Migréna je choroba, ktorá postihuje celosvetovo približne 12 percent populácie. Ataky migrény môžu pritom trvať 4 až 72 hodín a súčasťou týchto záchvatov môže byť precitlivenosť na svetlo či zvuky. Trikrát častejšie ňou trpia ženy ako muži. Nevyhýba sa však ani deťom. Hoci je v spoločnosti málo akceptovaná, Svetová zdravotnícka organizácia ju zaradila medzi 20 ochorení, ktoré vážne zasahujú do života človeka a obmedzujú jeho prácu a súkromie.
Historické pozadie migrény
Migréna nie je žiadnou „novinkou“, ľudia ju poznali už pred mnohými rokmi. O prvú definíciu migrény sa pokúsil Hippokrates, ktorý toto ochorenie definoval ako celoživotné. Pôvod slova migréna je odvodený z gréckeho „hemicrania“, čo v preklade znamená „iba polovica hlavy“. Prvé zmienky o tomto ochorení sú známe už z čias Mezopotámie. O výskyte migrény, ktorá trápila ľudí už v dávnej minulosti, nám viac prezrádzajú egyptské, grécke či rímske písomnosti. Až koncom 19. a začiatkom 20. Medzi známych migrenikov patrili Július Cézar, Piotr Iľjič Čajkovskij, Vincent van Gogh a tiež Jana z Arku.
Prejavy migrény
V spoločnosti je migréna málo akceptované ochorenie, často zamieňané „len“ za bolesť hlavy. „Migréna je záchvatovité ochorenie, pre ktoré sú charakteristické silné ataky pulzujúcej bolesti hlavy, strednej až ťažkej intenzity. Pri migréne je silná bolesť hlavy situovaná na jednej strane hlavy, má pulzujúci charakter a jej zhoršenie môžete pociťovať vtedy, keď sa hýbete.
Migréna s aurou
Samotnej bolesti hlavy môže predchádzať tzv. aura. Jej vznik sa spája so senzorickými, pohybovými alebo verbálnymi poruchami. „Jedným z jej najčastejších prejavov sú rôzne vizuálne poruchy. Z ničoho nič môže pacient pociťovať záblesky svetla pred očami, vidieť svetlé škvrny, vlny či rozličné tvary,“ vysvetľuje MUDr. Aura sa môže prejavovať aj pocitom závratov či oslabenia svalov. Môže sa vám zdať, že sa vás niekto dotýka, alebo cítite akoby pichanie ihlami po rukách či nohách. Tŕpnutie končatín môže v niektorých prípadoch vystriedať pocit ich nekontrolovateľného trhania. U iných pacientov sa aura objaví ako stav dočasného znecitlivenia tváre alebo jednej strany tela.
Pretože ak zostáva neliečená, môže časom stále viac komplikovať pracovný či súkromný život pacienta a obmedzovať ho. Aj keď je považovaná za ochorenie žien, nevyhýba sa ani mužom či dokonca deťom.
Denník migrenika
„Pre lepšiu diagnostiku a nastavenie správnej liečby je dobré, aby si pacient viedol tzv. denník migrenika.“ Zaznamenávaním si bezprostredných udalostí pred záchvatom migrény pomôžete lekárovi určiť niektoré spúšťacie momenty.
Spúšťače migrény
Niektoré potraviny môžu u ľudí s migrénou vyvolať záchvat migrény. Neexistuje nič také ako univerzálny spúšťač migrény. Podľa Nadácie pre výskum migrény môžu potraviny, ktoré spúšťajú migrénu, spúšťať migrénu len v kombinácii s inými spúšťačmi.
- Nízka hladina endorfínov: Ďalší zo spúšťačov sa môže objaviť ráno. Hneď po prebudení má človek v tele viac adrenalínu a menej endorfínov.
- Počasie: Svoju rolu zohráva aj počasie.
- Jedlo a nápoje: Veľkú skupinu spúšťačov migrény tvorí jedlo, hlavne zrejúce, plesnivé syry, presolené a chemicky spracované potraviny. Migréna môže vzniknúť aj vtedy, keď vynecháte jedlo alebo držíte diétu. Spôsobiť ju môžu napríklad aj banány, ktoré sú bohatým zdrojom draslíka, no obsahujú aj látku tyramín, vyvolávajúcu migrénu. Na bolesť hlavy majú vplyv aj nápoje, najmä alkohol ako červené víno a kofeín. V jedle treba sledovať taktiež potravinárske prísady, najmä sladidlo aspartam a konzervačný glutamát monosodný.
- Mrazené potraviny: V lete si dávajte pozor na mrazené potraviny.
- Množstvo spánku: Ďalším faktorom, ktorý dokážete sami ovplyvniť, je množstvo spánku. V ideálnom prípade by ste mali spať 6-8 hodín.
- Fajčenie: Pre migrenika je zakázanou komnatou fajčenie.
- Stres: Uškodiť si môžete tiež dlhodobo nesprávnym držaním tela a stresom. Ak sa hrbíte, svaly v zadnej časti krku tlačíte na nervy v krčnej chrbtici, čoho výsledkom sú jednak kŕče svalov na krku, ale aj silná bolesť hlavy. Stres je pre väčšinu pacientov trpiacich migrénou spúšťačom číslo 1.
Ďalšie potenciálne spúšťače:
- Mnohé spracované potraviny obsahujú umelé sladidlá. Tieto sladidlá však môžu spôsobiť migrénu.
- Alkohol je jedným z najbežnejších produktov, o ktorých sa predpokladá, že spúšťajú migrénu.
- MSG sa nachádza v niektorých potravinách a je prítomný v mnohých potravinách ako prídavná látka. Americká nadácia pre migrénu uvádza, že môže vyvolať závažné epizódy migrény u 10 až 15 percent ľudí s migrénou.
- Úsporné mäso - vrátane lahôdok, šunky, párkov v rožku a klobás - obsahuje konzervačné látky nazývané dusičnany, ktoré zachovávajú farbu a chuť.
- Zrejúce syry obsahujú látku nazývanú tyramín. Tyramín je ďalšia chemická látka, ktorá údajne vyvoláva bolesti hlavy a migrénu. Podobne ako vyzreté syry, aj nakladané a fermentované potraviny môžu obsahovať vysoké množstvo tyramínu.
Čokoláda - nepriateľ migrény?
Teória, že čokoláda môže byť spúšťačom migrény, nie je veľmi opodstatnená. Štúdia, ktorej závery prezentoval americký neurológ Kenneth Shulman v lete 2018, nenašla u takmer 96 % zo 606 sledovaných osôb trpiacich migrénou žiadnu súvislosť medzi záchvatmi bolesti hlavy a konzumáciou čokolády. Výskum prebiehal na základe dotazníkového prieskumu medzi pacientmi s migrénou. Tí si počas 3 mesiacov podrobne viedli denník a sledovali, ktoré potraviny či iné faktory im mohli následne pustiť migrénu. Cez digitálnu aplikáciu zaznamenávali subjektívne vnímané spúšťače záchvatov a bolesti hlavy. Navyše je zaujímavé, že medzi sledovanými pacientmi s migrénou boli aj takí, u ktorých mala čokoláda presne opačný efekt. Jej konzumácia ich „zachránila“ pred rozvinutím bolesti hlavy do štádia migrény.
Podľa Americkej nadácie pre migrénu sa čokoláda po alkohole považuje za druhý najčastejší spúšťač záchvatov migrény.
Prevencia
Frekvenciu a intenzitu stavov migrény je možné ovplyvniť. Pacient musí byť dôsledný a dlhodobo pracovať na prevencii. „Dôležité je naučiť sa ovplyvniť faktory, ktoré u vás spúšťajú migrénu. Napr. zvyknúť si na pravidelný rytmus spánku a ranného vstávania, minimalizovať a naučiť sa kontrolovať to, čo vám spôsobuje najviac stresu, a v neposlednom rade dávať pozor na konzumáciu alkoholu a niektorých druhov potravín,“ vysvetľuje MUDr.
Nedostatok alebo, naopak, prebytok spánku úzko súvisí s rozvojom bolestí hlavy a s migrénou. Limit by mal byť v rozpätí 6 až 8 hodín za deň. Ak trpíte migrénou, snažte sa vyhýbať tzv. spúšťačom, medzi ktoré patrí červené víno, plesňové syry či citrusové plody. Tieto potraviny obsahujú zložku podobnú látke vytváranej v mozgu, ktorá okrem iného spôsobuje záchvaty migrény.
- Na prevenciu si do jedálnička pridajte celozrnné produkty či zeleninu a ďalšie potraviny s vyšším obsahom horčíka.
Pri príležitostnej bolesti hlavy alebo migréne môžete užívať voľnopredajné lieky, ktoré zmierňujú bolesť. Ak sa u vás pravidelne vyskytujú epizódy migrény, lekár vám pravdepodobne predpíše preventívne lieky. Existujú dôkazy, že niektoré alternatívne prostriedky môžu pomôcť pri liečbe migrény.
tags:
