Chlieb s vysokou nutričnou hodnotou

Predstavujeme Vám jedinečný koncept spojenia tradičného chleba a pšeničných klíčkov. Klíčky sú „superpotravinou“ s vysokou nutričnou hodnotou a jedným z najvýživnejších jedál, ktoré môžeme pridať do nášho jedálnička.

Kváskový chlieb a jeho výhody

Spomínate si ešte na obdobie pandémie covidu, keď sa množstvo Slovákov nadchlo pre domáce pečenie chleba? Aj keď dnes táto pekná tradícia trochu ustúpila, stojí za to ju opäť oživiť. Hlavne ak sa jedná o poctivý kváskový chlieb - jednoznačne najzdravšie pečivo, aké si môžete dopriať. Prečo je práve tento druh chleba pre vaše telo najvhodnejší?

Rozdiel medzi kvasnicami a kváskom

Tajomstvo zdravého chleba spočíva v metóde kysnutia. Väčšina bežného pečiva v obchodoch kyne pomocou klasických droždí, teda priemyselne vyrobených kvasníc. Tie síce zabezpečia rýchle nakysnutie, nadýchanosť a pekný vzhľad chleba, no majú aj svoje nevýhody. Kvasnice totiž obsahujú len jeden špecifický druh kvasiniek a pri pravidelnej konzumácii môžu u ľudí s citlivým trávením spôsobiť nepríjemné podráždenie čriev.

Kvások, naopak, vzniká prirodzene - fermentáciou múky a vody. Ide teda o absolútne prírodný produkt, ktorý obsahuje až stovku rôznych baktérií a kvasiniek. Počas tohto procesu dochádza k premene škrobu na oxid uhličitý, čím vzniká prirodzene nadýchané a dobre stráviteľné cesto.

Výhody prirodzenej fermentácie kváskom

Pri procese fermentácie kváskom sa tvoria dve prospešné látky - kyselina mliečna a kyselina octová. Vďaka nim má kváskový chlieb svoju typicky mierne kyslastú chuť. Tieto kyseliny navyše fungujú ako prírodné konzervanty, vďaka čomu je kváskový chlieb odolnejší voči plesniam a vydrží dlhšie čerstvý.

Ďalším významným benefitom kváskového chleba je uvoľňovanie enzýmu fytáza, ktorý vzniká práve vďaka dlhšiemu kvaseniu. Tento enzým dokáže rozložiť kyselinu fytovú obsiahnutú v obilnom zrne. Tá totiž viaže na seba minerály ako železo, zinok či vápnik, a vytvára zlúčeniny, ktoré ľudský organizmus bez tohto enzymatického rozkladu nevie efektívne využiť. V chlebe kysnutom klasickými droždiami sa tento proces jednoducho nestihne odohrať, a tak cenné minerály často len prejdú vaším telom bez využitia.

Kváskový celozrnný chlieb ako superpotravina

Dôležité je tiež zdôrazniť, že samotné použitie kvásku ešte neznamená automaticky zázrak pre zdravie. Ak totiž upečiete kváskový chlieb z klasickej bielej múky, jeho zdravotné benefity nebudú tak výrazné. Najlepším a najvýživnejším riešením je preto kombinácia kvásku s celozrnnou múkou.

Práve celozrnný kváskový chlieb je považovaný za jednu z najzdravších potravín, ktoré môžete svojmu telu dopriať. Takýto chlieb poskytuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny a pomáha udržať zdravú črevnú mikroflóru. Vďaka vyššiemu obsahu vlákniny a pomalšiemu vstrebávaniu cukrov má navyše nižší glykemický index, čo znamená, že vás zasýti na dlhšiu dobu. Preto je vhodnou súčasťou jedálnička aj pri redukčných diétach.

Ako si zabezpečiť kvások?

Ak ste začiatočník, nemusíte sa báť, že by ste museli kvások vytvárať úplne od nuly. Môžete si ho totiž zaobstarať od skúsených domácich pekárov, ktorí ho zvyčajne radi darujú. Samotné pečenie kváskového chleba už potom nie je komplikované, vyžaduje len trochu trpezlivosti, pretože kysnutie prebieha dlhšie ako pri použití droždia. Akú múku použiť? Možností je viacero - žitná, špaldová či pšeničná celozrnná múka. Každá dodá chlebu trochu inú chuť a štruktúru. Najmä žitná a špaldová múka sú známe svojimi pozitívnymi účinkami na trávenie a vysokým obsahom cenných látok.

• podporuje zdravie čriev a tráviaceho systému
• obsahuje viac dostupných minerálov a vitamínov
• lepšie sýti a pomáha pri chudnutí
• je odolnejší voči plesniam a dlhšie vydrží čerstvý
• môžete ho ľahko upiecť doma podľa vlastných preferencií

Alternatívne múky

Pšenično- ražný chlieb je overená voľba pre tých, ktorí uprednostňujú klasický chlieb vypečený predovšetkým zo pšeničnej múky. Chlieb, do ktorého sa pridávajú ľanové semienka, má vďaka nim svoju charakteristickú vôňu. Chlieb oválneho tvaru z pšeničnej a ražnej múky, pričom špaldová múka je ľahšie stráviteľná, ako pšeničná a tým sa stáva viac obľúbenou. Prispieva k tomu aj fakt, že obsahuje menej lepku, ako bežná pšeničná múka.

Múka vyrobená zo zelených banánov sa vyznačuje vysokou nutričnou hodnotou, vysokým obsahom minerálov a vláknin. Vzhľadom k tomu, že je vyrobená zo zelených banánov má len jemne banánovú príchuť. Konzistenciu má jemnú, ľahkú, bielu, pri použití postačí asi o 1/4 menšie množstvo oproti bežnej múke. Oobsahuje rezistentný škrob tým sa líši aj jej vplyv na metabolizmus a vstrebávanie v organizme od ostatných škrobov.

Banánová múka

Rezistentný škrob, chráni hrubé črevo, znižuje PH v čreve a vytvára dobré podmienky pre užitočné črevné baktérie. Banány patria k najdôležitejším rastlinám sveta, pretože pre milióny ľudí sú hlavným zdrojom potravy. Odborníci na výživu zdôrazňujú ich dobrú stráviteľnosť. Banán je tretia plodinou sveta, hneď po kukurici a ryži. Banány sú výborným dodávateľom horčíka a draslíka a obsahujú aj vitamíny B6 a E. Tieto minerály pomáhajú regulovať krvný tlak.

Banány obsahujú stopové prvky, napríklad zinok, mangán, molybdén a rozličné rastlinné hormóny. Vďaka rastlinnému pigmentu katecholamínu sú banány aj potravinou s protistresovým účinkom. Táto látka sa stará o to, aby sme boli vyrovnaní, príjemne naladení. Konzumovanie výrobkov z banánovej múky je vhodné pre diabetikov, pretože rezistentný škrob v zelených banánoch pomáha znižovať hladinu cukru v krvi. Je prirodzene bezlepková tak vhodná pre bezlepkovú diétu a vďaka nízkej energetickej hodnote sa výborne hodí aj do redukčných diét. Bez lepku, VEGAN

Použitie: je vynikajúca aj samostatne, alebo pomiešať inými múkami. Vhodná na prípravu zákuskov, toriet, palaciniek, polievok, krémov, omáčok, alebo môže sa používať na zahusťovanie. Zloženie: múka zo zelených banánov.

Výživové hodnoty v 100g výrobku

Referenčný príjem priemernej dospelej osoby (8400kJ/2000kcal)

Prastaré múky

Iné je to s Prastarými múkami, ktoré u nás sú málo známe. Dokonca je o nich veľmi málo informácií dostupných na internete. Ale čo sú staroveké - prastaré zrná? Sú to tie, ktoré boli pri zrode poľnohospodárstva a obstáli v skúške času. Sú to zrná bohaté na živiny s komplexnou chuťou, s vysokou výživnou hodnotou. Sú to zrná, ktoré neprešli hybridizáciou, chemizáciou a genetickou konfiguráciou a zachovali si svoje pôvodné vlastnosti. Staroveké zrná zahŕňajú odrody pšenice: Špalda, Khorasan, Kamut, freekeh, bulgur, farro, jednozrnka, a emmer, proso z obilia jačmeň, teff, ovos a cirok a pseudoobilnina quinoa, amarant, pohánka a chia.

Moderná pšenica je hybridný potomok druhov pšenice považovaných za staroveké zrná: špalda a jednozrnka . Ako sa tieto zrná zachovali a ochránili? Zrná týchto obilnín boli nájdené pri archeologických vykopávkach v rôznych štátoch a bolo znovu obnovené ich pestovanie.

Jednozrnka

Jednozrnka ( Triticum monococcum) je jedna z najstarších plodín, ktorá bola domestifikovaná pred 10 000 rokmi. Zachovali sa o tom archeologické nálezy v Európe. Jednozrnka je 14-chromozómová, štrukúra modernej pšenice je 42- chromozómová. Práve tento rozdielny počet chromozómov jej dáva iné vlastnosti a vyžaduje iný spôsob spracovania pri pečení pre dosiahnutie dobrého výsledku pri zachovaní jej výživných vlastností oproti ľahšie spracovateľnej modernej pšenici. Pšenica sa líši od Jednozrnky tiež zložením a štruktúrou lepku (gluténu, alebo proteínu).

Špalda

Ďalším poddruhom pšenice je Špalda (triticum spelta) . Špalda je mätúco tiež označovaná ako farro v niektorých mlynoch. Je to moderná odroda pšenice, ktorá vznikla krížením pšenice až v 19. storočí. Špalda má 38 chromozómov, čo vlastne dokazuje, že sa líši od pôvodnej pšenice . Ako vidíte, počet chromozomov je nižší a preto je lepšie stráviteľná. Nemá v sebe zásah chemizácie a nebola intenzívne hnojená.

Emmer

Emmer (Triticum dicoccum ), tiež známy ako farro je ďalšia dávna odroda pšenice. Emmer múka nie je tak široko dostupná ako niektoré iné prastaré druhy pšenice. Vzhľadom k nižšej hladine lepku a mierne ťažším zrnám, bude cesto lepkavé a nebude sa veľmi dvíhať. Podobne ako jednozrnka (Triticum monococcum) a špalda (Triticum spelta) je emmer známy ako “šúpané” zrno, pretože si zachováva svoj obal počas zberu. Emmer, alebo Farro je starobylé pšeničné obilie, ktoré sa stáva čoraz populárnejšie.

Kamut

Kamutová múka je jednou z prastarých múk, ktorú znovuobjavili v roku 1949 v egyptskej pyramíde v Dashare. Hovorí sa jej aj pšenica faraónov. Zrná, ktoré boli nájdené v pyramíde, daroval objaviteľ americkému letcovi. Jeho otec ich začal pestovať v americkom štáte Montana. Dnes sa Kamut pestuje hlavne v USA, Kanade, Južnej Afrike, Belgicku a Austrálii.

Ostatné múky

Amarantová múka je univerzálna, plná celozrnnej výživy a zlepšuje chuť v mnohých receptoch. Prirodzene neobsahuje lepok, obsahuje všetkých deväť esenciálnych aminokyselín a lyzín, proteín, ktorý vo väčšine zŕn chýba. Má zemitú a korenistú chuť. Pri použití veľkého podielu tejto múky v recepte je striedka hustá.

Jačmenná múka má výnimočne vysoký obsah vlákniny a nízky obsah škrobu, čo z nej robí jedno z zŕn s najnižším glykemickým indexom (GI), ktoré môžete použiť. Má jemne sladkú orechovú chuť.

Múka Quinoa pridáva k pečenému tovaru celozrnnú výživu a esenciálne aminokyseliny. Quinoa, prirodzene bezlepková, je jednou z jedál rastlinných potravín, ktorá je kompletným proteínom a ponúka všetky esenciálne aminokyseliny.

Hoci teff zrná sú malé, sú plné dôležitých živín, ako je železo a horčík. Múka Teff predstavuje zdravú a všestrannú bezlepkovú múku, ktorá dodáva pečenému tovaru celozrnnú výživu. Chuť má toastovú a zemitú. Používa sa v malom množstve do rôzneho pečiva a chlebov. Vo veľkom množstve je pečivo drsné.

Pohánková múka je výdatná, bezlepková a je dobrým zdrojom horčíka, medi a vlákniny. Je to biely až šedý prášok s čiernymi škvrnami. Tradične sa používa v palacinkách, rezancoch a typických chleboch v Ázii, východnej Európe a Spojených štátoch. Je bezlepková má sladkú arómu a chuť je orechová, zemitá a intenzívna.

tags: