Šalát je perfektná rastlina na pestovanie vo vašom fóliovníku. Táto listnatá rastlina má rada chladné prostredie. Preto nemusíte pre tento typ rastliny v zime svoj fóliovník/skleník zohrievať natoľko ako pri iných rastlinách. Táto zelenina vhodná do chladnejšieho prostredia dorastá do podoby rôznych tvarov a počas sezóny vám poskytne živiny.
Šalát je bohatý na foláty, mangán, vitamíny A, C, K, a vlákninu. Používa sa ako súčasť mnohých šalátových jedál, hoci šéfkuchári na celom svete ho používajú aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch. Rady o pestovaní pre začiatočníkov vo fóliovníku nájdete tu. Existuje naozaj široká paleta rôznych typov šalátov. Všetky však spoločne zaraďujeme do kategórie šalátov a listovej zeleniny. Pestovanie šalátov má vo všeobecnosti podobné charakteristiky.
Výber odrody je založený predovšetkým na tom, čo komu viac chutí. Jednotlivé typy šalátov sa odlišujú vo farbe, tvare ale predovšetkým v chuti.
Ako na to:
Výsev do semenných tácok alebo nádob:
Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.
Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb.
Šalát, ako aj iné zelené rastliny, má plytké korene a rýchlo sa vyvíja. Šalátu sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená.
Vysievanie semien každý týždeň vám určite zabezpečí viac šalátu, ako budete vládať skonzumovať. Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.
Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladilo. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.
Ochrana šalátu:
Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu.
Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.
Pestovanie v skleníku v zime
Máte skleník? A viete, že ho môžete využívať aj v zime? Väčšina pestovateľov skleník využíva až na skorú jar, kedy doň vysádza priesady zeleniny. Počas zimnej sezóny je skleník zazimovaný a odpočíva. Skleník sa však plnohodnotne dá využívať aj v zime. Nebojte sa, v zimnej sezóne nemusíte skleník vykurovať. Takto vypestovaná zelenina by sa asi poriadne predražila, ak berieme do úvahy súčasné ceny energií.
Existujú však aj druhy zeleniny, ktorej zima až tak nevadí a v skleníku sa počas zimnej sezóny dajú bez problémov dopestovať:
- Kel - pestovať môžete pokojne kučeravý kel, ružičkový kel, aj hlávkový kel.
- Listová zelenina - ako napríklad špenát alebo šalát.
Pravdaže, ak svoj skleník v zime vykurujete, pokojne môžete pestovať rôzne druhy zeleniny.
Ako sa starať o zeleninu v skleníku v zime?
- Záhony v skleníku je nutné polievať aj v zime.
- Pravdaže, sneh je potrebné odpratávať zo skleníka aj vtedy, ak v ňom práve nič nepestujete. Váha snehu by totiž skleník mohla poškodiť.
Ak ešte nemáte skleník, určite najlepším časom na jeho inštaláciu je jeseň. Pre tých, ktorí majú svoj vlastný skleník na zimu, nie je potrebné ho držať prázdny. Špenát: Odolný špenát môže byť úspešne pestovaný v neohrievanom skleníku na zimu. Šalát: Rôzne druhy šalátu, ako napríklad listový šalát, rukola a endívka, môžu rásť v skleníku počas zimy. Čínska kapusta: Tento druh kapusty je odolný voči chladu a môže byť pestovaný v zimnom skleníku. mrazom.
Najčastejšie chyby pri pestovaní v skleníku
Pestovanie v skleníku je vynikajúci spôsob ako si dopestovať zeleninu aj ovocie skôr ako vonku v záhrade. Stáva sa však, že sa nám nepodarí dopestovať zeleninu tak, ako by sme si predstavovali. Aké chyby zapríčinili, že nám narástli v skleníku malé plody reďkovky, vysychli papriky, či prečo rajčinám spálilo listy?
- Jednou z prvých chýb, ktoré spravíme ešte skôr než začneme pestovať je nevhodné umiestnenie skleníka. Najlepšie je umiestniť skleník tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, čiže na juh. Druhým riešením je na juhovýchod až východ, treťou voľbou by mal byť juhozápad. Neodporúča sa umiestňovať skleník v orientácii na sever.
- Pri umiestňovaní skleníka treba dbať nielen na správnu orientáciu, ale netreba zabudnúť ani na stromy a budovy v okolí. Veľké stromy takisto môžu mať hlboké korene, ktoré budú siahať pod skleník a vyčerpávať tak živiny určené pre rastliny v skleníku.
- Pri vysokých teplotách a silnom slnku sa stane, že sa rastliny prehrejú, začnú vädnúť, listy majú spálené od slnka a podobne.
- Jednou zo základných chýb je pestovanie rastlín v zemine, ktorá nie je vhodne pripravená. Každý druh zeleniny si však vyžaduje iné podmienky a taktiež iné druhy hnojív.
- Každá rastlina v skleníku podobne ako pri hnojení má vlastné nároky na polievanie. Medzi najčastejšie pestované rastliny v skleníku patria rajčiny, reďkovky, papriky, šalátové uhorky či šalát.
- Tak ako sme už spomínali pri miešaní zeminy, každá rastlina si vyžaduje iné podmienky na hnojenie.
- Vlhkosť vzduchu je prirodzenou súčasťou skleníka. Udržiavanie stabilnej teploty je kľúčom k úspechu.
- Vydeľte celkovú podlahovú plochu piatimi. Výsledok je 20 % z celkovej podlahovej plochy, čo je minimálna plocha, ktorá by mala byť na skleníku vo forme okna či dverí.
- V lete by sa mala teplota vzduchu cez deň pohybovať v rozmedzí od 20 do 30 °C, zatiaľ čo v noci by nemala klesnúť pod 15 °C. Netreba teda zabúdať na správne tienenie v skleníku pri vysokých teplotách, na pravidelné vetranie, ale aj na zatváranie okien.
- Vec na ktorú zabúdajú aj skúsenejší záhradkári je práve striedanie plodín pri sadení. Nie je však pravidlom, že nemôžete vysádzať niekoľko rokov po sebe tú istú plodinu v skleníku na to isté miesto.
- Medzi posledné, no nemenej dôležité patrí sadenie rastlín do skleníka. Papriky, rajčiny a uhorky sú najuniverzálnejšou zeleninou pestovanou v skleníkoch. Nemali by ste. Pestovanie nevhodne zvolených rastlín v jednom uzavretom priestore môže viesť k tomu, že jednu z rastlín napríklad nedopestujete.
Možno znie pestovanie v skleníku ako náročná činnosť, no opak je pravdou. Skleník je miesto, kde ste pánom situácie vy. Neprekvapia vás žiadne prudké dažde, krupobitie či prízemné mrazy.
tags: #Salat
