V Slatinskej pekárni, ktorá začala písať svoju históriu v roku 1992 ako združenie fyzických osôb, sa chlieb pečie s láskou a úctou k tradíciám. Už viac ako dve desaťročia funguje ako rodinný podnik, ktorý si zakladá na remeselnom spôsobe výroby, tak ako to robili celé generácie pekárov pred nami.
História a Súčasnosť Slatinskej Pekárne
Slatinská pekáreň má tri prevádzky - vo Zvolenskej Slatine, v Stožku a v Očovej. Súčasťou pekárne sú 3 trojetážové štyridsaťtonové murované pece a každá z nich je iná. Spolu so základmi váži každá približne 40 ton. Dajú sa považovať za samostatné stavby. V každej peci sa nachádzajú tri etáže. Problém však je, že v súčasnosti už remeslo peciarstva na Slovensku neexistuje.
K pekárni patria aj zemiakárne, domácky nazývané „krumpliarne“, kde sa ručne šúpu zemiaky na výrobu zemiakového chleba. V Očovej a vo Zvolenskej Slatine sa nachádzajú zemiakárne Slatinskej pekárne, domácky nazývané „krumpliarne“.
Výroba Chleba Tradičným Spôsobom
Každý chlieb prejde deviatimi rôznymi procesmi a rukami pracovníkov pekárne - miešanie cesta v dieži, váženie, preloženie cesta, váľanie cesta a vloženie do ošatky, preklopenie na lopatu, navlaženie, vloženie do spodnej pece, opäť navlaženie a preloženie do hornej pece (prepekanie), vyloženie na vozík.
Na výrobu chleba sa používajú skutočné zemiaky, nie zemiaková múčka alebo iné náhrady. Zemiaky sa najskôr naparia v paráku. Naparujú sa v šupke, aby sa z nich nestratil škrob.
Zrná obilia sa melú viacerými valcami, separáciou sa zrno rozdelí na viac častí a pri „bežnej“ múke sa klíčok (ktorý zabezpečuje výživu zrna v zemi) vyhadzuje. Oddeľuje sa aj šupka zo zrna, ktorá obsahuje celulózu.
Skúsený mlynár v spoločnosti Mlyn Zrno s.r.o. zdedil remeslo po svojom otcovi. Múku pomelie, no žiadne jej časti neoddeľuje a nevyhadzuje, čím si zachováva viac enzýmov.
Tieto kusy ženy ručne preložia, váľajú a tvarujú. Pred vložením cesta do spodnej pece ho pekár navlhčí vodou. V peci sa chlieb rozleje do strán a podrastie.
Pekári musia do jednej pece vložiť za 90 sekúnd 30 chlebov päťmetrovou lopatou. Chleby sa v Slatinskej pekárni pečú v troch peciach a každá je iná.
Za hodinu sa upečie 140 chlebov, čo znamená, že priemerne každých 24 sekúnd vznikne nový chlieb. A každý z nich je jedinečný.
Čo robí chlieb ideálnym?
Ideálny chlieb je taký, ktorý má vo svojej štruktúre nepravidelne veľké a nepravidelne smerované oká a nemá úplne pravidelný tvar.
Bryndza zo Zvolenskej Slatiny: Kulinársky Poklad
Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine je najväčšou a najstaršou bryndziarňou na svete. Založila ju rodina Molecovcov v roku 1797 a od tých čias sa v nej nepretržite vyrába slovenská bryndza.
Jedinečnosť bryndze Slatina a jej chuťových vlastností je dôsledok historického vývoja technológie, ale aj mliečnej mikroflóry a mikroflóry podhorských a horských pasienkov v okolí Zvolenskej Slatiny. V závislosti od ročného obdobia (dostupnosti čerstvého ovčieho mlieka) sa bryndza dodávala na pulty ako letná, alebo zimná.
Bryndza obsahuje vitamíny A a D a vysoký obsah thiamínu, riboflavínu, vápnika a fosforu. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză.
Najstaršia písomná zmienka o bryndzi je v období 1356 - 1381 v stredovekom dalmátskom Dubrovníku vo význame Valašský syr. Na Slovensku sú prvé písomné doklady o tejto syrovej pochúťke až od roku 1470.
Najväčší rozmach vo výrobe bryndze na území dnešného Slovenska, boli reformy Márie Terézie a Jozefa II. Reformy urýchlil obchodovanie a produkciu liptovskej bryndze na území Rakúska-Uhorska. Kľúčovú úlohu zohrali obchodnícke rodiny z podjavorinského kraja.
Špeciálne miesto v histórii bryndziarstva a syrárstva má rodina Vagačovcov, a to vďaka Jánovi Vagačovi (1759 - 1835). Práve on sa udáva v historiografii a v spomienkach ako vynálezca predchodcu dnešnej bryndze.
Vagačovcov v obchode a vo výrobe s bryndzou čoskoro nasledovali ďalšie staroturianske rody - Molecovci. Turbulentné obdobie rokov 1918 - 1948 zasiahlo významným spôsobom aj hospodársku stránku jednotlivých podnikov a osobnú históriu bryndziarskych rodín.
Podpoľanie a okolie patrili v tomto období ku kľúčovej oblasti slovenského bryndziarstva a syrárstva. Na tomto území sa vyrábalo 60 % z celkového množstva bryndze a syrov pre domáci a zahraničný trh.
Recepty s Bryndzou
Bryndza sa dá použiť na mnoho spôsobov. Tu je niekoľko receptov, ktoré môžete vyskúšať:
- Bryndzová nátierka: maslo, bryndza, cibuľa, sladká červená paprika.
- Nátierka s taveným syrom: maslo, bryndza, cibuľa, cesnak, tavený syr, tatárska omáčka.
- Sardelová nátierka: bryndza, maslo, sardelová pasta, mlieko, horčica, mletá paprika, soľ.
Tabuľka: Ingrediencie a Príprava Bryndzových Koláčikov
| Ingrediencie | Príprava |
|---|---|
| Polohrubá múka 300g, droždie 10g, tuk 50g, vaječný žĺtok 1ks, mlieko 2dl, maslo 30g, cukor, soľ | Do teplej múky pridáme soľ, vykysnutý kvások, žĺtok a teplé mlieko. Cesto dobre vypracujeme a necháme na teplom mieste vykysnúť. |
| Bryndza 200g, varené zemiaky 120g, vajce 1ks, kyslá smotana 3-5 PL, pažítka, krupica 1 PL, soľ | Potom cesto rozdelíme na polovičky, vytvoríme gule, ktoré rozvaľkáme na tenko a dáme na dobre vymastený plech. |
tags:
