Mnohé daňové subjekty a daňoví poradcovia sa stretávajú s dilemou, ako správne zaúčtovať niektoré typy výdavkov. Dátum publikácie: 7. 3. Predstavená vzorka vybraných daňových výdavkov, ktoré nie sú v zákone o dani z príjmov ani priamo pomenované, ale ani z neho vylúčené, patrí do skupiny nie štandardných výdavkov z hľadiska dikcie zákona č. 595/2003 Z. z.
Špeciálne sa výdavkový režim charakterizuje a definuje ťažšie a náročnejšie, pretože platný zákon o dani z príjmov v SR obsahuje daňové výdavky a nedaňové výdavky uvedené len v príkladoch, t. j. Právny stav od:1. 7. Právny stav do:31. 12.
Všeobecné zásady daňovej uznateľnosti
Vo všeobecnosti je univerzálne daňovým výdavkom taký typ výdavku (nákladu), ktorý bol preukázateľne vynaložený. T. j. nielen zaplatený, ale aj riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu (účtovnej jednotky) a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. T. j. Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Musí byť preukázateľne vynaložený daňovníkom.
Najfrekventovanejším problémom z hľadiska dane z príjmov sa javí už veľa rokov rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt (zamestnávateľ - pracovisko), iné daňový poradca a iné daňová kontrola.
Ak má dokázať daňový subjekt na trhu (právnická osoba, napríklad eseročka alebo fyzická osoba - podnikateľ, napríklad živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba) alebo v spoločnosti (občan - nepodnikateľ) správne zdaňovať túto problematiku, je dôležité naučiť sa sformovať účinnú prevenciu tak, aby ste sa vyhli zbytočným chybám a daňovým rizikám.
Daňové a nedaňové výdavky
Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Urobte si jasno v tom, ktoré položky patria medzi daňovo uznateľné, a zaplaťte na daniach menej. Čím vyššie náklady máte, tým nižšia je vaša daňová povinnosť.
Pracovný obed a jeho daňová uznateľnosť
Naša akciovka Lagúna máva často obchodné náklady na báze nutných pracovných rokovaní cez obchodné obedy a večere. Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. č. 595/2003 Z. z. To, že podnikateľ (napr. spoločnosti“, je teda v poriadku.
Ak firma LAGÚNA, a. s., dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemusel podariť.
Stravné ako daňový výdavok
V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad. Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň.
SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálne sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty (predchádzajúci bod) a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ (ak je napr. živnostníkom “popri” zamestnaní).
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie. Je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie počas pracovnej zmeny, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov napríklad prostredníctvom gastrolístkov alebo priamo v prevádzke zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Alternatívne možnosti zníženia daňovej povinnosti
Živnostník sa môže každý rok rozhodnúť, či si pri podávaní daňového priznania uplatní takzvané paušálne alebo skutočné výdavky. Druhý spôsob optimalizácie nákladov sa živnostníkom oplatí najmä vtedy, ak sú ich reálne výdavky vyššie ako 20-tisíc eur a nemajú problém ich zdokladovať.
Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba SZČO vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %. V prípade druhého spôsobu, teda takzvaných reálnych výdavkov, je povinnosťou živnostníka dokladovať všetky svoje výdavky prostredníctvom pokladničných blokov či faktúr a takisto si viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo.
Osobné auto a cestovné náhrady
Osobný automobil patrí medzi najobľúbenejšie položky v uplatňovaní reálnych nákladov pri podávaní daňového priznania. Auto môže byť zaradené do obchodného majetku živnostníka, ale aj nemusí. V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady.
ak podnikateľ nejazdí veľa, môže si v nákladoch uplatniť iba občasné používanie súkromného auta. uplatní si náhrady za spotrebované pohonné hmoty, náhrady za každý prejazdený kilometer 0,227 EUR a aj paušálne stravné. Nákladom je teda vyplatená náhrada.
auto však môže zaradiť do podnikania ako firemné (tj zaradiť ho do obchodného majetku) a uplatniť si aj ostatné náklady súvisiace s automobilom. Buď v 100%-nej výške (na základe podrobnej evidencie jázd) alebo vo forme 80%-ného paušálu, keď si do nákladov uplatní iba 80% z každého nákupu súvisiaceho s automobilom prípadne kombinovane, jazdy však v druhom a treťom prípade evidovať nemusí (hurá).
Reklama a darčekové predmety
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína. fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní.
Perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné reklamní predmety.
Nájomné a domáca kancelária
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom. Aj v tomto prípade je všetko potrebné zdokladovať formou zmlúv či faktúr.
nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom, rovnako ako aj výdavky na telefóny či internet. zložitejšia situácia je v prípade domácej kancelárie podnikateľa - zákony žiadny postup neuvádzajú, na základe interného predpisu a prepočtu však SZČO môže dostať náklady za domácu kanceláriu do svojich podnikateľských nákladov. Časť z nákladov na internet, elektrickú energiu či vybavenie domácej kancelárie áno, určite však nie vodu v kúpeľni či napr.
Pracovná cesta
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Pracovná cesta by však mala byť „nepriestrelne“ zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty.
ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať - napr. náklad podnikateľa tvorí principiálne najmä paušálne stravné na každý deň pracovnej cesty (v závislosti od počtu hodín jej trvania), náklad za ubytovanie a cestovné (či už verejným dopravným prostriedkom alebo súkromným automobilom spoločníka/konateľa/zamestnanca).
Daňový test
Ak chceme správne posudzovať daňové hľadisko uvedených nákladov, je dôležité vykonávať tzv. daňový test, t. j. porovnať tri hľadiská: dikciu § 19 (daňové výdavky), dikciu § 21 (nedaňové výdavky) a zdravý sedliacky rozum (tzv. logický úsudok) v kontexte prijatia záveru. Používajte k tomu jednoduché pravidlo - ako by ste viedli rodinný finančný rozpočet: ak je kríza - kupujem len nutné a potrebné, nie pekné a nepotrebné!
tags:
