Príprava detí pred prvým svätým prijímaním sa najčastejšie uskutočňuje v školách na náboženskej výchove alebo v kostoloch počas detských svätých omší. Prípravu zabezpečujú kňazi alebo katechéti.
Aktívna účasť rodičov
Zlepšenie prípravy detí na prvé sväté prijímanie vyžaduje aj aktívnejšiu účasť rodičov pri príprave detí, pretože rodičia majú byť prvými ohlasovateľmi viery svojím deťom. K hlbšiemu zapojeniu sa rodičov do prípravy svojich detí k prvému prijatiu sviatosti zmierenia a Sviatosti Oltárnej môžu napomôcť stretnutia rodičov prvoprijímajúcich detí vo farnosti. Rada pre rodinu KBS vypracovala pastoračnú pomôcku k takýmto stretnutiam.
Obnovené vydanie obsahuje najmä zmenu v súvislosti so zmenou v školských osnovách náboženskej výchovy pre tretí ročník základných škôl. Korešponduje s aktuálnou témou, ktorou je Cesta viery. Pastoračná pomôcka obsahuje Témy stretnutí, ktoré sú pripravené pre rodičov, pre ich základnú orientáciu, pričom predpokladajú účasť rodičov na stretnutiach.
Organizácia stretnutí rodičov
Stretnutia rodičov vo farnosti by sa mohli uskutočniť aspoň raz mesačne v čase od októbra do mája. Je to osem stretnutí. Posledné stretnutie je bezprostrednou prípravou slávnosti v kostole zameranou viac organizačne. Termíny stretnutí sa určia na prvom stretnutí rodičov. Môže to byť napríklad každá prvá nedeľa v mesiaci, po detskej svätej omši alebo niektorý večer v týždni.
Konajú sa podľa počtu detí v jednej skupine, alebo vo viacerých skupinách, ak je počet detí veľmi veľký. Najmä v mestách pre určenie skupiny môže byť kritérium - jedna, alebo viac škôl, mestská časť, alebo vybrané ulice. Jednu skupinu rodičov by nemalo tvoriť viac ako tridsať rodičovských párov. Čím menšie skupiny sa podarí vytvoriť, tým lepšie sa bude v skupine pracovať.
Pastoračná skupina
Pastoračnú skupinu vytvára kňaz. Je zložená z kňaza, katechétu, rodičovských párov (zástupcovia farskej pastoračnej rady, zástupcovia rodičovskej rady školy, členovia laických hnutí, odborníci - učitelia, lekári, pedagogický pracovníci apod.). Do pastoračnej skupiny sa vyberú aj zástupcovia rodičov prvoprijímajúcich detí - jeden, alebo dva manželské páry.
Stretnutia by sa mali začať a končiť modlitbou, do ktorej môžu byť vložené vďaky, odprosenia, chvály, prosby súvisiace s témou stretnutia.
Témy stretnutí
- Predstavenie témy: Tému predstaví katechéta alebo kňaz, ktorý vyučuje deti náboženskú výchovu v 3. ročníku.
- Katechéza pre rodičov: Je zameraná na Desať Božích prikázaní, na pravidlá života osobnej formácie rodičov. Tému predstaví kňaz.
- Okruh tém ku kresťanskej výchove v rodine: Ponúka podporu pre oblasti, ktoré sú dôležité pre rodičov detí vo veku 8 - 9 rokov.
Príprava detí
Sviatosť zmierenia a sviatosť Eucharistie po prvý raz prijímajú deti zvyčajne v 3. ročníku ZŠ. Na prijatie týchto sviatostí sa deti musia náležite pripraviť. Rodičia majú väčšmi ako iní povinnosť slovom a príkladom formovať deti vo viere a praxi kresťanského života; rovnakú povinnosť majú tí, ktorí rodičov zastupujú, ako aj krstní rodičia.
Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla vysluhovať deťom, vyžadujú sa od nich dostačujúce vedomosti a dôkladná príprava, tak aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a s vierou a nábožne mohli prijať Pánovo telo. Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili na prijatie tohto pokrmu; úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používania rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené.
Na začiatku školského roka rodičia zapíšu svoje dieťa na prípravu k prvému svätému prijímaniu. Na stretnutie je vhodné priniesť zošit z náboženstva z 2. ročníka.
Podmienky pre pristúpenie k prvému svätému prijímaniu
- Dieťa sa pravidelne zúčastňuje na svätej omši v nedeľu a prikázaný sviatok, pričom si dáva potvrdzovať účasť do zápisníka.
- Stretnutia detí s kňazom (príp. katechétom) v rámci farskej katechézy bývajú v niektoré piatky.
- Dieťa chodí na vyučovanie náboženstva od 1. ročníka ZŠ.
- Rodičia privádzajú dieťa pravidelne na sv. omšu už pred začatím prípravy.
- Počas 3. ročníka dieťa chodí pravidelne na sv. omšu.
- Počas 3. ročníka, aby bol predpoklad solídnej náboženskej výchovy v rodine aj po 1. sv. prijímaní.
Ak sa vyskytne situácia, že niektorá z týchto podmienok nie je splnená, treba spolu s kňazom hľadať vhodné riešenie. Nie je rozhodujúce, že dieťa je v 3. ročníku ZŠ!
Úloha rodičov a krstných rodičov
Pri sobáši sa Vás kňaz pred Božím oltárom pýtal: Ste ochotní s láskou prijať deti ako dar Boží a vychovávať ich podľa Kristovho evanjelia a podľa zákonov jeho Cirkvi? - Vy ste vtedy odpovedali: Áno. Keď ste priniesli toto dieťa na krst, kňaz sa Vás pýtal: Beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus? Ste si vedomí tejto povinnosti?
Príprava Vášho dieťaťa na prijatie sviatosti zmierenia a Eucharistie je pre Vás príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či Vaše odpovede boli úprimné.
Skúsenosti detí s prípravou na prvé sväté prijímanie
Tobiáš, chlapec z dedinskej farnosti, spomína na prípravu: „Najviac sa mi páčilo, že som mohol byť bližšie Pánovi Ježišovi. Častejšie som chodil na svätú omšu, viac sa doma modlili a pripravovali sa aj v škole na náboženstve. Najkrajšie bolo, keď som prijal Pána Ježiša - a ešte keď som dostal bicykel.“
O tom, že Tobiáš dobre chápal, aký významný deň prežíval, svedčí aj úmysel, ktorý Pánovi Ježišovi predkladal vo svoj veľký deň. Napriek tomu je pevne presvedčený, že je dobré prijímať Eucharistiu. „Som bližšie Boha a Ježiša. Je to taká radosť, že máš v srdci Pána Ježiša, najviac sa mi na ňom páči, že za nás zomrel,“ vysvetľuje.
Dávid, Tobiášov mladší brat, ktorý sa tiež pripravuje na prvé prijatie Eucharistie, hovorí: „Prijať Pána Ježiša je viac, než robiť hriech. V rámci prípravy sa doma snažím viac pomáhať, sústrediť sa na svätej omši a na náboženstve. Najviac sa teším, že budem môcť prijímať Pána Ježiša do srdca. Tiež sa teším, že budem môcť miništrovať.“
Rodičia Jána a Veronika tvrdia, že ich deti to pochopili správne. Vedia, že Eucharistia je Pán Ježiš, osoba. „Namiesto čo je to hovoria kto je to,“ vysvetľujú. Často deťom hovoria, že Eucharistia je to najdôležitejšie a ony to aj naozaj vedia.
Šarlotka, ktorá prijala sväté prijímanie minulý rok, spomína: „Príprava vo farnosti a v škole spočívala v tom, že im pani katechétka, pán farár a pani učiteľka náboženstva vysvetľovali všetko dôležité o svätom prijímaní a svätej spovedi. Deväť dní pred prvým svätým prijímaním sme sa každý večer modlili k svätej Filoméne, tie modlitby sa mi páčili asi najviac z celej prípravy. Sväté prijímanie je taká duchovná posila.“
Skúsenosti katechétov a kňazov
Katechéti, animátorka a kňaz sa podelili o svoje skúsenosti s prípravou prvoprijímajúcich detí. Zväčša sa zhodujú, že je rozdiel medzi deťmi, ktoré pochádzajú z rodín praktizujúcich kresťanov, a deťmi, ktorých rodičia nepraktizujú vieru, prípadne sú neveriaci.
Animátorka Simona: „Deti, ktoré nemajú dobrý príklad rodičov a nie sú vedené k viere, tomu veľmi nerozumejú. Naopak, deti vedené k viere chápu súvislosti prvého svätého prijímania.“
Katechétka Majka, ktorá sa venuje deťom so špeciálnymi potrebami: „Ježiš je pre nich niekto veľmi mocný, láskavý, milujúci, niekto, koho síce nemôžu vidieť, ale cítia dobro.“
Katechéta Martin: „Mnohé deti Eucharistiu chápu hlavne z memorovaného vnímania. Kňaz alebo učiteľ im vysvetlí, že hostia nie je len obyčajná oblátka, ale že v tomto chlebe prijímame samotného Krista.“
Katechétka Ida: „Vnímanie Eucharistie u detí veľmi súvisí s tým, do akej miery v rodine vidia živú vieru. Priateľstvo s deťmi i priateľstvá a spolupráca vo farnosti v čase prípravy prvoprijímajúcich ma veľmi obohacuje.“
Kňaz Lukáš: „Eucharistia nie je pre nich len nejaká oblátka. Snažím sa im zdôrazňovať, že v premenenom chlebe je osoba - ich priateľ Ježiš. Povzbudzuje ma aj čistota sŕdc, s akou sa u detí stretáva.“
Príprava na slávenie svätej omše a účasť na svätom prijímaní
Príprava na slávenie sv. omše a účasť na sv. prijímaní je podstatnou zložkou nášho podielu na tejto sviatosti sviatostí.
- K tejto sviatosti lásky pristupujme vždy so správnym zámerom.
- Pred tým ako pristúpime k sv. prijímaniu by sme si mali spytovať svedomie, či sme sa nedopustili nejakého ťažkého hriechu, z ktorého sa máme pred prijatím sv. prijímania vyspovedať.
- Pri sv. prijímaní prijímame milosti, o ktoré sa zámerne usilujeme a o ktoré sa modlíme, čím sa približujeme k božím tajomstvám.
- Prípravou na sv. prijímanie je aj zdržiavanie sa pokrmu minimálne 1 hodinu pred sv. prijímaním - s výnimkou vody a liekov.
- Po sv. prijímaní je slušné a zdvorilé poďakovať zaň.
Viesť deti k Pánovmu stolu
Viesť deti k Pánovmu stolu je pekná, ale zodpovedná úloha, pretože je to cesta k jedinečnému stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý sa im chce darovať ako Život. Čas prípravy je cestou. Kto je Ten, kto príde? Je to Ježiš Kristus. Kňaz, katechéta a rodičia, každý svojím spôsobom ide spolu s deťmi touto cestou, na ktorej spoznávajú Ježiša Krista.
Charakteristika detí v období prípravy
Obdobie, v ktorom sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie (9-10 rokov) je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov. Deti sa dajú ľahko ovládať. Ako je po intelektuálnej stránke učenlivé, ochotné získavať vedomosti, tak je po mravnej stránke poslušné, ochotné prijímať mravné zásady a dodržiavať ich.
Nepostrádateľnou podmienkou vývoja dieťaťa je láska k nemu. Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku pomôcť im budovať charakter, pomáhať im stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným.
Dôležitosť prostredia prípravy
Kvôli negatívnym vplyvom nebolo by dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole. Je potrebné striedať tieto miesta. Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté.
Úloha rodičov v náboženskej formácii
Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery - teda naša náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere. Náboženská formácia sa nemôže zveriť len kňazom a katechétom. Rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu. V dobe prípravy na prvé sväté prijímanie ide o nutnosť stretnutia sa s rodičmi.
Praktické rady pre rodičov
- Kňaz - katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večer spytovanie svedomia, ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom.
- Kňaz, katechéta nemá hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť.
- Nech kňaz vykoná s rodičmi spoločnú kajúcu pobožnosť.
- O príprave domácej slávnosti prvého svätého prijímania by mal kňaz hovoriť rodičom oveľa skôr, nie až na poslednom stretnutí.
Vyučovanie náboženstva a atmosféra v triede
Pri vyučovaní náboženstva, ktoré katechéta vykonáva v triede, môžu pokračovať negatívne prvky školskej atmosféry. Katechéta by mal byť aspoň desať minúť pred začiatkom vyučovania na školskom dvore. Mal by tak príležitosť prehovoriť pár priateľských slov s deťmi. To občerství školskú atmosféru.
Vlastná činnosť detí a únava
Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu. Keď hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života. Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie.
Únava je faktorom, ktorý musíme brať do úvahy. Všetko, čo je počas únavy na vyučovaní deťom predkladané, je stratené. Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity.
Príprava k sviatostiam je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a sv. prijímaniu, skrátka, nie navonok zbožnej veci. Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru.
Pojem milosti a sviatostí
Najprv si musíme objasniť pojem milosti. Nepredstavujeme deťom milosť pomocou vecných pojmov, napr. ako zlatú hodnotu v duši, ktorú strácame smrteľným hriechom alebo ako lampu, ktorou prechádza elektrický prúd. Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí.
Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.
Prvá svätá spoveď a prvé sväté prijímanie
Je to škoda, že u mnohých detí prvé sväté prijímanie s Kristom vo sviatosti lásky, v Eucharistii, je sprevádzané veľkým strachom a úzkosťou z prvej spovede. Prečo vzbudzuje prvá sv. spoveď v deťoch takú úzkosť a strach? Z liturgického hľadiska je to najťažšia sviatosť. Má veľmi jednoduchý obrad a jej spoločenský charakter je veľmi skrytý.
Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov. Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti. Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti. Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti a nie strachu. Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia.
Rodičov máme upozorniť na to, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku: "Pán Ježiš sa na teba rozhneval", "urazil si Krista Pána", "musíš sa vyspovedať"..., dieťa vôbec nevidí vzťah ...
tags: #Pripravit
