vašich chuťových preferencií a spôsobu využitia v kuchyni.

Najčastejšie problémy pri pestovaní reďkoviek:

  • Praskanie buľvičiek - spôsobené nerovnomernou zálievkou alebo príliš rýchlym rastom
  • Duté vnútro - výsledok nepravidelnej alebo nadmernej zálievky
  • Príliš veľa listov, malé buľvičky - dôsledok nadmerného hnojenia dusíkom
  • Napadnutie skočkami - malé dierky v listoch, riešením je časté zavlažovanie a mulčovanie
  • Horká alebo štipľavá chuť - spôsobená príliš vysokou teplotou počas rastu
  • Zber a skladovanie reďkoviek: Reďkovky sú pripravené na zber už 3-4 týždne po výseve. Najlepšie je zbierať ich postupne, keď dosiahnu veľkosť približne 2 až 3 cm. Ak ich necháte v pôde príliš dlho, ostanú vláknité a stratia svoju chrumkavosť.Po zbere je dobré odstrániť vňať, aby sa predišlo vysychaniu buľvičiek. Reďkovky uchovávajte v chladničke vo vlhkej utierke alebo plastovom vrecku, vydržia čerstvé niekoľko dní. Ak máte veľkú úrodu, reďkovky môžete naložiť do octového nálevu alebo ich pridať do rôznych jedál. Dodajú im sviežu chuť a chrumkavú textúru. Skúste si spraviť praženicu s reďkovkou alebo jarný šalát z reďkovky. Bola by veľká škoda nechať reďkovku len tak zhniť.

Tipy na využitie reďkoviek v kuchyni:

Reďkovky sú skvelým doplnkom do šalátov, nátierok či sendvičov. Ich svieža a mierne pikantná chuť sa výborne hodí k syrom, jogurtu alebo bylinkám. Ak ich chcete použiť netradične, skúste ich opekať na masle alebo pridať do teplých jedál, ako sú polievky či zeleninové prívarky. Tepelná úprava zmierni ich štipľavosť a dodá im jemnejšiu chuť.

Tip: Reďkovkové lístky sú tiež jedlé a môžete ich použiť na prípravu pesta alebo ako súčasť zeleninových smoothies. Pustite sa do pestovania reďkoviek a vychutnajte si čerstvú zeleninu bez veľkej námahy. Táto rýchlorastúca plodina prináša radosť nielen začínajúcim záhradkárom, ale aj skúseným pestovateľom. Stačí dodržať niekoľko jednoduchých zásad a o pár týždňov si môžete pochutnávať na chrumkavých reďkovkách priamo z vlastnej záhrady. Nebojte sa experimentovať s rôznymi odrodami a spôsobmi pestovania.

5 spôsobov, ako uchovať zeleninu a ovocie stále sviežu a plnú živín

Úroda zo záhrady či z fariem je fantastická čo najčerstvejšia. Vtedy je nielen mimoriadne chutná, ale obsahuje najviac živín. Mnohé z nich sa pri varení, či konzervovaní vytrácajú, podobne aj pri zlom skladovaní. Našťastie, existuje 5 spôsoboch, ako uchovať zeleninu a ovocie stále sviežu a plnú živín.

  • Sušenie: Veľká časť jarných a letných plodov ovocia a zeleniny mizne z našich stolov a jedálničkov, keď končí ich sezóna. Sušenie ovocia a zeleniny znamená odstránenie vody z plodov. Keďže baktérie potrebujú na prežitie vodu, proces sušenia zabraňuje tomu, aby sa jedlo pokazilo. Po odstránení vody sa potraviny zmenšia a budú ľahšie. Najefektívnejší proces sušenia dosiahnete dvoma spôsobmi - sušičkou alebo rúrou. Sušička je najspoľahlivejšou voľbou, pretože stačí naložiť plody do nej, zvoliť vhodné nastavenie a už len čakáte na hotový výrobok. Aj rúra môže pri správnom používaní slúžiť ako sušička, ale sušenie trvá asi dvakrát tak dlho. Predhrejte rúru na 60 stupňov, nakrájajte ovocie alebo zeleninu na tenké plátky a namočte ich do roztoku citrónovej šťavy a vody (v pomere 1 : 1). Po 10 minútach vyložte plech papierom na pečenie a uložte naň plátky ovocia či zeleniny.
  • Zaváranie: Zaváranie bolo vždy dobrým spôsobom, ako uložiť ovocie či zeleninu na zimu. Stačí plody naložiť do čistých pohárov, zaliať buď soľným alebo kyslým nálevom. Po naplnení zatvorte vrchnáky a poháre vložte do hrnca s vodou asi do polovice až ¾ pohára. Hrniec prikryjete a vodu v ňom priveďte do varu, varte aspoň 10 minút. Potom poháre opatrne vyberte a nechajte vychladnúť. Budete počuť praskanie viečok, ktoré vytvárajú vákuové tesnenie. Pozor, zeleninu nakladanú len v slanom roztoku treba sterilizovať dvakrát s časovým odstupom asi 24 hodín. Na sterilizovanie okrem soli alebo octového nálevu môžete použiť aj zdravší a chutnejší paradajkový nálev. Je prirodzene kyslý a jedlu dodá ďalšie cenné látky. Vyskúšajte si takto naložiť napríklad fazuľu, cícer, karfiol, ružičkový kel, cuketu, kukuricu, baklažán, cibuľu. Paradajky rozvarte a prepasírujte, ak chcete redšiu šťavu, pridajte vodu. Priamo v šťave môžete predvariť aj nakrájanú zeleninu.
  • Solenie: Solenie je podobné sušeniu - na odstránenie vlhkosti z potravín sa nepoužíva teplo, ale soľ. Hypertonické vlastnosti soli veľmi komplikujú baktériám túžbu prežiť. Solenie, teda chráni zeleninu pred mikroorganizmami a dodáva jej charakteristickú chuť. Ako na to? Zeleninu vložte do veľkého pekáča a ponorte ju do vody. Potom pridajte soľ, kým sa nezačne usadzovať na zelenine. Je to znamenie, že bol dosiahnutý bod nasýtenia. Potom vložte pekáč do chladničky asi na týždeň.
  • Fermentovanie: Fermentovanie je staro-nový spôsob konzervovania zeleniny a stáva sa čoraz obľúbenejším kvôli tomu, že fermentácia zabíja škodlivé baktérie a podporuje rast užitočných probiotík. Dlhodobé fermentovanie si vyžaduje kvasenie a množstvo ďalších krokov, na ktoré sú potrebné zručnosti a skúsenosti. Môžete si vyrobiť aj takzvané „rýchle uhorky“, nebudú však obsahovať probiotiká. Stačí, keď uhorky zalejete nálevom z rovnakého dielu octu a vody, osolíte, pridáte korenia, či obľúbené bylinky a necháte prejsť varom. Uhorky alebo iné druhy zeleniny naloženej v pohároch zalejte soľankou a po vychladnutí odložte aspoň na 48 hodín do chladničky.
  • Zmrazovanie: Najjednoduchší spôsob, ako zabezpečiť, aby ovocie a zelenina vydržali čo najdlhšie a plné živín, je zmraziť ich. Zmrazovanie funguje najlepšie pri ovocí a zelenine, ktoré ste obrali na vrchole zrelosti a čerstvosti. Myslite však na to, že mrazenie nezabíja baktérie, len brzdí ich rast, takže plody vopred dobre umyte. Pokiaľ ide o zeleninu, nezabudnite ju pred zmrazením blanšírovať vo vriacej vode a potom ju rýchlo zaliať studenou vodou, aby ste zabránili jej znehodnoteniu. Potom zeleninu osušte a vložte do odolných vzduchotesných nádob či mraziacich vrecúšok. Výborným spôsobom, ako využiť mrazené ovocie a zeleninu sú smoothies. Mrazené ovocie zvyčajne vydrží rok a zelenina asi 18 mesiacov. Na zaváranie nepotrebujete mať skúsenosti.

tags: #Salat