Mnohé zo záhradných škodcov sú také agresívne a navyše sa lavínovite množia, že neraz dokážu urobiť veľkú škodu na pestovaných rastlinách a tak donútiť záhradkára buď so záhradníčením skončiť, alebo nemilosrdne proti nim využívať chemické jedy.
Podzemní škodcovia
Invázny výskyt podzemných škodcov podporuje vhodné prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov (ničených najmä rozsiahlou chemizáciou - sovy, dravé vtáky, hady, lasice, kuny a podobne), ale predovšetkým sa im darí tam, kde majú dostatok potravy (zanedbané polia, mokriny).
Medzi tie najnebezpečnejšie patrí najmä hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a tzv. malé hraboše, teda hraboš poľný a hraboš močiarny. Ide o bylinožravé hlodavce.
Medzi ne sa omylom často radia aj hmyzožravé živočíchy, ako sú krty, ježkovia a piskory, teda cicavce, ktoré sa živia hmyzom, červami, slimákmi a inými živočíchmi škodiacimi rastlinám. Nepatria k škodcom, naopak, sú našimi užitočnými pomocníkmi.
Len s krtom sú občas problémy. Aj keď nežerie rastliny, podrýva ich a vytvára krtince, ktoré sú na trávniku, v skalke, fóliovníku či medzi hriadkami naozaj nežiaduce.
Krtka sa snažíme odpudiť alebo chytiť a odniesť do prírody, prípadne mu skúsime dajakou podzemnou bariérou zamedziť vstup na vymedzené územie.
Pri potláčaní či regulácii týchto podzemných návštevníkov v záhrade je však neraz problémom podľa dier a kopčekov vytlačenej hliny identifikovať, či ide o chráneného krta, hryzce alebo hraboše.
Kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami. Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus.
Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín.
Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru.
Obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu.
Nebezpečné je jeho zimné ohrýzanie mladých jabloní, po ktorom na jar nepučiace stromčeky zo zeme len ľahko vytiahneme bez koreňov. V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov.
Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami.
Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch. Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín.
Počas vegetácie žerie najmä steblá a listy ľahko stráviteľných rastlín, ale aj mach a semená tráv. Po prvých mrazoch prstencovito ohrýza najmä kôru mladých ovocných a lesných stromov, ako sú javor, topoľ, vŕba, jarabina, hrab, jelša či smrekovec.
Mladé stromčeky odhryzne tesne pri zemi, mladé kmene stromov ohryzie a ošúpe z kôry až do výšky 20 cm.
Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. Sú vítané v detských rozprávkach, v záhrade však určite nie.
Pre zeleninovú záhradu sú doslova pohromou, najmä tie bez domčeka - slizniaky či slizovce. Ak sa nám do záhrady slimáky predsa len nasťahovali, skúsme najprv potlačiť slimačiu explóziu odskúšanými nechemickými metódami.
Najprv sa však pozrime na to, čo vlastne podporuje premnoženie týchto mäkkýšov. Prehustená, málo presvetlená záhrada a jej pôda udržujú dlho cez deň vyššiu rosnú vlhkosť, čo slizniakom vyhovuje, takisto aj vysoký a málo kosený trávnik.
Neporiadok v záhrade, kopy neskompostovaného a nezlikvidovaného odpadu sú vhodné úkryty pre slimáky. Podobne pôsobí aj zle ošetrovaný, neprehadzovaný kompost.
Ďalšou možnosťou je vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysadenia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu.
Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad čistec, nevädza, platykodon, pečeňovník, jastrabník, alchemilka, geránium, lomikameň, modrenec, pivoňa, flox, púpalka, rožec, veternica, iberka, turan, túžobník, vratič a vrbina.
Návnadové lapače vytvoríme tak, že na voľnú záhradnú pôdu položíme večer dosky podložené malými kamienkami, aby medzi nimi a pôdou zostala malá medzera, do ktorej môžeme vložiť chutnú návnadu, ako sú listy šalátu či plátky surových zemiakov.
Plechové alebo plastové oplotenie hriadky vyrobíme z asi 20 až 30 cm širokého pásu z vybraného materiálu, ktorým hriadku ohradíme zo všetkých strán.
Ochrana pred vtákmi
Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne. Ak chceme chrániť plody drevín, ktoré vtáky obľubujú, je vhodné vytvoriť okolo nich sieťovú ochrannú bariéru.
Odporúča sa vysadiť ich k stene budovy či plotu naplocho. Pri tomto riešení použijeme nižšie, menej intenzívne rastúce druhy a odrody, aby sme mohli celé steny alebo plošné výsadby úplne uzavrieť do ochrannej netkanej textílie alebo sieťoviny s drobnými okami. Siete naťahujeme v dostatočnom časovom predstihu pred dozrievaním plodov.
Takisto je vhodné vysadiť v záhrade náhradné ovocné dreviny, ktoré môžu vtáky odlákať od ovocných drevín v záhrade, čím zmenšíme ich sústredenie sa na naše záhradné plody, hoci sú chránené sieťami.
Rôzne zvukové plašiče sú len krátkodobo účinné, vtáky si rýchlo na ne zvykajú. Pavučinou opradené hniezda húseníc na ovocných stromoch čo najskôr odrežeme a spálime.
Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie.
Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami).
Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu.
Pri zelenine sú účinné aj tzv. Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne.
Účinné a osvedčené sú najmä pivné lapače, teda fľaše s úzkym hrdlom do polovice naplnené starým pivom, seknutým vínom, ovocnou šťavou alebo iným kvasiacim nápojom a rozvešané po stromoch či vo vinohrade. Treba ich však kontrolovať a vymieňať.
Feromónové lapače obsahujú sexuálny atraktant, ktorý láka párenia chtivý hmyz, ktorý sa potom prilepí na lepom natretý lapač.
Svetelné lapače sú lampy s podstavenou nádobkou s vodou. Výskyt vrtivky čerešňovej môžeme potlačiť aj tak, že ihneď, ako popadajú červivé čerešne pod strom, ich pozbierame a skompostujeme zmiešané s vápnom, aby sa červíky nestačili zavŕtať do zeme, v ktorej prezimujú a v čase zrenia čerešní z nich vyletia muchy vrtivky.
Druhá polovica leta je charakteristická škodlivosťou húseníc rôznych druhov motýľov na kapustovej zelenine. Najškodlivejšia je mora kapustová (Mamestra brasicae). Motýle tejto mory sú nenápadné, šedohnedé, liahnu sa z kukiel v pôde ešte na jar. Kladú vajíčka na spodnú stranu listov a z nich sa liahnu žravé húsenice. Najväčšie škody spôsobuje druhá generácia v júli a auguste.
Húsenice sú až 50 mm dlhé, zelené alebo šedé. Do listov vyžierajú nepravidelné otvory až sa vžierajú do vnútra hlávok kapusty, kelu, karfiolu alebo brokolice, zároveň ich znečisťujú trusom, čím sa stávajú nepredajné.
Na chemickú ochranu sú najcitlivejšie mladé húsenice hneď po vyliahnutí. Do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. Autorizované sú insekticídy Pyrinex 25 CS, Steward, Karate Zeon 5 CS aj v kŕmnej kapuste, Spintor, Decis EW 50, Delta EW 50, Vaztak 10 EC.
Všetky uvedené prípravky účinkujú aj na húsenice mlynárika kapustového (Pieris brasicae). Na začiatku liahnutia húseníc sú navyše povolené prípravky na báze bacillus thurigiensis ssp. Kurstaki Biobit WP a Biobit XL, ktoré pôsobia požerovo a kontaktný prípravok Dimilin 48 SC.
Mlynárik kapustový je typický biely motýľ a jeho húsenice sú žltozelené, škvrnité, dlhé asi 40 mm, požierajú spodné listy. Má dve generácie do roka, škodlivá je druhá generácia v júli, auguste.
Pri oboch druhoch húseníc sa za kritické číslo považuje 5 znášok vajíčok alebo 20 veľkých prípadne 100 malých húseníc na 100 rastlinách. Mladé húsenice požiera hmyz a vtáky, chladné a daždivé počasie silne decimuje húsenice mlynárika.
Mlynárik repový (Pieris rapae) je menej častý motýľ žltej farby, jeho húsenice škodia v strednej časti hlávok. Autorizovaný je proti nemu Steward a Vaztak 10 EC, ktoré zároveň účinkujú na všetky voľne požierajúce húsenice ako je mora gama (Autographa gama).
Tiež škodia jej húsenice dlhé 30 mm zelenkastej farby na chrbte s pozdĺžnymi bielymi čiarami a bielymi bradavičkami. Na bokoch majú žltkasté pásy a celé telo je mierne ochlpené. Imágo má rozpätie krídiel 40-50 mm, fialovosivé so škvrnou v podobe gréckeho písmena gama. Húsenice skeletujú a neskôr obžierajú hlavnú žilku na hlúbovinách, rajčiakoch, zemiakoch, repe, strukovinách a okrasných rastlinách a burinách v júli a auguste.
Moru bavlníkovú (Helicoverpa armigera) som opísala pri aktuálnych škodcoch kukurice. Húsenice škodia aj na rajčiakoch, paprike, tekvici, sóji, fazuli, hrachu, lucerne, slnečnici a okrasných rastlinách.
Menej rozšíreným motýlikom škodiacim na kapustovitej zelenine, reďkovke a bôbovitých, je molička kapustová (Plutella maculipennis). Už z názvu vyplýva, že je menšej veľkosti s rozpätím krídiel 17 mm sivobronzovej farby s bielym vlnitým pásom na spodnom okraji.
Húsenice sú dlhé 10 mm, žerú na spodnej strane listov, sú veľmi pohyblivé a pri dotyku sa zvinú do podkovičky a rýchlo sa spúšťajú na zem na nitke zámotku. Konkrétne proti týmto húseničkám je autorizovaný Steward a všeobecne proti húseniciam Vaztak 10 EC.
Do Európy bol nedávno zavlečený teplomilný motýlik z čeľade psotovitých psota rajčiaková (Tuta absoluta) Je oligofág, napáda len ľuľkovité rastliny, najmä rajčiak, zemiaky, baklažán. Psota má nenápadné sivé sfarbenie, rozpätie krídiel 10 mm. Škodlivým štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní.
Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 až 30°C. Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 generácií za rok. Samičky škodcu sú schopné naklásť 200 až 300 vajíčok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú úrodu a kvalitu plodov. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach mierneho podnebného pásma (okrem skleníkov).
Biologickú ochranu zabezpečia vaječné parazitoidy Trichogramma spp., dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a Orius insidiosus, entomopatogény: Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki. Z chemických prípravkov boli autorizované Biobit WP pri teplote nad 15°C max.4-x za sezónu a Spintor max. 2-x za sezónu. Ošetrovať treba na začiatku liahnutia húseníc.
Spomínané húsenice majú tú výhodu, že sú ľahko pozorovateľné a pomerne dobre sa dajú chemicky likvidovať. To neplatí o veľmi rozšírenom škodcovi poľnej zeleniny molici lastovičníkovej (Aleurodes proletella). Mračná tejto drobnej molice škodia na spodnej strane listov kelu, kapusty, karfiolu, brokolice, ale aj na uhorkách, šaláte, rajčiakoch, paprike, fazuli, jahodách a okrasných rastlinách.
Jej veľkosť je len 1 mm, krídla má žlté, pokryté bielym voskovým povlakom, ktorý vylučuje zo žliaz na brušku a rozotiera si ho nožičkami po celom tele, aj na vajíčka. Vajíčka kladie v počte okolo 100 na spodnú stranu listov. Larvy sú typické okrúhle, zelenkavé, sploštené so strapcami vosku po okraji. Veľkosť dosahujú 3 mm. Práve larvy molice škodia vyciciavaním rastlinných štiav nehybne na jednom mieste, pričom vylučujú lepkavú medovicu, živnú pôdu pre černe. Aj dospelce vyciciavajú listy, ktoré odumierajú.
Insekticídna ochrana má byť urobená hneď pri prvom výskyte škodcu, ale na molicu lastovičníkovú nemáme autorizované žiadne prípravky. Prípravky sú registrované len na molicu skleníkovú (Trialeurodes vaporariorum), ktorá sa množí nepretržite v skleníkoch. Na rajčiak, papriku a uhorky Calypso 480 SC, na uhorky Sanmite 20 WP, na uhorky a rajčiaky Karate Zeon 5 CS, na rajčiak Mospilan 20 SP.
K problematickým škodcom v teplom a suchom lete patrí aj roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) takmer na každej zelenine. Napadnutie rastliny spoznáte podľa početných drobných žltkavých škvŕn na vrchnej strane listov, ktoré zostávajú po cicaní na spodnej strane listov, kde sa tvorí aj pavučinový povlak. Listy strácajú farbu, predčasne schnú a opadávajú.
Roztočec je veľmi drobný, má oválne telo dlhé 0,2-0,3 mm, oranžovožltkasté v lete a červenohnedé na jeseň. Larva je menšia, vajíčka sú guľovité perličky žltkastej farby. Ľudovo je roztočec známy ako „pavúčik“. Jeho šírenie podporujú vysoké teploty a sucho. Má 3-4 generácie do roka, prezimuje dospelec v úkrytoch pod listami. V skleníkoch sa rozmnožuje celý rok.
Ešte menšími cicavými škodcami sú strapky (Tysanoptera). Pre ich zistenie je najlepšie umiestniť v porastoch modré lepové doštičky. Je to drobný čiarkovitý hmyz dlhý 1-1,5 mm s rozstrapkanými krídlami. Škodí takmer na každej plodine cicaním, ktorého výsledkom je striebristé zafarbenie listov, ich stáčanie a deformácie. Viditeľné sú vylúčené kryštáliky vápnika.
Na nových výsadbách zeleniny, ale aj na ostatných porastoch v suchom počasí škodia skočky (Phyllotreta spp.). Tieto drobné chrobáky modročiernej farby s kovovým leskom vyžierajú okrúhle otvory do listov a pri silnom premnožení spôsobujú holožery alebo zakrpatenie rastlín. Prvé výskyty v kapustovej zelenine je možné zachytiť na žlté lepové dosky.
Na neskorej kapustovej zelenine môže škodiť tretia generácia kvetárky kapustovej (Delia brassicae). Bledé larvy tejto muchy dlhé 7-8 mm požierajú korienky, rastliny vädnú, žltnú a postupne hynú. Chemická ochrana nie je žiadna, sledovať výlet múch jednotlivých generácií možno na biele lepové dosky.
Všeobecne na zabránenie šírenia škodcov na poľnej zelenine platí odvoz a zaorávanie pozberových zvyškov, striedanie plodín, dodržiavanie izolačných vzdialeností, odburiňovanie polí, správna výživa zeleniny a starostlivosť o porasty.
Škodcovia a ochrana koreňovej zeleniny
V časti „Škodcovia a ochrana koreňovej zeleniny“ je stručný popis rozšírených škodcov koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák, červená repa šalátová, reďkovka, reďkev, čierny koreň) spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp.
Koreňomor fialový (Helicobasidium purpureum sin. Rhizoctonia violacea) napáda mrkvu a ďalšie kultúrne rastliny, ako zeler, šalát, zemiaky, slnečnicu a ďalšie. Vňať napadnutá hubou začína žltnúť, neskôr vädne. Na koreňoch sa objavujú vpadnuté škvrny, ktoré sú pokryté tmavofialovým povlakom. Huba sa postupne šíri, dochádza k mäknutiu, hnednutiu a zahnívaniu pletív. Korene zahnívajú a hniloba prechádza z jedného koreňa na druhý. Rozvoj choroby podporuje zvýšená vlhkosť pôdy, nadmerné hnojenie, zlá agrotechnika.
Méra mrkvová (Trioza viridula) je v niektorých oblastiach veľmi závažným škodcom mrkvy, pretože pri silnom napadnutí môže zničiť celú rastlinu. Nápadným príznakom napadnutia sú skučeravené listy, ktoré zostávajú zelené, no zároveň sa stáčajú. Ku skučeraveniu dochádza v dôsledku cicania rastlinných štiav z pokožkového pletiva a vylučovanie toxických látok. Následkom napadnutia mladé rastliny prestávajú rásť a korene zostávajú veľmi tenké. Méra mrkvová prezimuje na ihličnatých stromoch. V máji, až začiatkom júna, prelieta na mrkvu, kde samičky kladú vajíčka na listy. Škodca má do roka jednu generáciu.
Voška mrkvová (Semiaphis dauci F.) spôsobuje škody hlavne v suchých ročníkoch. Listy, najmä „srdiečkové“ a mladé, sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Silnejšie poškodené rastliny prestávajú rásť a často hynú. Voška prezimuje vajíčkami na rastlinných zvyškoch. Na jar sa tam liahnu bezkrídle vošky. V ďalších generáciách sa objavujú krídlaté samičky, ktoré preletujú v porastoch.
Škodlivosť chrobákov Kováčik lesklý (Corymbites aeneus L.), Kováčik sivý (Lacon murinus L.) je, z poľnohospodárskeho hľadiska, bezvýznamná. Veľmi veľká je však škodlivosť ich lariev (drôtovcov). Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň. Chrobáky majú pretiahnuté štíhle telo. Krovky pokrývajú celé bruško. Sfarbenie je prevažne čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Larvy majú dlhý valcovitý tvar tela so sklerotizovanou kutikulou a nazývajú sa „drôtovce“. Obyčajne sú žltohnedo zafarbené. Hostiteľskými rastlinami sú takmer všetky zeleniny, s výnimkou cibule, a taktiež poľné plodiny.
Kováčiky prezimujú v štádiu imág alebo lariev. Prezimujúce chrobáky sa na jar objavujú na poliach a lúkach. Larvy žijú v pôde veľmi dlho a veľmi sa nevzďaľujú od miesta, kde sa vyliahli. Larvy žijú hlavne vo vlhkej pôde, s postupným zasychaním pôdy zaliezajú hlbšie do vlhkejších vrstiev pôdy.
Háďatko koreňové (Meloidogyne spp.) robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Mrkva je v ohniskách výskytu znetvorená (rozvetvená, skrátená). Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy.
Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae) vytvára na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky. Na rozdiel od vŕtavky mrkvovej napáda hlavne dolnú tretinu koreňa. Vo vnútri buliev zeleru sa objavuje fialové zafarbenie. Mladé rastliny odumierajú. Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Samičky Vŕtavky mrkvovej (Napomyza carotae) cicajú šťavu z listov mrkvy. Vajíčka kladú do listov a stopiek. Vyliahnuté larvy prevŕtavajú koreň od hlavovej časti a vytvárajú chodbičky.
Psota rascová (Depressaria nervosa) napáda hlavne rascu, mrkvu, paštrnák. Najväčšie škody robia húsenice v semenných porastoch rasce. Na listových stopkách, hlavnej žilnatine i na výhonkoch možno vidieť malé vyžrané miesta, pletivo je zhnednuté a popukané. To je dôkaz požeru. Neskôr sú okolíky obtočené pradivom, húsenice pod ním ukryté žerú mladé stopky, púčiky, kvety a nedozreté semená. Škodca prezimováva v rôznych starých budovách, pod kôrou stromov. Vylieta v marci až apríli.
Škodcovia zemiakov
Pásavka zemiaková (Mandelinka zemiaková)
Dospelí jedinci, aj larvy sa živia listami rastlín a dokážu úplne zničiť celú úrodu, ak neaplikujeme žiadnu biologickú ochranu.
Mandelinka zemiaková je dobre známa pre svoju schopnosť vyvinúť rezistenciu na mnohé insekticídy, za čo je považovaná za jedného z najťažších záhradných škodcov v biologickej ochrane.
Ak nijako nezakročíme, môže sa výrazne znížiť výťažok až o 30 až 50 % a v niektorých prípadoch môže dokonca pásavka úplne zničiť rastliny. Napádajú tiež rajčiny, papriky a baklažán.
Chrobáky prezimujú v pôde a do záhrady prichádzajú na jar. V tomto okamihu, nemajú dostatok energie na let a pri hľadaní vhodných hostiteľských rastlín sa premiestňujú po zemi.
Samičky kladú oranžovožlté vajíčka v zhlukoch na spodnej strane listov.
Pásavka zemiaková - biologická ochrana
- Keď je to možné pestujte rezistentné odrody rastlín.
- Pestujte zemiaky spolu s chrenom. Chren odpudzuje pásavku zemiakovú.
- V skorých ranných hodinách, zosypte dospelých chrobákov z rastlín na zem na tkaniny a zachytených škodcov vhoďte do mydlovej vody.
- Zabráňte v pohybu prezimovaných dospelých jedincov a to mulčovaním aspoň 6 až 9 cm hlbokou vrstvou čistej slamy alebo sena, hneď ako sa objavia rastliny.
- Podporujte užitočný hmyz, ako sú napríklad lienky, zlatoočky a osy, ktoré sa živia vajíčkami a mladými larvalnými štádiami. Tiež vtáky a bažanty konzumujú tieto chrobáky.
- Prospešné hlístice Steinernema feltiae aplikujte na pôdu a tie budú úspešne útočiť na vývojové štádiá rozvíjajúce sa v pôde. Zároveň zlikvidujú aj nepríjemného drôtovca.
- Použite biologický postrek NeemAzal, ktorý zastavuje požerovú aktivitu škodcov už za niekoľko hodín po aplikácii a za niekoľko dní sa populácia ďalej nevyvíja a skolabuje. NeemAzal pôsobí len na savých a žravých škodcov.
Škodcovia zemiakov - drôtovce - larvy kováčikov (Elateridae)
tags:
