Ako Sadiť Šalát a Úspešne Ho Pestovať

Viete, že v záhrade sa dá okrem klasického hlávkového šalátu úspešne dopestovať aj ľadový šalát, rímsky šalát, vybielené listy endívie či drobná rukola? Rozšírme si repertoár jarnej listovej zeleniny.

Kým hlávkový, ľadový a rímsky šalát pripravujeme v kuchyni aj samostatne, endíviu a rukolu pre ich intenzívnejšiu chuť pridávame do jedál v menšom množstve.

Šalát sa dá jesť prakticky ku všetkému, aj k mäsu aj k zelenine.

Výber Stanoviska a Pôdy

Šalátu hlávkovému vyberieme slnečné miesto. Vyhovujú im hlinitopiesočnaté, piesočnatohlinité a piesočnaté pôdy. Keďže majú menší, slabší koreňový systém, vyžadujú dostatok pohotových živín v pôde, i keď celková potreba živín je nízka.

Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá s pH 7 - 8.

Predpestovanie Priesad

Pre skorú úrodu hlávkového šalátu si treba najprv predpestovať sadenice. Vysievajú sa od januára do februára do nádob so substrátom do riadkov alebo plošne a pomerne nahusto.

Predpestovanie priesad trvá cca 4 až 9 týždňov v závislosti od termínu výsevu. Jarné odrody vysievame už koncom januára a vo februári nahusto do výsevných debničiek, s následným rozsádzaním vo fáze minimálne jedného až dvoch pravých listov do zakoreňovačov.

Ak budú mať rastliny po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov. Po rozsadení udržiavajte teplotu dva až tri dni na 18 °C, neskôr znížte na 14 a v noci na 10 - 13 °C.

Do pestovania priesad skorého šalátu sa môžete pustiť už koncom januára a vo februári. Budete potrebovať dostatočne veľké črepníky alebo debničky a substrát. Vyberte miestnosť s dennými teplotami okolo 15 °C, v noci by mali klesnúť približne na 10 °C. Vysievajte nahusto, keď budú mať rastlinky po dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov.

Druhým spôsobom je vysievanie do menších nádob po jednom semienku.

Ak sadenice nemáme vypestované, nevadí. Stále nie je neskoro začať pestovať vlastné priesady zo semien. Pri kúpe semien je však nutné sledovať na zadnej strane vrecúška informáciu o mesiaci sadenia semien.

Výsadba Priesad na Záhon

Priesady s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon koncom marca až do apríla, do sponu 25 × 25 až 30 cm. Šatát vysádzame do sponu vo vzdialenostiach 25 x 25 - 30 cm.

Vypestované priesady jarných odrôd, ktoré majú aspoň štyri pravé listy, môžeme vysádzať na záhon od marca do konca apríla, celoročné odrody aj neskôr. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach.

Skoré odrody šalátu presádzajte na záhon od konca marca a počas apríla. Aby mali dostatok priestoru na rast, vysádzajte v spone 25 x 25 cm, prípadne až 30 cm.

Šalát obľubuje plytké sadenie, pričom srdiečko by malo byť aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy.

Šalát má rád plytké sadenie, pripravte si preto plytšie riadky. Sadeničky šalátu prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo 1 cm nad zemou.

Parenisko, skleník či fóliový tunel skrátia vegetačné obdobie aj o 3 týždne.

Vysádzame ich plytko vo fáze 4 až 5 pravých listov v prvej dekáde apríla, no ak je chladné počasie, tak neskôr. Najneskorší termín výsadby je polovica augusta, lebo z neskôr vysadených jedincov sa už netvoria pevné hlávky.

Priamy Výsev

Priamo na záhon do jemne spracovanej pôdy vysievame koncom marca a v priebehu apríla, a to do riadkov s hĺbkou asi 1 cm, vzdialených od seba cca 30 cm. Semienka sypeme redšie, aby porast nebol príliš hustý.

Niektoré druhy šalátu je možné vysievať aj priamo von do záhonov, prípadne pod sklo, a to do riadkov vo vzdialenosti asi 30 cm.

V závislosti od odrody a počasia tak môžete robiť približne od polovice marca a úrodu šalátu potom zozbierať na konci jari alebo začiatkom leta.

Pri priamej sejbe vysievame v priebehu marca až júla do hĺbky cca 1 cm do riadkov vzdialených od seba 40 cm.

Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody.

Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.

Starostlivosť Počas Rastu

Šalátu treba dopriať pravidelné zalievanie, aby nezvädol alebo neuschol a dostatok slnka.

Zavlažujeme ho pravidelne, ku koreňom, nie na listy, najlepšie ráno alebo v podvečer.

Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy.

Na tvorbu hlávok potrebuje teplotu 12 - 15 °C, občasné prekyprenie pôdy a vhodnú zálievku.

Pôdu kypríme, až kým sa nevytvoria hlávky. Dovtedy môžeme zavlažovať postrekom zhora, neskôr už len ku koreňom.

Pri pestovaní šalátu je dôležité ponechať každej priesade dostatok miesta pre rast. Sadila som jednotlivé priesady až 20 - 30 cm od seba. Pôdu prekyprujte až do času, kým sa nevytvoria hlávky. Zavlažovať môžete postrekom zhora až do vytvorenia hlávok.

Pôda by mala byť neustále navlhčená.

Ochrana Pred Škodcami a Chorobami

Pri pestovaní šalátu si dávajte pozor na niektoré škodce a choroby, najmä ak ho pestujete priamo v záhrade. Listy šalátu bežne napádajú slimáky, slizniaky, vošky a hubové patogény, ako je napríklad múčnatka.

Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom.

Najväčšími škodcami sú drôtovce a slimáky. Najlepšou obranou proti slimákom je nízka zálievka a ručný zber.

I iných škodcov ako sú krtkovia, krtonôžky alebo myši sa odporúča skôr plašiť mechanicky než chemicky.

Zber Úrody

Pri zbere rukou vyskúšame pevnosť a tvrdosť hlávky.

Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk.

Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát je ideálne zbierať ráno.

Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne.

Charakteristika Niektorých Druhov Šalátu

Hlávkový Šalát (Lactuca sativa subsp. capitata)

Hlávkový šalát patrí medzi najstaršie pestované rastliny, historické zdroje uvádzajú, že sa pestuje okolo 4000 rokov. Obsahuje vitamíny A, B1, B2, B6, C, E, kyselinu listovú, vápnik, draslík, železo, fosfor, horčík, stopové prvky mangán a meď. Horký laktucín podporuje chuť do jedla a uľahčuje trávenie. Má dokonca mierne sedatívne účinky, upokojuje nervovú sústavu a zmenšuje stres.

Kým najchutnejšie sú čerstvé, svetlozelené, chrumkavé listy šalátu, najzdravšie sú tmavozelené, z ktorých možno pripraviť aj kyslé polievky či prívarky.

Listy zavinuté do hlávky, ktorá dosahuje hmotnosť 300 až 500 g, sú rôzne skučeravené, strihané, laločnaté, bublinaté, svetlo-, tmavozelené až červenkasté.

Jarné odrody s krátkym časom vegetácie, od výsevu po zber okolo 60 - 75 dní, sú výrazne dlhodenné a rýchlo vybiehajú do kvetu, doslova zo dňa na deň. Odrody na letné pestovanie sú k dĺžke dňa neutrálne, dopestujeme ich za 75 - 90 dní.

Jarné odrody znášajú krátkodobý pokles teploty do -2 až -5 °C. Optimálna teplota na tvorbu hlávok je 12 až 15 °C.

Hlávkový šalát je rýchlo rastúca jarná plodina, ktorú si doma ľahko vypestuje aj začínajúci záhradník. Je vhodný na konzumáciu buď samotný, alebo ako osviežujúca príloha k jedlu.

Vyniká množstvom vitamínov a minerálnych látok a má vysoký obsah kyseliny listovej. Odrôd hlávkového šalátu je viacero, odlišujú sa od seba chuťou aj vzhľadom hlávok i listov.

Vegetačné obdobie šalátu závisí od odrody aj spôsobu pestovania. Hlávkový šalát nie je na pestovanie veľmi náročný a jeho konzumácia prináša viacero zdravotných benefitov.

Šalát hlávkový charakterizujú listy tvoriace rôzne zafarbené hlávky. Podľa konkrétnej odrody sa môžu líšiť farbou alebo kučeravosťou.

Šalát hlávkový má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní.

Hlávkový šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou.

Ľadový Šalát (Lactuca sativa var. crisphead)

Vzhľadom, pestovaním, výživovou hodnotou a použitím je podobný šalátu hlávkovému. Má mohutnejší koreňový systém a veľké tvrdé hlávky s pevne zavinutými krehkými listami s výrazným rebrovaním. Dosahujú hmotnosť až 1 kg, za ideálnych podmienok až 2 kg.

Je odolný proti vysokým teplotám a chorobám, no neznáša teploty pod -1°C. Je neutrálny voči dĺžke dňa, nevybieha do kvetu, a preto sa pestuje prevažne v letnom období.

Hneď po výsadbe priesady zakryjeme bielou netkanou textíliou. Zakrytie ponecháme 4 až 5 týždňov. Urýchlime tak zber o 10 až 12 dní, znížime výskyt hniloby listov a hlávky majú i vyššiu hmotnosť.

Ľadový šalát je vhodný na pestovanie počas celej sezóny, vybrať si môžete skoré, poloskoré a neskoré odrody. Tento druh má lepšiu odolnosť voči chorobám a nevybieha do kvetu, má tiež mohutnejší koreňový systém.

Pozor je potrebné dávať na teploty pri pestovaní - nemali by klesať pod - 1 °C.

Ľadový šalát nie je náročná plodina. Bude mu vyhovovať rôzne prostredie, nemá rád len priveľmi studené a zamokrené pôdy.

Ľadový šalát môžete pre jeho odolnosť voči vybiehaniu do kvetu pestovať počas celej sezóny. Patrí tiež k druhom odolným voči chorobám. V porovnaní s ostatnými druhmi ho môžete tiež o niečo dlhšie skladovať.

Ľadový šalát nemá vysoké nároky na prostredie. Nemá rád len priveľmi zamokrené a ťažké pôdy a teploty pod 0 °C.

Rímsky Šalát (Lactuca sativa subsp. longifolia)

Rímsky šalát sa u nás pestuje málo. Dejiny však hovoria, že ho konzumovali starí Gréci i Egypťania.

Má užšie, mierne zvlnené alebo skučeravené, podlhovasté, elipsovité, značne rebrovité, voskovým povlakom pokryté listy, ktoré netvoria pevnú hlávku. V porovnaní s hlávkovým šalátom je oveľa odolnejší proti vybiehaniu do kvetu.

Vyhovujú mu teplé nížinné oblasti s dostatkom zrážok. Potrebuje kypré, humusové pôdy s neutrálnou reakciou.

Na skoré jarné pestovanie si dopestujeme priesady. Pestovanie je podobné ako v prípade šalátu hlávkového. Osivo vysievame koncom februára do debničiek v zakrytých priestoroch. Priesady vo fáze 2 až 3 pravých listov vysádzame plytko po 15. - 20.

Pôdu v medziradoch kypríme a zavlažujeme podľa potreby. Keď sú hlávky dostatočne vyvinuté, môžeme ich v hornej tretine na obdobie 7 až 10 dní zviazať motúzom, aby vnútorné listy zostali biele, jemnejšie, krehké. V tomto čase už nepolievame, aby sa voda nedostala dovnútra a nespôsobila hnitie.

Prvé hlávky zbierame prebierkou, odrezaním v polovici mája.

Šalát rímsky je charakteristický svojou podlhovastou hlávkou. Má príjemnú chuť, listy sú o niečo pevnejšie a chrumkavejšie ako pri hlávkovom šaláte.

Bude potrebovať dostatok vlhkosti, kyprú, humóznu, piesočnato-hlinitú alebo hlinito-piesočnatú pôdu s neutrálnym pH. V ťažkej a kyslej pôde vybieha do kvetu.

Vo fáze priesad odoláva teplotám až do - 6 °C, počas zakladania a dozrievania hlávok potrebuje teploty okolo 15 - 20 °C, nemali by klesnúť pod 0 °C.

Rovnako, ako ostatné druhy šalátov, aj šalát rímsky potrebuje vlhkú pôdu, zalievajte až do vyvinutia hlávok.

Na rozdiel od ostatných druhov, šalát listový nevytvára hlávku. Rastie v ružici listov, ktoré môžu mať rôzny tvar aj farbu podľa odrody.

Šalát listový sa pestuje priamym výsevom aj z priesad. Sadenice sú pripravené na presadenie po dorastení do veľkosti 4 - 5 pravých listov.

Rukola (Eruca vesicatoria ssp.sativa)

Rukola pochádza zo Stredomoria. Konzumujú sa svetlozelené listy štipľavej, korenistej chuti podobnej chrenu či žeruche. Sú hladké, lýrovité, ostro vykrajované s dĺžkou cca 18 cm, podobné listom púpavy. Mladé ich používame čerstvé ako prísadu do šalátov a ako dekoráciu jedál. Staršie listy upravujeme tepelne.

Rukola je na podmienky nenáročná, znáša mrazy do cca -4 °C.

Pestujeme ju na jar alebo na jeseň z priamej sejby. Vysievame ju na jemne spracovaný záhon od apríla do septembra každých 14 dní na postupný zber.

Jednotíme na vzdialenosť 5 cm. Porast môžeme zakryť netkanou textíliou na ochranu proti skočkám.

Listy zbierame 5 - 8 týždňov po výseve, keď dorastú do výšky 10 - 15 cm.

Dá sa pestovať podobne ako žerucha na buničine.

Tabuľka: Prehľad Pestovania Rôznych Druhov Šalátu

tags: #Salat