Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín. Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Preto je do záhradky potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky.
Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.
Ako zistiť, čo chýba v pôde?
Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období môžeme použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napr. superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a pod.
Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Stavebné prvky rastlín
Základným prvkom všetkých organických látok je uhlík. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme C02. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine. Organické látky obsahujú aj vodík. Rastliny ho prijímajú najmä z vody. Pretože je chemicky veľmi aktívny, uplatňuje sa v oxidačno-redukčných procesoch.
Kyslík tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní. Zlučovaním kyslíka s ostatnými látkami získavajú rastliny energiu potrebnú na život. Dusík je dôležitou zložkou bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.
Fosfor sa v tele rastlín vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.
Draslík je prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.
Vápnik sa v rastlinách väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.
Síra je v rastlinách súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.
Horčík je nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.
Železo má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.
Meď je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok (napr. pri ovse] sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety. Mangán pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.
Zinok potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby. Bór ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.
Chlór zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza. Obsah chlóru v rastlinách pomerne kolíše. Pri nadbytku v pôde ho popol rastlín obsahuje až 30 %.
Sodík môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme. Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola. Popol vyfajčenej časti cigarety drží predovšetkým na kremičitej kostre.
Molybdén je nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.
Príjem živín rastlinami
Živý organizmus z vonkajšieho sveta neustále prijíma rozličné látky a do svojho okolia vylučuje produkty, ktoré vznikli v jeho tele. Tento proces voláme látkovou výmenou, ktorá je základným prejavom každej živej hmoty. Látková výmena podmieňuje vzájomné ovplyvňovanie živého organizmu s okolitým prostredím a živých organizmov medzi sebou. Zastavenie látkovej výmeny znamená zánik života - smrť.
Rastliny prijímajú minerálne látky tak koreňovou sústavou, ako aj nadzemnými orgánmi. Rastliny môžu biogénne prvky z pôdy prijímať len vo forme iónov. Disociáciu minerálnych látok na ióny umožňuje v prírode najrozšírenejšie rozpúšťadlo - voda.
Príjmanie živín koreňmi rastlín
Zabezpečovanie správnej koreňovej výživy rastlín spolu s používaním kvalitného osiva výkonných kultivarov je najúčinnejšou cestou na zvyšovanie úrovne rastlinnej výroby. Hlavnou úlohou koreňovej sústavy je zásobovať rastliny vodou, živinami a upevňovať ich v pôde. Okrem toho plní aj funkciu zásobných orgánov. Rastliny prijímajú z pôdy vodu a živiny takmer výlučne koreňovými vláskami. Korene rastlín prijímajú z pôdy aj C02. Z pozorovaní vyplýva, že rastliny prijímajú živiny viacerými spôsobmi. Časť živín a iných látok {i škodlivých) z pôdy vniká do koreňov rastlín samovoľne difúziou a osmotickými silami najmä pôsobením transpirácie. Tento spôsob príjmu živín bez účasti rastliny je pasívny príjem. Čím má pôda väčší a kvalitnejší sorpčný komplex a čím je biologicky aktívnejšia, tým lepšie udržiava vhodné zloženie živného roztoku.
Hnojivá
Hnojivá sú látky, ktorými sa zvyšuje obsah jednotlivých živín v živnom prostredí rastlín. Dodávajú sa prevažne do pôdy a zlepšujú výživu pestovaných rastlín. Rozdeľujú sa na hospodárske (organické] a priemyselné hnojivá.
Význam priemyselných hnojív a ich zložiek:
- Uhlík (C) - základná stavebná jednotka rastlinných a živočíšnych buniek a organizmov
- Vodík (H) - zložka vody a organických zlúčenín, potrebný pri fotosyntéze
- Dusík (N) - tvorba úrody, súčasť bielkovín, podporuje nasadzovanie plodov
- Fosfor (P) - dôležitý pre rast rastlín, tvorbu plodov
- Draslík (K) - pomáha regulovať hospodárenie s vodou, katalyzátor rôznych reakcií
- Horčík (Mg) - súčasť chlorofylu
- Vápnik (Ca) - súčasť bunkovej steny, význam pri metabolizme rastlín
Rozdelenie hnojív - hospodárske
Hospodárske hnojivá sa vyrábajú v poľnohospodárskom podniku. Okrem živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú navyše organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Ich význam rastie najmä v súčasnosti, keď priemyselné hnojivá znižujú obsah a kvalitu humusu, zhoršujú pôdnu štruktúru, a tým aj ostatné dôležité biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.
- Maštaľný hnoj je zmes pevných a čiastočne i tekutých výkalov hospodárskych zvierat so stelivom. Jeho význam sa pre udržanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy stále zvyšuje. Priemerný maštaľný hnoj prevažne od hovädzieho dobytka obsahuje 75 % vody, 18 - 20 % organických látok, 0,45 % N, 0. 10.% P, 0,40 % K, 0,30 % Ca 0,06 % Mg a stopové prvky. Obsah jednotlivých látok často kolíše.
- Močovka je čiastočne alebo úplne skvasený moč hospodárskych zvierat, často zriedený splachovacou vodou. Hnojivá hodnota močovky je veľmi rozdielna. Obsahuje ľahko prijateľné látky pre rastliny a niektoré rastové látky. Močovka je bohatá na dusík a draslík, ale chudobná na fosfor a vápnik. Obsahuje približne 0,25 % dusíka, 0,50 % draslíka, stopy fosforu a vápnika. Fosfor dopĺňame pridaním superfosfátu v dávke asi 2 kg na 100 1 močovky. Aby nevznikali straty dusíkatých látok, treba čo najviac ob- . medziť styk močovky so vzduchom. Močovkou podľa potreby vlhčíme komposty. Podporuje rozvoj a činnosť mikroorganizmov, urýchľuje rozklad organických látok a obohacuje komposty o dusík a draslík.
- Hnojovica je skvasená zmes pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zriedená vodou. Podmienkou úspešného založenia hnojovicového hospodárstva je dostatok prírodných vodných zdrojov, väčšia súvislá plocha trvalých trávnych porastov, výkonné čerpacie zariadenie, ľahko zostaviteľné a prenosné rozvodné potrubie. Priemerné zloženie a obsah živín pri hnojovici hovädzieho dobytka je 0,50 % N, 0,10 % P, 0,40 % K, 7 % rastových látok, mikroorganizmy a voda. Hnojovica podobne ako močovka je chudobná na fosfor a vápnik. Preto pri jej použití pravidelne přihnojujeme fosforečnými a vápenatými hnojivami. Zásady správneho použitia hnojovice. V horských hnojovico- vých hospodárstvach sa trávne porasty hnoja viackrát počas vegetácie, vždy po spasení alebo zbere sena. Dávka pri jednorazovej aplikácii je asi 10 m3 na 1 ha. Súčasne přihnojujeme asi 20 - 30 kg superfosfátu. Pri použití hnojovice na ornej pôde sú dávky podstatne vyššie. Ich výška závisí od druhu hnojenej plodiny, stupňa zriedenia a spôsobu aplikácie.
- Komposty sú hospodárske hnojivá, ktoré vyrábame z odpadových surovín organického pôvodu a zeminy. Na rozdiel od ostatných druhov hospodárskych hnojív rozkladné procesy v kompostoch prebiehajú oveľa dokonalejšie. Väčšina živín pri zrení kompostu sa premení až na prijateľnú formu, takže sú ihneď prijateľné pre rastliny. Kompost oužívame pri všetkých plodinách, ktoré si vyžadujú organické hnojenie. Pod okopaniny a zeleniny hnojíme dávkou od 30 - 50 t na 1 ha, pod ostatné plodiny dávame menšie dávky. Je to výborné hnojivo na hnojenie lúk, pasienkov a v záhradníckej výrobe. Do pôdy sa zaoráva na jeseň. Na jar sa do pôdy zapracúva kultivátormi lebo bránami.
- Zelené hnojenie je zaorávanie zelených rastlín do pôdy, ktoré sa na tento účel na pozemku vypestovali. Rastliny na zelené hnojenie sa pestujú ako hlavná plodina, podsev alebo ako strnisková plodina. Je to univerzálne hnojivo, pretože obsahuje všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje. Zásady správneho použitia zeleného hnojenia. Porast určený na zelené hnojenie musí v krátkom čase vytvoriť veľké množstvo zelenej hmoty. Na to potrebuje množstvo pohotových živín, ktoré dodávame priemyselnými hnojivami. Zelené hnojenie možno použiť na hnojenie všetkých plodín, ktoré si vyžadujú hnojenie hospodárskymi hnojivami, najlepšie kŕmnych plodín a okopanín. Na chudobných pôdach ich môžeme použiť aj na hnojenie obilnín. Tento spôsob hnojenia možno kombinovať so zaoráváním slamy. Na ľahších pôdach zaoráváme zelenú hmotu neskoro na jeseň a do väčšej hĺbky, na ťažších pôdach skôr plytšie, aby k zaoranej hmote mal prístup vzduch. Äk je porast hustý a vysoký, najskôr sa povalcuje v smere orby, alebo pobráni tanierovými bránami, aby sa organická hmota dokonale zapracovala do pôdy.
- Rašelina je organické hnojivo s vysokým obsahom organických látok a veľkou nasávacou schopnosťou. Používame ju ako podstielku alebo pri výrobe kompostov a na prípravu zemín v záhradníctve.
Priemyselné hnojivá
Priemyselné hnojivá sú druhým hlavným zdrojom náhrady odčerpaných živín z pôdy. Podľa obsahu hlavných živín sa rozdeľujú na jednoduché, viaczložkové a špeciálne hnojivá.
Priemyselné hnojivá - dusíkaté
Dusík je hlavnou živinou v dusíkatých priemyselných hnojivách. Z celkovej potreby priemyselných hnojív pripadá na dusíkaté hnojivá približne jedna tretina. Potrebu nestačíme pokryť vlastnou výrobou, preto ich dovážame zo zahraničia. Dusík sa v týchto hnojivách vyskytuje vo forme liadkovej (dusičnanovej), čpavkovej (amoniakálnej) alebo organickej.
- Dusičnanové (liadkové, nitrátové) hnojivá
- Liadok vápenatý Ca(N03)2 - dusičnan vápenatý. Obsahuje asi 15 - 16% dusíka a 30 % OaO. Vo vode je dobre rozpustný. Rastliny ho ihneď prijímajú, preto sa používa na prihnojovanie počas vegetácie. V pôde sa púta slabo a ľahko sa vyplavuje. Nepoužíva sa na hnojenie do zásoby.
- Liadok horečnatovápenatý je dusičnan vápenatý a dusičnan horečnatý. Obsahuje 14 % N, 9 % Ca, 6 % Mg. Má podobné vlastnosti ako liadok vápenatý.
- Amoniakálně (čpavkové) hnojivá
- Síran amónny (NH4)2S04 obsahuje 20,5 - 21 % čpavkového dusíka. Vyrába sa z odpadových čpavkových vôd a kyseliny sírovej. Vo vode je dobre rozpustný. V pôde sa katión NH4+ dobre púta. Síran amónny sa z pôdy uvoľňuje postupne, obyčajne sa ním hnojí pred sejbou. Pretože pôsobí fyziologicky neutrálne, používa sa na neutrálnych alebo slabo zásaditých pôdach.
- Hnojivá s dvoma formami dusíka
- Liadok amónny čiže dusičnan anióny NH4N03. Obsahuje 35 % dusíka, z toho polovicu v dusičnanovej a polovicu v amoniakálnej forme. Je veľmi výbušný a hygroskopický.
- Liadok C-33. Obsahuje 33 % dusíka, 16 % N03_, 17 % NH4+ a 0,3 % Ca. Je výbušný a hygroskopický.
- Liadok amónny s vápencom. Typ LAV-25 s obsahom najmenej 24.5 % dusíka a 6 - 7 % Ca. Typ LAV-30 s obsahom najmenej 29.5 % dusíka a 3 - 3,6 % Ca. Polovica dusíka je v dusičnanovej a polovica v amoniakálnej forme.
- Hnojivá s dusíkom v organickej väzbe
- Močovina CO(NH2)2
Mykorhízne huby - podpora pre rastliny
Chcete, aby vaše stromky a kríky zvýšili svoju úrodu? Pridajte im mykorhízne huby. Ktorý prípravok? Mal by to SYMBIVIT®. Ide o granulovaný prípravok, ktorý sa ľahko používa a vaše stromky i kríky z neho budú mocť čerpať to najlepšie pre ich krásu, rast a odolnosť. Mykorhízne huby obsiahnuté v Symbivite sa napoja na korene vašich rastlín a budú rásť, čerpať živiny z pôdy a podporovať rastlinu počas jej celého života. Pritom tento prípravok im stačí aplikovať iba jediný jeden raz.
Pre správne fungovanie prípravku je nevyhnutné, aby došlo k jeho priamemu kontaktu s koreňmi rastlín. Vyvarujte sa použitiu systemických fungicídov v priebehu prvých troch týždňov po aplikácií prípravku. Účinky prípravku SYMBIVIT môžu byť znížené nadmerným používaním chemických hnojív (nesmie dôjsť k predávkovaniu rastliny). Prípravok je možné pre optimálny výsledok kombinovať s prírodným hnojivom CONAVIT. Prípravok skladujte na chladnom a suchom mieste. Prípravok je použiteľný dva roky od dátumu výroby pri správnom uskladnení. Namáčacia zmes musí byť použitá v deň prípravy. Prípravok obsahuje prirodzene sa vyskytujúce huby, nie je toxický a ani inak škodlivý pre životné prostredie.
Vo veľkej skratke môžeme povedať, že ide o priateľský vzťah medzi rastlinou a niektorými pôdnymi hubami, ktorý vymyslela sama príroda. Každý produkt vám ponúka podrobný popis doplnený videom o spôsobe implementácie mykorhíznych húb a konkrétnom použití.
tags:
