Psychika sa skrátka somatizuje. Stres aj emócie sa dokážu „zahryznúť“ do tela a manuálna terapia môže odhaliť dlhodobý životný problém. Tomáš Rusňák v rozhovore vysvetľuje, ako sa dá spoznať, kde máme v tele nerovnováhu, a ako pohyb prináša pokoj. Tomáš Rusňák je poradcom v oblasti zdravia a výživy. Vo svojej práci integruje vedecké postupy fyziológie a kresťanskú teológiu.

Celostný pohľad na zdravie

Klientom radíte s pohybom, výživou a nevyhýbate sa ani duševným a duchovným témam. Pracujem ako „Integrative Nutrition Health Coach“ a štrukturálny terapeut. Zaoberám sa tým, čo ľudí vyživuje. Som kouč životného štýlu, robím aj manuálne a pohybové terapie. Učím ľudí, ako dobre spravovať život a byť sám sebe učiteľom.

Bioindividualita ma fascinuje. Každý človek prichádza s iným problémom, príbehom, potrebou aj otázkami. Som ako Sherlock Holmes. Spoločne hľadáme, čo klient potrebuje. Niekto chce zlepšiť svoj bežeckú techniku alebo výkon, niekto chce schudnúť a niekoho skrátka niečo bolí. Pracujeme spolu dlhodobo, väčšinou tri až šesť mesiacov a niekedy aj viac. Snažím sa pochopiť životné súvislosti klienta, robíme objektívne merania ako krvné markery a ďalšie podometrické a pohybové merania.

V dialógu si kladieme otázku: dáta nám hovoria toto, ako sa subjektívne cítiš ty? Odhaľujeme príčiny zlej regenerácie, únavy či zdroj stresu, ktorý vedie k bolesti, prípadne spúšťač mechanizmu, ktorý spôsobuje obezitu. Volám to koleso života. Na prvom stretnutí sa pozrieme na dvanásť oblastí života klienta. Patrí tam všetko, čo na človeka vplýva: pohyb, zdravie, metabolizmus, fyzické prostredie, jeho spoločenské aj partnerské vzťahy, varenie aj vzdelávanie, spokojnosť v práci či financie. Ale aj oblasti ako radosť a vďačnosť a tiež duchovný život. Disharmónia je často spúšťačom ťažkostí. Otázkami navádzam klientov, aby zistili, v ktorej oblasti im veci viaznu.

Snažím sa robiť veci komplexne a neustále sa vzdelávať. Nemôžem však vedieť všetko. Nedávam hotový jedálniček ani instantné riešenia. Je to dlhodobý proces hľadania toho, čo funguje. Riešime praktické veci a pri tých môžeme hľadať aj duchovnú cestu. Kedysi som k veciam pristupoval čisto sekulárne. Všetko som chcel pochopiť a mať v rukách ja cez výskum, vedu a psychológiu. Všetkému dominovalo ratio.

Psychosomatika a jej vplyv na telo

Psychosomatika je fyzikálne vysvetliteľná, nie je to žiadne šarlatánstvo. Aj na základe výskumov už vieme povedať, ktorá emócia sa vie chemicky „zažrať“ do ktorej štruktúry tela. Máme dáta o tom, že stres dokáže spôsobiť opakovaný symptóm bolesti. Klientovi uľavím na bolesti, no rozprávame sa pritom aj o potenciálnych spúšťačoch stresu. Mnoho ľudí je vnútorne zranených, „bolia“ ich vzťahy aj telo. Chodia na psychoterapiu, no trápia ich stuhnuté trapézy alebo majú migrény. Pracujem s nimi a popritom sa bavíme o ich rodičovstve, manželstve a vlastne celom živote. Nezačnem sa s klientom modliť, sústredíme sa na to, s čím prišiel. Som klientovi priateľ a sprevádzam ho.

Hľadanie nerovnováhy v tele

Hľadám, čo „nesedí“. Ide o to, aby každé „poschodie“ tela do seba zapadalo: chodidlo do kolena, koleno do panvy, panva do hrudníka a do hrudníka aby zapadali paže a hlava. Napätie všetkých mäkkých tkanív by malo byť vyvážené, integrované. Vtedy nás nič nebolí a telo funguje v statike aj dynamike dobre. Hľadáme odchýlky v držaní tela a ich príčiny. Klient si postupne začne uvedomovať, ako mu v konkrétnej stresovej situácii stuhnú trapézy. Šija, panvové svaly, vnútorné stehná, hladké svaly brucha či chrbát kumulujú obrovské množstvo stresu.

Keď manuálnymi technikami uvoľníme napätie vo svale a fasciách, stresové a zápalové metabolity sa začnú uvoľňovať. Človek je často potom v psychickej pohode a nerozumie prečo. Klientova manželka sa ma minule pýtala: Čo si s ním urobil? Človek sa väčšinou nekontrolovane rozplače, rozosmeje či roztrasie a rozcíti. Nestane sa to vždy. Niekedy cítim, že klient veci v sebe drží a nepustí. Keď sa to však stane, smerujem človeka k tomu, aby to, čo sa vyplavilo, riešil. Ak je klient veriaci, niekedy mu ponúknem, aby sme sa spolu pomodlili, a prosíme o pokoj. Niekto má dlhodobo bolesti v panvovej oblasti, no magnetická rezonancia ani objektívne ukazovatele nič nenašli. Pracujeme na fixovaní rotácie panvy, no problém sa stále vracia. Po čase vyplynie, že v živote tohto človeka sú prítomné aj sexuálne zranenia či manželské nezhody.

Anatomy Trains a práca s fasciami

Používate metodiku Anatomy Trains, ktorá je postavená najmä na práci s takzvanými fasciami. Naše svaly a vnútorné orgány prepája vrstva spojivového tkaniva, ktorú nazývame fascie. Pri práci s mäsom ich vidíte: sú to priesvitné blany, ktoré majú rôzne úrovne a hĺbky. Pohyblivosť fascií má vplyv na kĺzanie svalov, väzív a kože medzi sebou. Bolesť spánkov aj očí, tŕpnutie hlavy, stuhnutie hrudníka a plytké dýchanie, stuhnuté trapézy či zablokované ramená a následne aj zvýšený tlak a tep či dokonca tachykardia, to všetko vie byť následkom stresu.

Každý človek má inú schopnosť stres kumulovať či filtrovať. Naše telo funguje v dvanástich anatomických líniách, ktoré boli opísané na základe pitiev. Keď sa naučíme symetricky zaťažovať všetky línie, budeme mať dostatočnú silu na to, čo potrebujeme zvládnuť, a pohyb nás nebude bolieť. Na tomto základe som vytvoril sériu cvičení. Každý môže nájsť najslabšie miesto na jednotlivých líniách a prísť na riešenie sám. Človek si je učiteľom: začne vnímať, ako bolesť súvisí s postavením tela, nadmerným sedením či jednostranným preťažením, ale aj psychologický rozmer: cítim sa stuhnutý z nejakého dôvodu.

Dôležitosť správneho držania tela a pohybu

So správnymi pohybmi bolesť aj napätie časom odíde. Na každom kroku záleží. Nie je jedno, ako našľapujem. Keď vytáčam nohu a keď tisíckrát stúpim zle, reťazová reakcia môže ísť od boľavého členka do kolena, do krížov až do hlavy. Prostredníctvom správnej dynamickej chôdze môžem z jednotlivých štruktúr tela stres uvoľniť. Chcem naučiť klientov pohyby, ktoré pomáhajú integrovať telo aj myseľ, aby nemuseli byť závislí od terapeuta.

To, ako sedím, dýcham, chodím, športujem, koľko a akých pohybov denne urobím, vplýva na moje držanie tela. Podozrievam jednu vec, volá sa stolička. V šiestom roku života zasadneme do stoličiek, sedíme všelijako a veľmi veľa. Počnúc chodidlami všetky štruktúry vyhodnotia, že takéto skrátenie a napätie je v poriadku. Človek, ktorý veľa sedí, má napríklad zamknutý hrudník a skrátené prsné svaly, ale aj obmedzené rozsahy v bedrách a panve, ktoré vplývajú na kvalitu každého kroku. Jeho mäkké tkanivá sú v napätí.

Hýbeme sa menej, a ak sa hýbeme, používame skrátené svaly. Najnovšie výskumy hovoria, že už po dvadsiatich minútach statického držania tela začínajú tkanivá tuhnúť. Fascie a svaly sa následne medzi sebou menej kĺžu. To obmedzí ich pohyb. Každých dvadsať minút potrebujeme meniť pozíciu nášho tela. Aj pracovať či „zoomovať“ sa dá na milión spôsobov: v podrepe, s vyloženou nohou, postojačky, s prekríženými nohami či za stolom.

Vplyv metabolizmu na psychiku a zdravie

Rakovina je metabolická choroba. Je dokázané, že výskyt Alzheimera súvisí s kvalitou mikrobiómu v čreve a že pacientom, ktorí zmenia výživový protokol, sa zlepší priebeh epilepsie. Metabolizmus je prepojený s hlavou. Keď jem veľmi často, som stále hladný a tiež nervózny, keď nejem. Neviem vydržať ani jeden deň nalačno. Mám neustále nutkanie dať si niečo sladké, sacharidové či slané. To všetko znamená, že treba zmenu.

Samodiagnostikou je sledovať kvalitu svojho trávenia a vylučovania. Nepravidelnosť, plynatosť, bolesti, škvŕkanie a grganie sú znaky toho, že niečo nefunguje správne. Naučím človeka, aby pochopil, prečo sa prejedá a má veľkú tukovú špajzu. Vediem podpornú skupinu pre obéznych a diabetikov. Často sledujeme glykémiu, hľadáme spúšťače prejedania, meníme návyky, podporujeme sa a zdieľame. Učíme sa kombinovať tuky, sacharidy, bielkoviny, ich pomery a objemy. Metabolizmus je prepojený s hlavou. Keď som „rozbitý“ metabolicky, psychika tiež nefunguje správne.

Áno, prienik tu je. Všetkých učím, aby nejedli každý deň či dvakrát do dňa mäso. Má to negatívny vplyv napríklad na orgány, lymfatický systém aj vylučovanie. Hovoríme spolu o tom, čo všetko mäso prekonalo, kým prišlo na tanier. Aj o tom, že kravy vypasené na druhej strane zemegule so sebou nesú uhlíkovú stopu. Je dokázané, že stresové hormóny prechádzajú do mäsa. Kedysi nám odporúčali jesť sedemkrát za deň, potom päťkrát. Teraz je vedecká zhoda na tom, že treba jesť maximálne trikrát za deň. Napríklad keď sa najeme o ôsmej, mali by sme bez hladu fungovať do trinástej a potom si dáme večeru o šiestej. No pokojne aj v iných časoch. Podstata je, aby sme mohli päť či šesť hodín medzi jedlami stráviť v komforte: bez hypoglykémie, migrény, malátnosti, straty koncentrácie či potreby niečo zajedať. Je dôležité mať prirodzené hladové okná.

Psychologický vs. fyziologický hlad

Kultúra nás tlačí do zážitkov a túžob aj v jedle. Môžeme jesť čokoľvek, kedykoľvek a koľko chceme: sme maškrtní. Učím klientov rozlišovať medzi psychologickým a fyziologickým hladom. Značia si, čo a kedy jedli. A či potrebu vyvolala emócia alebo pocítili reálny fyziologický hlad. Túžbu jesť môžem zapiť teplým čajom či iným nekalorickým nápojom. Ak je to ozajstný hlad, po chvíli sa ozve znova. Podľa toho viem, že sa potrebujem najesť.

Sme chronotypovo individuálni. Všetci Slováci nemusia jesť o ôsmej a obedovať o pol jednej. Je dokázané, že keď sa kvalitne vyspím, mám nižšiu chuť na jedlo. Ak som zvyknutý raňajkovať o 7.30 hod., nemám síce hlad, no aj tak si zo zvyku niečo dám, rozbíjam svoj metabolizmus. Znecitlivujem svoje hormonálne vnímanie, potláčam reaktivitu receptorov a ignorujem svoju fyziológiu.

Pôst ako nástroj sebaspoznávania

Každého klienta po nejakom čase vediem k pôstu. Je výborným nástrojom sebaspoznávania aj ovládania našej telesnosti. Často odhalí príčinu nášho nezdravého návyku. Keď máme hlboko v sebe neradostnú skúsenosť, stres či prázdnotu, ktorú nevieme spracovať, môžeme ju zapiť. Dobrým jedlom dokážem zajesť hocijakú emóciu či problém. Pôst ma postaví pred zrkadlo: Aha, toto je tvoj obraz. Jeden vedecký tábor tvrdí, že náš metabolizmus ráno najlepšie rozbehnú vajcia, bryndza či dokonca slanina, druhý nám ponúkne ovsené vločky s ovocím a javorovým sirupom.

Obéznych aj športovcov učím prerušovanému hladovaniu. Má to mnoho benefitov. Skúšame rôzne hladové okná a postupne zistia, že raňajky nie sú až také dôležité. Samozrejme, človeku, čo je zvyknutý jesť sedemkrát, nepoviem, aby si nedal raňajky. Ale nech skúsi jesť len trikrát. Ani naši predkovia nejedli pravidelne a to, na čo mali chuť.

Objavil som duchovnú aj telesnú krásu pôstu. Nejesť má hodnotu a význam. Robil som rôzne metabolické merania a viem, že je to dobrá cesta. Spomaľuje, upokojuje a čistí myseľ aj telo. Výskumy to potvrdzujú: pôst prináša zvýšené kognitívne schopnosti, bdelosť aj pozornosť, uzdravuje množstvo civilizačných chorôb. Myslenie, ktoré nefunguje na cukre, je ostrejšie. Kedysi som behal s „gelíkmi“, dnes dokážem prebehnúť Tatry nalačno. Objavil som duchovnú aj telesnú krásu pôstu. Nejesť má hodnotu a význam.

Odporúčania pre stravovanie

Sledujte, aký čas od prebudenia pocítite hlad. Keď vstanem o šiestej a o pol siedmej mi ide autobus, neznamená to, že o štvrť potrebujem raňajkovať. Klientov učím: Nejedz, kým nie si hladný. Priprav si jednoduché raňajky so sebou. Existujú neutrálne odporúčania pre všetky jedlá. Prvá ide zelenina. Čo najviac lokálnej a sezónnej zeleniny. Potom ide bielkovina: rôzne orechy a semienka a rastlinné výrobky. Keď jete mliečne veci, dajte si aj tú neúdenú parenicu či kefír. Prípadne aj mäso či ryby. A k tomu dobrá kombinácia tukov: olivový olej, ľanové semienka, sezam, mak, mandle, kešu či makadamové orechy. Dajte si do kaše či do jogurtu chia semienka alebo pomleté konopné semienka. Keď sa váš organizmus postupne adaptuje, bude päť hodín šťastný s pocitom sýtosti.

Zlatá cesta miernosti

Zameranie na zdravie, telo a typy stravovania, keď dávame seba a svoje zdravie na prvé miesto, sa môžu stať kultom. Zlatá cesta je miernosť. Hľadáme, čo prináša pokoj, rozvíja lásku k blížnemu a smeruje k jednote v komunite, v rodine, so sebou aj s Pánom Bohom. Predstava, že svoje zdravie máme plne v rukách a že choroba či bolesť sú zlyhaním, je však tiež nezdravá. Keď som žil americký životný štýl, mal som takmer všetko, no nemal som vnútorný pokoj ani radosť.

Integrálny prístup, o ktorý sa snažím, sa začína osobnou premenou: zmenou zmýšľania a konverziou srdca. Jej súčasťou je, že nemám všetko v rukách. Tak ako chceme komunikovať duchovné hodnoty, poďme mať silu aj na túto zmenu: ekologickú, výživovú aj pohybovú. No nemám rád, keď v kresťanskom prostredí počujem, že zdravú životosprávu nie je potrebné riešiť. Keď viem, čo je lepšia voľba, tak ju predsa urobím. Ako najlepšie viem, ovplyvňujem to, čo môžem. Ale keď mám vedomosť o tom...

tags: