Najjednoduchší spôsob ako zistiť, či sú vaše potraviny ešte stále vhodné na konzumáciu, je pozrieť si na obale vyznačený dátum spotreby. Dátumy spotreby potravín vyznačené na obaloch sú založené na hrubých odhadoch. Môžu vám orientačne napovedať, kedy balenie s vajíčkami alebo surové mäso pravdepodobne presiahnu hranicu pre ich najlepšiu kvalitu. Neznamena to však, že po tomto dátume ich už nemožno bez rizika konzumovať.
„Milióny Američanov zahadzujú veľké množstvá potravín, pretože sú presvedčení, že po dátume spotreby ich už nemožno jesť,“ hovorí odborníčka z americkej Rady pre ochranu prírodných zdrojov (NRDC) Dana Guntersová. Američania každoročne vyhadzujú až 40 percent nakúpených potravín, čo v prepočte predstavuje sumu 218 miliárd amerických dolárov.
Ako teda vieme zistiť, či potraviny môžeme konzumovať aj po dátume spotreby, ktorý uvádza predajca? Až 42 percent potravinového odpadu v Európe vytvoria domácnosti. Často totiž nevieme, kedy je potravina už pokazená, alebo nie. Slováci podľa Európskej komisie každý rok vyprodukujú 0,86 milióna ton potravinového odpadu. Je to dvakrát viac ako v susednom Česku. Slováci totiž veľakrát nevedia, čo vyhodiť a čo ešte nie. Riadia sa dátumami minimálnej trvanlivosti a spotreby.
Ako spoznáme, či sa jogurt pokazil?
Ak hovoríme o dátume minimálnej spotreby, tak ide len o odporúčanie, dokedy by sa jogurt mal zjesť. Je to dátum, do ktorého sa jogurt, alebo aj iné potraviny určite nepokazia. Ak ale hovoríme o dátume spotreby, potraviny, ktoré prekročia tento dátum by sme už radšej jesť nemali. Dátum spotreby vieme ovplyvniť a to hlavne skladovaním potravín. Potraviny ako napríklad jogurty, by sa mali skladovať v chladničkách, nie v poličke alebo špajzy.
Spotrebu jogurtu skracuje aj opätovné otváranie viečka. Ak zješ len polovicu jogurtu, zavrieš ho a následne ho vrátiš do chladničky, jeho doba spotreby sa skráti, pretože už bol otvorený. Ak jogurt vrátiš do chladničky bez viečka, dostanú sa do neho baktérie z chladničky a začne pohlcovať zápachy z iných jedál.
Portál eatbydate.com vysvetľuje, že najjednoduchším testom, ktorý môžeš použiť, aby si zistil, či je tvoj jogurt ešte jedlý, sú tvoje zmysly. Po otvorení si jogurt najprv prezri, či nemá zvláštnu konzistenciu, alebo či v ňom nie je pleseň. Živé bakteriálne kultúry v jogurte majú úlohu konzervačnej látky. Keď však začnú odumierať, vytvára sa na jogurte pleseň.
Keď jogurt uchovávate v uzavretej nádobe, vydrží pri vhodnom skladovaní jeden až tri týždne. Obsahuje živé bakteriálne kultúry, ktoré pôsobia ako prírodné konzervačné látky. Keď tieto kultúry začnú odumierať, v jogurte sa objaví viac tekutiny. Je to neklamný znak toho, že by ste už takýto jogurt jesť nemali.
Ak otvoríš jogurt a nachádza sa tam tekutina, nemusíš sa báť. Táto tekutina sa nazýva srvátka. Obsahuje živiny, ktoré by si si mal vmiešať do jogurtu. Ak jogurt vyzerá byť dobrý, tak ho skús ovoňať, či nemá zvláštnu vôňu. Pokazený jogurt má silnú kyslastú vôňu. Ak jogurt ani nesmrdí, nie je pokazený. Nakoniec si to môžeš overiť ešte tým, že jogurt ochutnáš.
Prírodný jogurt vydrží vďaka dobrým baktériám až tri týždne, čo je často ďaleko za dátumom spotreby. Ako však spoznáme, že sa už nedá jesť? Najjednoduchšie to zistíme tak, že je na ňom pleseň. Aj jediný fliačik znamená, že dobré baktérie v jogurte neprežili. Pokazený jogurt spoznáme aj tak, že sa na povrchu nachádza množstvo vody. Na dobrom je jej len trošku.
Vo všeobecnosti platí, že ak jogurt vyzerá dobre, nemá žiadne podozrivé zmeny farby, vône alebo chuti a bol správne skladovaný, môže byť bezpečné ho zjesť aj niekoľko dní po dátume spotreby. Takýto jogurt môžeš kľudne zjesť aj päť dní po tom, ako uplynul dátum spotreby. Častokrát dokonca aj neskôr.
Čo robiť, ak ste zjedli pokazený jogurt?
Otrava jedlom nastáva, keď požijete pokrm alebo nápoj kontaminovaný škodlivými mikroorganizmami, toxínmi alebo chemikáliami. Väčšinu otráv jedlom možno pripísať jednej z troch hlavných príčin, ktorými sú baktérie, vírusy alebo parazity. Tieto mikroorganizmy možno nájsť takmer vo všetkých potravinách, ktoré obvykle konzumujeme. Tepelná úprava pri varení ich však zlikviduje skôr, ako sa jedlo dostane na náš tanier.
Príznaky otravy jedlom sa v závislosti od zdroja infekcie môžu mierne líšiť. Liečba otravy jedlom do značnej miery závisí od závažnosti príznakov a konkrétneho patogénu, ktorý ťažkosti spôsobil.
- Najdôležitejšou liečbou otravy jedlom je dostatočný príjem tekutín, pretože hnačka a vracanie môžu viesť k dehydratácii. Pite tekutiny, ako je voda alebo orálny rehydratačný roztok z lekárne na doplnenie stratených tekutín a elektrolytov.
- Pri nekrvavej hnačke môžu voľne predajné lieky, ako je loperamid alebo diosmektit, pomôcť znížiť frekvenciu stolice. Treba sa im však, naopak, vyhnúť, ak je v stolici krv alebo máte vysokú horúčku, keďže môžu spomaliť schopnosť tela vylučovať škodlivé baktérie a toxíny.
- Antibiotiká vám budú naordinované iba vtedy, keď bola otrava jedlom spôsobená špecifickými baktériami, ako je listéria, salmonela (v závažných prípadoch) či kampylobakter, a keď sú príznaky závažné alebo sa zhoršujú.
- Ak sa dehydratácia prehĺbi, môže byť potrebná infúzna liečba na obnovenie rovnováhy elektrolytov a hydratáciu.
- Počas rekonvalescencie je dôležité vyhýbať sa mastným, korenistým alebo vysokospracovaným potravinám, ktoré by mohli podráždiť žalúdok.
Otrava jedlom zvyčajne trvá od niekoľkých hodín do niekoľkých dní, v závislosti od typu baktérie, vírusu alebo toxínu. Väčšina prípadov vymizne do 1 až 3 dní s príznakmi ako nevoľnosť, vracanie, hnačka a kŕče.
Reklamácia pokazeného jogurtu
Má spotrebiteľ šancu reklamovať pokazený jogurt, ktorý je ešte v záruke? Platí, že čím skôr u predajcu podáte reklamáciu, tým ľahšie dokážete, že tovar bol pokazený. Spotrebiteľ by sa nemal báť pokazenú potravinu reklamovať v predajni. Musí sa však preukázať bločkom od nákupu. Po podaní reklamácie nasleduje reklamačné konanie.
Tovary podliehajúce rýchlej skaze sa podľa Občianskeho zákonníka musia reklamovať najneskôr v nasledujúci deň po kúpe. Predajca môže argumentovať, tak ako v prípade našej čitateľky, že zákazník tovar doma nesprávne skladoval, a teda sám ho skazil a takto znehodnotil. Preto treba myslieť na dôkazy, že ste to nespôsobili vy.
Podľa § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho. "V prípade rýchlo sa kaziacich potravín s dátumom spotreby je výrobca povinný uviesť na obale potraviny podmienky skladovania. Rovnako to ale môže urobiť výrobca pri potravinách s dátumom minimálnej trvanlivosti v prípade, že jeho potravina vyžaduje osobitné podmienky skladovania (napríklad čokoláda)," hovorí V. Komarová.
Radí, že zákazník by si mal už pri nákupe všimnúť, či je potravina v obchode skladovaná tak, ako to vyžadujú informácie na obale potraviny. Následne by mal s potravinou manipulovať tak, aby čo najmenej porušil napríklad teplotný reťazec. Tiež by si mal pri nákupe všímať, či potravina nemá porušený obal ako aj iné zmeny na potravine.
Pokazenú potravinu môžete reklamovať v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho. K reklamácii musíte priložiť bloček od nákupu. Ak vašu reklamáciu predajca neuzná, môžete sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tá preverí, či predajca neporušil zákon o ochrane spotrebiteľa. Pri zjavne pokazených potravinách sa obráťte na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Tá môže predajcovi uložiť pokutu od tisíc do 500-tisíc eur.
tags:
