Názvy krajín nevznikli len tak z ničoho nič. Okrem otázky, ako dostali názvy jednotlivé krajiny, sa môžete opýtať aj to, ako dostali názvy napríklad mestá či ulice, na ktorých žijete. Na všetko vždy samozrejme existujú výskumy.
Ak sa pýtate, ako sa vôbec vyberal názov, môžete si byť istí, že niečo ako demokracia pri tom nehrala veľkú rolu. Väčšinou to bol výber malej skupiny ľudí, ktorá sa rozhodla na základe sympatií.
Krajín, ktoré majú názvy podľa ich vlastností či smerového popisu, je však takisto veľmi málo. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, uvedieme príklad.
Podľa smerového popisu krajiny je pomenované napríklad Nórsko. Jeho názov je odvodený z anglického „nothern way“ čiže „severná cesta“. Podľa vlastností krajiny je pomenované napríklad Alžírsko, ktorého hlavné mesto má názov Alžír (Algiers), čo v preklade znamená „ostrovy“. Kostarika, v španielskom znení „Costa Rica“ znamená „bohaté pobrežie“.
Predpokladá sa, že Sierra Leone bola pomenovaná podľa hôr s názvom „Lion Mountains“, z ktorých mnohokrát počuť zvuk hromov. Podľa kmeňov a etnických skupín získalo pomenovanie napríklad Francúzsko. Jeho názov je odvodený od Frankov. Názov Taliansko (Italy) pochádza z kmeňa Vitali. Švajčiarsko od názvu Schwyz. Vietnam má pomenovanie podľa ľudí Viet z juhu a Papua-Nová Guinea má názov podľa obyvateľov Melanézie, kde „papua“ znamená strapaté vlasy a „guinea“ ľudia s tmavou pokožkou. Názov nášho Slovenska vznikol takisto podľa bývalých obyvateľov Slovanov a názov Česka sa zas odvodil zo slovanského kmeňa „Čechov“, ktorí žili na tomto území v 9. storočí.
A nakoniec pomenovanie podľa dôležitých osôb majú napríklad Filipíny. Tie získali názov podľa kráľa Filipa II. zo 16. storočia. Bolívia je zas pomenovaná podľa venezuelského revolucionára Simóna Bolívara.
V srdci Karibiku, medzi tyrkysovými vodami a bujnou tropickou krajinou, leží Svätá Lucia - jediná krajina na svete pomenovaná po žene.
Postavenie Svätej Lucie ako jedinej krajiny pomenovanej po žene je pre jej občanov pýchou.
Kolumbia - Táto juhoamerická krajina, pomenovaná po slávnom objaviteľovi Krištofovi Kolumbovi, nesie v sebe odkaz muža, ktorý „objavil“ Ameriku. Filipíny - Filipíny, pomenované po španielskom kráľovi Filipovi II., odrážajú koloniálnu históriu Španielskej ríše. Saudská Arábia - Saudská Arábia, jedna z mála krajín priamo pomenovaných po svojej vládnucej rodine, odvodzuje svoj názov od Muhammada bin Sauda, zakladateľa prvého saudského štátu.
Chcem, aby bolo viac ulíc, ktoré sú pomenované po ženách. Mali by ste to žiadať aj vy. Lebo je ich oveľa menej, než sa domnievate.
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako marginálna téma, vhodná akurát tak do bratislavskej kaviarne. Lenže názvy ulíc sú dôležitým symbolom a prejavom hodnôt, ktoré ako spoločnosť vyznávame.
V takej Bratislave máme podľa oficiálneho zoznamu približne 1930 ulíc, námestí a priestranstiev. Ja som ich narátal len 1890. V 526 prípadoch som identifikoval pôvod názvu ulice u nejakej osoby alebo skupiny osôb. A z toho len 19 ulíc je po ženách. Ani jedno námestie. Ani jedno nábrežie. Ani jedno priestranstvo. Mizerné jedno percento zo všetkých ulíc. 507 mužov.
Netreba sa ani len chlácholiť tým, že slovo ulica je ženského rodu. Je to len dôsledok menšieho počtu ženských osobností - skeptik by mohol namietať. Veď po stáročia čelili, nielen na Slovensku, prekážkam, ktoré muži nielen nemali pred sebou, ale ešte ich existenciu aj udržiavali.
Vzdelanie všetkých stupňov, vykonávanie všetkých povolaní a účasť v politike boli polovici ľudstva odopierané ešte aj na začiatku 20. storočia. V mnohých kútoch sveta tieto stavy pretrvávajú. Navyše mnohé názvy ulíc majú pôvod v časoch, keď ženy hrali druhé husle. No minimálne v Bratislave to neplatí.
Skeptik však má v niečom pravdu. Pre nedostatok príležitostí pre ženy presadiť sa - vrátane šance mať rovnaký vplyv na pomenovávanie nových ulíc - sa nemôžeme čudovať tomu, že drvivá väčšina ulíc je nazvaná po mužoch. No mýli sa v niečom podstatnom.
Šesťzväzkový Slovenský biografický slovník, ktorý vychádzal v rokoch 1986 - 1994, obsahuje okolo 12-tisíc hesiel mužov i žien. Čiže môžeme nedokonalo odhadnúť pomer ženských a mužských slovenských alebo na Slovensku pôsobiacich osobností: jedna k pätnástim.
Premenené na drobné, aby sme dosiahli aspoň tento „zásluhový“ pomer, v Bratislave nám chýba pätnásť ulíc pomenovaných po ženách. Stačí sa napríklad inšpirovať sériou desiatich dokumentárnych filmov PRVÁ. V nej sú predstavené významné slovenské priekopníčky, ktoré sa ako prvé presadili v rôznych oblastiach života a zanechali výraznú stopu.
No aj tak budeme zaostávať za uvedomelejšími mestami. Vo Viedni je 3913 ulíc pomenovaných po mužoch a 356 ulíc po ženách. Vo Frankfurte je to zhruba 1000 a 127 ulíc. V Hamburgu zhruba 2500 a 357 ulíc. Čím lepší pomer, tým sa otázke historického dlhu voči ženám dlhšie venujú. V Hamburgu napríklad majú databázu žien, hlavne lokálnych, čo sa nejako preslávili, z ktorej čerpajú námety na nové ulice. Viedeň v porovnaní s Hamburgom zaostáva.
Tomu sa v Bratislave môžeme a aj musíme vyhnúť. Mesto zažíva stavebný rozmach a mnohé prominentné miesta stále čakajú na novú zástavbu (e. g. zóna Čulenova, Nové lido, Vydrica).
Netvrdím, že otázka počtu ulíc pomenovaných podľa žien je v rebríčku problémov postavenia žien na prvých miestach. No určite by ani nemala okupovať posledné priečky. Súčasný stav je aj prejavom nášho nezáujmu a necitlivosti voči polovici obyvateľstva krajiny.
Pomenovanie ulíc je oveľa dôležitejším a viditeľnejším symbolom toho, ako si ženy vážime, ako vnímame ich prínos k dejinám a rozvoju našej spoločnosti, než obligatórny karafiát či ruža na MDŽ. Tie zvädnú za pár dní.
Ilustračný obrázok, zdroj: picryl.comIde podľa nich o „patriarchálny mýtus“, ktorý je po stáročia udržiavaný, ale je potrebné „prekonať ho aktívnou konfrontáciou so spravodlivým protimodelom“.
Túto požiadavku formulovala a zaviazala sa presadiť predsedníčka KFBÖ, Angelika Ritter-Greplová práve v rámci medzinárodného Dňa rovnoprávnej starostlivosti, ktorý sa bude konať 29. februára v Rakúsku.
Rakúske feministicko-katolícke súdružky sa v rámci boja proti patriarchálnym mýtom odvolávajú na najnovšiu štúdiu Rakúskeho štatistického úradu, ktorá síce ukazuje určité zlepšenie nerovnoprávnosti medzi mužmi a ženami v neplatenej (!) starostlivosti o domácnosť a deti, ale stále podľa nich zostáva nepomer na číslach 2:1.
Podľa portálu Katholisch.at je preto záťaž pre ženy dvojnásobná. O tejto situácii treba neustále diskutovať a zlepšovať ju, žiada Ritter-Greplová.
KFBÖ sa rôznymi opatreniami a kampaňami snaží zvýšiť povedomie o stereotypoch mužských a ženských rolí vo všetkých diecézach krajiny a zaväzuje sa k spravodlivejšiemu rozdeleniu úloh.
V prezentácii KFBÖ počas Dňa rovnoprávnej starostlivosti sa napríklad objavilo aj divadlo Na fóre s predstavením nazvaným Postaraj sa!, ktoré je pomenované podľa námetu brazílskeho režiséra Augusta Boala. Publikum má vcítiť do role utláčaných žien - opatrovateliek, ktoré sa o niekoho musia starať a má rozvíjať vlastné riešenia ich údajného útlaku.
Hnutie je však presvedčené, že selektívne akcie a podujatia nestačia na zvyšovanie povedomia a požaduje pokračujúcu osvetovú prácu. Ritter-Greplová tiež vníma ako povinnosť pre politikov „urobiť imidž mužov ako opatrovateľov samozrejmosťou“, v školách na vyučovacích hodinách a prostredníctvom nepretržitých (!) kampaní.
Len vtedy, podľa nej, keď sa to bude týkať výrazne väčšieho počtu mužov, možno očakávať spravodlivý základ pre rokovania o odmeňovaní súkromných opatrovateľských služieb a rovnováha rozdelenia úloh sa odrazí aj v spoločensko-politických a ekonomických rozhodnutiach.
Pokiaľ by mali rakúske súdružky nejaké otázky, ohľadom rovnoprávneho zaradenia do pracovného procesu, tak občania východnej Európy majú hlboké skúsenosti s bojom proti stereotypu žien v domácnosti. Poznali sme pri budovaní pokroku a krajších zajtrajškov: ženy traktoristky, ženy murárky, ženy „riadičky“ vlakov (ako hlaholil súdruh Dibarbora vo filme Dovolenka s Andělom), baníčky aj hutníčky.
Stačí sa prísť poradiť.
tags:
