Príspevok od

Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod - máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku.

Pestovanie zemiakov v nádobách má ešte jednu obrovskú výhodu navyše - nie je potrebné obrábanie pôdy.

Zemiaky z obchodov často už nie sú najčerstvejšie a nedajú sa porovnať s vypestovanými domácimi.

Ako začať s pestovaním zemiakov v nádobách

  1. Skôr, ako začnete pestovať zemiaky v nádobách, je dôležité pochopiť ich rast.

    Pozrite na zemiak a všimnite si na povrchu niekoľko mierne zapustených „očiek“.

    Pri správnych podmienkach tieto očká klíčia - určite ste si to všimli aj pri skladovaní zemiakov z obchodu.

    Keď naklíčený zemiak zasadíte, vyvinie sa stonka a z nej vyrastie nadzemná časť rastliny.

    Prebytočná energia z rastliny smeruje nadol ku koreňom a ukladá sa do hľúz.

    Hľuza je zhrubnutá časť stonky rastúca pod zemou.

  2. V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov.

    Tieto zemiaky sú menšie, ale veľmi chutné a na úrodu nemusíte dlho čakať.

    Vyskúšať môžete aj pestovanie menších červených odrôd.

  3. Sadbové zemiaky umiestnite na miesto, kde je teplota medzi 15 - 21 stupňov a kde budú vystavené svetlu.

    To podporí klíčenie zemiakov.

    Keď vyklíčia, väčšie zemiaky nakrájajte na kúsky tak, aby na každom boli 2 - 3 očká.

    Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili.

    Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené.

    Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.

  4. Zemiaky vysádzajte krátko po dátume posledného mrazu.

  5. Rastliny zemiakov nie sú náročné na to, v akej nádobe ich pestujete.

  6. Najdôležitejším pravidlom pri používaní nádob je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby, v ktorej ich pestujete.

    Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.

  7. Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost.

    Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu.

    Použite pôdnu zmes vyrobenú pre kyslomilné rastliny alebo upravte pôdu kyslým hnojivom zmiešaným podľa návodu na obale.

    Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 centimetrami ďalšej pôdy.

    Keď zemiaky klíčia a klíčky majú približne 15 centimetrov, zakryte ich do polovice zeminou.

    Pokračujte v tomto procese, kým nedosiahnete vrch nádoby.

  8. Zemiaky na to, aby dobre rástli, potrebujú stálu vlhkosť.

    Keď sú pestované v zemi, nájdu si vlhkosť z okolitej pôdy.

    Avšak rastliny, ktoré pestujete v nádobách sa spoliehajú na vlhkosť, ktorú im doprajete.

    Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú.

    Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť.

    Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.

  9. Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli.

    Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.

  10. Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe podryte rukou miesto v blízkosti stonky, aby ste skontrolovali veľkosť zemiakov.

    „Nové“ zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín (ak odroda, ktorú pestujete, kvitne).

    Ak chcete väčšie zemiaky počkajte, kým vrcholy nezačnú žltnúť a odumierať.

    Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať.

    Očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto, kým ich nebudete pripravení použiť.

    Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.

Ďalšie možnosti sadenia zemiakov

Okrem klasického pestovania zemiakov existujú aj iné možnosti, ako získať chutné domáce zemiaky. Potešia hlavne tých pestovateľov, ktorí sa nechcú príliš narobiť alebo nemajú veľkú záhradu.

Pestovanie zemiakov v slame

Tento spôsob vyzerá na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Pestovanie v slame uľahčuje samotný zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej.

Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté.

Ako prebieha pestovanie v slame

Pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli.

Pestovanie zemiakov v kvetináči

V tomto prípade vás určite zaujme, že pestovanie zemiakov v kvetináči je možné aj v paneláku na balkóne. Samozrejme, musí to byť veľký kvetináč a na svojom dne musí mať niekoľko dier.

Ako postupovať

Asi do tretiny kvetináča nasypte kúpenú zeminu. Následne vložte do nej naklíčené zemiaky a zasypte ďalšou vrstvou zeminy tak, aby ich bolo vidieť. Následne začnú zemiaky rásť. Vždy, keď podrastú, tak ich opäť zasypte trochou zeminy a opakujte to až dovtedy, kým nemáte plný kvetináč až po vrch. Týmto spôsobom sa zemiaky budú v kvetináči rozrastať. Dôležité je, aby bol kvetináč vždy na svetle. Z času na čas ho polejte.

Pestovanie zemiakov vo vreci

Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko.

Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.

Hnojenie zemiakov

Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto pôdu by ste si mali náležite pripraviť už počas výsadby.

Maštaľný hnoj alebo kompost

Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny. Hnoj alebo kompost patria medzi najpoužívanejšie spôsoby hnojenia zemiakov.

NPK hnojivo

NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list.

V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m².

Pri hnojení si treba dávať pozor na optimálne hnojenie dusíkom. Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, a tým dochádza k prekrývaniu symptómov viróz, čím sa vytvárajú podmienky pre pleseň zemiakovú.

Prírodné hnojivo

Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu.

Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu, ktoré zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytáva ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.

Choroby a škodcovia zemiakov

Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Napríklad, ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.

Choroby zemiakov

  • Pleseň zemiaková - je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby.
  • Mokrá hniloba zemiakov - Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
  • Suchá hniloba zemiakov - prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
  • Obyčajná chrastavitosť - najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.
  • Alternáriová škvrnitosť listov - prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.

Škodcovia zemiakov

  • Pásavka zemiaková - pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu dospelých chrobákov v pôde. Pôdu opúšťa v apríli a v máji. Po úživnom žere sa pári a samička začína klásť vajíčka na spodnú stranu listov. O 10 až 14 dní sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi žravé a v krátkom čase dokážu skonzumovať okrem hrubšej žilnatiny všetky listy rastlín. Do roka máva dve generácie. V boji proti pásavke zemiakovej sa najlepšie osvedčili zásahy proti mladým larvám použitím postrekov.
  • Vošky - cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu. Boj proti voškám je teda dôležitý hlavne v množiteľských porastoch, pretože nesmieme dopustiť, aby sa vírusy dostali do hľúz, ktorými sa virózy veľmi ľahko prenášajú. Ide o celý komplex viróz, ktoré sa nemusia navonok ani výraznejšími príznakmi na vňati prejaviť. Preto sa oplatí vysádzať pravú sadbu, pochádzajúcu zo sadbovej oblasti.
  • Drôtovce - zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Drôtovce sa vyskytujú väčšinou v takých pôdach, ktoré neboli viac rokov obrábané. Súvisí to totiž s vývojom drôtovcov, ktoré mávajú troj až päťročný vývoj. Priama ochrana sa z hygienických dôvodov nevykonáva, pretože by sa museli použiť granulované insekticídy, ktoré je zakázané ap...

tags: