Vecný výskum slovenských mýtov nemá rozsiahlu tradíciu, donedávna bol totiž sám mýtotvorný. Ak sa aj naše mýty skúmajú, netýkajú sa zväčša súčasnosti, ekonomiky a sociálneho štátu, ale dejín a kultúrnej pamäti.
Štandardnými sú už dnes kolektívne publikácie k rovnomenným výstavám Slovenský mýtus a Nové Slovensko v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.
Prvá publikácia sa týka s výnimkou textu Rudolfa Chmela výtvarného umenia, ale v sprievodných historických textoch Štefana Krčméryho, Alexandra Matušku, Michala Chorvátha, Dominika Tatarku, Milana Rúfusa, Oskára Čepana a Pavla Vilikovského prekračuje za horizont výtvarného umenia do širšie chápanej oblasti kultúry.
Druhá knižná publikácia skúma ťažký zrod moderného slovenského životného štýlu v rokoch 1918 - 1949, čím sa dostala za úzko vymedzené územie umenia, a osobitne výtvarného umenia do širokého chápania kultúry a životného štýlu, spojeného tesne so sociálnou kultúrou. Na ňu nadviazala výstava Prerušená pieseň.
Podstatné však je, že obe výstavy a publikácie nevenovali pozornosť len slovenským mýtom devätnásteho storočia, ale otvorili otázku mýtov dvadsiateho storočia a ich aktuálneho chápania, čím vytvorili predpolie pre ďalší, širší výskum zahrnujúci kultúru v širokom zmysle slova.
Z hľadiska skúmania slovenských mýtov bola najširšie komponovaná úspešná kolektívna publikácia Mýty naše slovenské. Venuje sa slovenským mýtom od počiatkov novodobých dejín Slovenska až po súčasnosť. Jej súčasťou je aj štúdia Maríny Zavackej V čom sme to vlastne žili? Mýty budovania komunizmu.
Kladie si otázku, či šlo o „obdobie komunizmu alebo socializmu“, no nehľadá odpoveď na ňu, ale na ospravedlňovanie tohto obdobia s tým, že to, čím bolo, „nebol v skutočnosti komunizmus/socializmus, ale veď viete, ´čo tým myslím´. Všetci to zažili, všetci na to majú názor, či aspoň z toho pocit. Ale pomenovať sa to nedá. Vedomie sa vzpiera.
Mýty po roku 1945 môžeme nazvať s Charlesom Gattim kultúrou ilúzie. Alebo s Vladimírom Macurom kultúrou falošnej utópie. Macura v úvode štúdií, zahrnutých do knižnej publikácie esejí Šťastný věk. „Knížka usiluje postihnout mechanismy konkrétní kultury, odhalit zákony její emblematiky, demýtizovat její mytologii […] Symboly, emblémy a mýty které nás v této chvíli zajímají, však nejsou záležitostí hluboké minulosti - ještě donedávna tvořily náš svět, patřily ke kódum, se kterými jsme uměli zacházet mechanicky a bezmyšlenkovitě […] Nové mýty střídající dnes mýty včerejší hovoří o „návratu do Evropy“ - zdá se, že práve naše bezprostřední, žitá zkušenost s Utópii představuje paradoxně náš největší vklad do obecného zkušenostního tezauru dějin, který přinášíme do onoho pověstného ´společného evropského domu´ jako dárek z cest.
Klasické mýty sú retrospektívne. Socialistické mýty sú prospektívne. To, čo sa viazalo v klasických mýtoch na predhistorickú minulosť, viaže sa v nových socialistických mýtoch na neexistujúcu utopickú budúcnosť. V tomto zmysle treba chápať aj Mytologie Rolanda Barthesa.
Naša publikácia je averzom Barthesovho konceptu. Jeho záujmom bolo v rámci francúzskej ľavice päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia poukázať na mýty v rámci pravice. Po roku 1968 vzhľadom na medzinárodnú situáciu túto pozíciu opustil.
Naším záujmom je obnažovať mýty socializmu v Československu po roku 1945 a s nimi mýty v rámci komunistickej ideológie. To je jeden podstatný moment našej publikácie. Druhý spočíva v ďalšom obrate - jedným z jadier mýtov, ktorými sa zapodievame, sú pre nás ekonomické a sociálne mýty.
„Za socializmu bolo lepšie“, „všetko bolo lacnejšie“, „nič nám nechýbalo“, „boli kvalitnejšie potraviny a v ich produkcii sme boli sebestační“, „zdravotníctvo fungovalo lepšie a bolo zadarmo“.
Väčšina z nás sa už zrejme s takýmito alebo podobnými tvrdeniami stretla. Tí, čo časť svojho života prežili pred rokom 1989 a pamätajú si niečo z tohto obdobia, konfrontujú tieto tvrdenia so svojimi životnými skúsenosťami.
Tí neskôr narodení sa musia spoľahnúť na informácie z médií či od svojich rodičov, starých rodičov alebo učiteľov. Lenže ľudská pamäť má tendenciu potláčať negatívne spomienky a uchovávať tie pozitívne. Preto si ľudia o minulosti niekedy vytvárajú nový, zidealizovaný obraz. Dnes máme naopak tendenciu byť k svetu okolo nás kritickejší.
Nie všetci, čo sme reálny socializmus zažili na vlastnej koži, však zdieľame pokrivený nostalgický pohľad na obdobie pred rokom 1989. A už vôbec nezdieľame mýty o socializme, aj keď sa na nás valia najmä na sociálnych sieťach zo všetkých strán.
Dlhé roky sme sa usilovali tieto mýty vyvracať aspoň vo svojom blízkom okolí, ktoré podliehalo zidealizovanému pohľadu na obdobie rokov 1948 až 1989. Aj preto sme dospeli k presvedčeniu, že je potrebné postaviť sa k vyvracaniu mýtov o socializme komplexne na základe hĺbkovej analýzy a dostatočného množstva overiteľných faktov.
Prvým krokom bolo zistiť, aké ďalšie mýty o živote v socializme sú rozšírené v slovenskej dospelej a dospievajúcej populácii nad rámec tých, ktoré sme sami poznali. Na to sme využili kvalitatívny prieskum formou skupinových rozhovorov, tzv.
Výsledky tohto prieskumu naznačili, že respondenti si socializmus spontánne spájajú predovšetkým s prácou a právom či povinnosťou pracovať. Silne rezonovalo u nich aj sociálne zabezpečenie občanov a ľahší prístup k bývaniu. Zároveň u nich prevládal názor, že socializmus garantoval sociálne istoty a školstvo či zdravotníctvo fungovali lepšie ako dnes.
V diskusiách s respondentmi sme testovali hypotézy projektového tímu týkajúce sa mýtov o socializme a sociálnom štáte. Zaujímalo nás, či respondenti prišli do styku s tvrdeniami, ktoré pokladáme za mýty o socializme a sociálnom štáte a či ich považujú za mýty alebo za pravdivé informácie a nespochybniteľné fakty.
Respondenti v rozhovoroch súhlasili s väčšinou predložených tvrdení o socializme, ktoré sa nezakladajú na faktoch (ako potvrdzuje aj text publikácie). Vo všetkých vekových kategóriách napríklad silne rezonovala predstava, že socialistické výrobky boli kvalitnejšie a trvácnejšie a potraviny vďaka nižšiemu obsahu prídavných látok zdravšie ako dnes.
V menšej miere sa respondenti stotožňovali s predstavou, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, zdravotná starostlivosť bola oproti dnešku kvalitnejšia a ľudia sa dožívali vyššieho veku. Podľa väčšiny opýtaných bol socializmus tiež sociálne spravodlivejší, štátne vlastníctvo podnikov bránilo tomu, aby zisky prúdili do rúk súkromníkov, socializmus bol podľa nich ekonomicky životaschopný a životné náklady ľudí boli nižšie než v súčasnosti.
Ich odpovede, či by preferovali život v socializme alebo v súčasnosti, však záviseli od veku. Výsledky prieskumu potvrdili naše predpoklady, že rôzne tvrdenia, vykresľujúce život v období rokov 1948 až 1989 skôr v priaznivejšom svetle, sú rozšírené vo všetkých vekových skupinách, s väčšou preferenciou socializmu u starších.
V prvej časti kvantitatívneho prieskumu sme respondentom položili všeobecné otázky, ktoré sa týkali ich predstáv o socializme z rokov 1948 až 1989. Respondenti oceňovali na živote pred rokom 1989 predovšetkým zamestnanosť (36 %) a sociálne istoty (23 %).
Medzi pozitíva života v socializme uvádzali v dotazníku aj pokojnejší život, menej stresu (14 %), lepšie medziľudské vzťahy, morálku (11 %) a ekonomickú prosperitu a blahobyt (11 %). Na súčasnom živote vnímali oproti socializmu pozitívne predovšetkým možnosti cestovania, voľný pohyb (39 % respondentov), slobodu a demokraciu (26 %) a dostatok tovarov a služieb (13 %).
Výsledky tohto celoslovenského reprezentatívneho prieskumu z roku 2018 preukázali, že na Slovensku je stále ešte viac presvedčených, že v socializme sa žilo ľudom lepšie ako teraz než tých, čo si myslia opak. Takúto predstavu deklarovalo takmer 43 % respondentov, pričom 20 % uviedlo, že vtedy sa „žilo výrazne lepšie ako teraz“ a 23 %, že „sa žilo o niečo lepšie ako teraz“.
Názory na túto otázku výrazne súvisia s vekom. Viac ako jedna tretina respondentov (39 %) by dala prednosť sociálno-trhovej ekonomike, v ktorej štát do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku, 31 % ekonomike voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu a socialistickej ekonomike iba 17 % respondentov. Podpora typu ekonomiky opäť výrazne súvisí s vekom.
Aj keď si viac respondentov myslí, že za socializmu sa žilo ľuďom lepšie ako teraz než tých, ktorí si myslia opak, návrat k socialistickej ekonomike by uprednostnila menej ako pätina opýtaných. Respondenti zároveň vyjadrili názor na 21 tvrdení o socializme, vykresľujúcich život v období rokov 1948 až 1989 v pozitívnom svetle, ktoré považujeme za mýty, potvrdené v konfrontácii s realitou v nasledujúcich kapitolách. S väčšinou z nich, najmä v sociálno-ekonomických otázkach, sa stotožnila aspoň polovica opýtaných (graf 2).
„Pred rokom 1989 existovala socialistická demokracia, voľby boli slobodné a demokratické“ (celkový nesúhlas 52 %); väčšinovú podporu malo toto tvrdenie iba u nekvalifikovaných manuálne pracujúcich a súhlasila s tým rovná polovica respondentov vo veku nad 65 rokov.
„Dovolenka pri mori bola dostupnejšia pre väčší počet ľudí ako dnes“ (celkový nesúhlas 60 %); Toto tvrdenie malo väčšinovú podporu iba v skupine respondentov, preferujúcich návrat centrálne plánovanej ekonomiky z čias socializmu.
„Bežný človek, ak chcel, mohol slobodne cestovať kamkoľvek do zahraničia“ (celkový nesúhlas 71 %). Až 87 % respondentov súhlasilo s názorom, že „zdravie nie je tovar, preto štát musí garantovať, financovať a poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých“ a 81 % s tým, že „spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bránilo chudobnejším ľuďom študovať na vysokých školách, preto musí štát garantovať bezplatné vzdelávanie od základnej až po vysokú školu“.
Najviac respondentov (39 %) zaradilo samých seba do kategórie „ani ľavicovo, ani pravicovo (stred)“, relatívne menej sa zaradilo k pravici v ekonomických veciach (26 %) a ešte menej k ľavici (iba 22 %). Na základe kombinácie ich vyjadrení a výrokov súvisiacich s mierou intervencie štátu v ekonomických otázkach to však vyšlo inak.
Najvyššiu mieru podpory má výrok, že „štát by mal čo najviac chrániť zamestnancov a ich práva voči zamestnávateľom“. Súhlasilo s nim 76 % respondentov. Tvrdením s druhou najvyššou mierou podpory je, že „štát by mal zabezpečiť, aby mal každý prácu a slušnú životnú úroveň“.
Jediným prípadom zo siedmich dvojíc výrokov, kde sa viac respondentov priklonilo k „pravicovej“ alternatíve, bol výrok, že „súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné, zásahy doňho sú možné iba vo výnimočných prípadoch“. S tým súhlasilo 46 %.
Na základe prieskumu sme u veľkej časti respondentov zaznamenali rozpor medzi tým, ako sa sami zaraďujú v ekonomickej a sociálnej oblasti a ako sme ich zaradili my na základe odpovedí na otázky, týkajúcich sa preferovania štátnej intervencie alebo trhu a osobnej zodpovednosti.
Podľa nášho rozdelenia boli respondenti v skutočnosti viac ekonomicky vľavo oproti tomu, ako sa sami identifikovali. Napríklad z respondentov, ktorí sa považujú v ekonomických veciach za pravicovo orientovaných sme na základe ich postojov identifikovali 44 % z nich ľavicovej orientácie, 37 % stredovej a iba 19 % pravicovej orientácie.
Po reprezentatívnom kvantitatívnom prieskume sme zrealizovali online kvantitatívny prieskum na priebežné otestovanie presvedčivosti argumentov spracovaných v jednotlivých kapitolách publikácie.
Respondenti, ktorí v úvode online prieskumu deklarovali, že život za socializmu bol pre ľudí lepší alebo rovnaký ako dnes, následne zaujali stanovisko ku konkrétnym tvrdeniam o socializme predtým a potom, ako si prečítali krátky text na základe predbežných výsledkov našej publikácie, ktorý toto tvrdenie vyvracal.
Prieskum ukázal, že argumenty, založené na faktoch, dokázali zmeniť po prvom prečítaní článku názor na život v socializme u 19 až 27 % respondentov. Do úvahy však treba vziať, že v prieskume sme použili iba malú časť rozsiahlej publikácie, ktorá obsahuje komplexnú argumentáciu podporenú množstvom príkladov a overiteľných faktov.
Ďalších 11 až 23 % reagovalo opatrnejšie a vyjadrilo pochybnosti alebo neistotu, pokiaľ ide o pravdivosť alebo dôveryhodnosť použitých argumentov a faktov. U týchto ľudí však existuje istý predpoklad, že si tieto fakty overia a zmenia názor, resp.
Úplne odlišnou kategóriou bolo 13 až 28 % respondentov, ktorí odmietajú predložené fakty a považujú ich za snahu ukázať socializmus v negatívnom svetle. Špecifickou kategóriou sú ľudia, ktorí po prečítaní článkov skonštatovali, že ich tieto fakty neprekvapili, lebo ich poznali. Táto skupina bola v skúmanej vzorke najväčšia, predstavovala 28 až 52 % respondentov.
Výsledky prezentovaných prieskumov verejnej mienky, a predovšetkým reprezentatívneho kvantitatívneho prieskumu, preukázali, že aj v súčasnosti si viac ľudí na Slovensku myslí, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie ako dnes než tých, čo si myslia opak. Podložené je to aj tým, že v populácii stále rezonujú pozitívne predstavy o viacerých konkrétnych oblastiach reálneho socializmu, ktoré sú skreslené a nezodpovedajú dobovej realite.
Dokumentujú to aj nasledovné kapitoly publikácie, ktoré ich potvrdili ako mýty. Pozitívne vnímanie socializmu značnou časťou obyvateľstva podľa nás súvisí aj s tým, že mnoho ľudí podlieha mýtom o socializme, spomienkovému optimizmu a relativizovaniu represívnosti socialistického režimu.
Príčinou pozitívneho vnímania socialistického režimu je aj nedostatočná historická pamäť a preferencia istôt pred slobodou, spojenou s rizikami, vyžadujúcou si osobnú zodpovednosť.
Skreslené predstavy ľudí o reálnom socializme, ktoré identifikovali prezentované prieskumy, sú východiskovým pohľadom na vybrané mýty. V nasledujúcich častiach publikácie ich spolu s ďalšími mýtmi o socializme hlbšie rozoberáme (aj v kontexte ich príčin a dôsledkov) a konfrontujeme s realitou v rokoch 1948 až 1989 v Československu.
Fakty a Mýty o športe počas letných mesiacov
MAREK TKÁČ, primár fyziatricko-rehabilitačného oddelenia z Nemocnice AGEL v Bratislave popisuje najčastejšie fakty a mýty o športe počas letných mesiacov.
- Keď sa v lete pri športe viac potím, viac chudnem.
- Mýtus - Potením dochádza k strate tekutín vo forme potu, nie k strate tuku. Viac potenia neznamená efektívnejšie chudnutie, pretože spaľovanie tukov závisí od kalorického deficitu, nie od množstva potu.
- Cvičiť vonku treba skoro ráno alebo neskoro večer.
- Fakt - Počas horúcich letných dní je bezpečnejšie cvičiť ráno alebo večer, z dôvodu nižších teplôt a UV indexu. Znižujeme tak riziko možného prehriatia a úpalu.
- Pivo má veľa vitamínov, jedno alebo dve si môžem dať aj ako náhradu vody.
- Mýtus - Pivo síce obsahuje niektoré vitamíny skupiny B, ale obsahuje aj alkohol, ktorý spôsobuje dehydratáciu a negatívne ovplyvňuje regeneráciu. Preto pivo nie je vhodná náhrada vody. Pri potrebe dať si pivo ako zdroj tekutín je vhodné zvoliť bezalkoholový variant.
- Pivo nie je vhodná alternatíva tekutín ani po športovom výkone.
- Aj keď obsahuje niektoré živiny, alkohol v pive dehydratuje organizmus, spomaľuje regeneráciu svalov a môže negatívne ovplyvniť aj spánok.
- Dôležitú úlohu pri športovaní v horúčavách zohráva aklimatizácia.
- Fakt - Je dokázané, že postupná aklimatizácia (napr. 7-14 dní adaptácie na teplo) zlepšuje schopnosť tela regulovať teplotu, znižuje riziko prehriatia a zvyšuje výkonnosť.
- Seniori a deti by v lete vonku nemali športovať vôbec.
- Mýtus - Nie je pravda, že seniori a deti by nemali v lete športovať, ale je nevyhnutné prispôsobiť ich pohybovú aktivitu času dňa, intenzite záťaže a zdravotnému stavu. Je nutné dbať na dostatočnú hydratáciu a tieň.
- Počas vysokých horúčav môžem / musím vypiť viac vody ako zvyčajne, pokojne aj tri a viac litrov.
- Fakt - Áno, vyšší príjem tekutín počas horúčav je dôležitý, ale nadmerné pitie vody bez elektrolytov môže spôsobovať aj stratu minerálov z tela. Preto je vhodné piť nielen podľa smädu, ale dopĺňať aj soli a minerály, najmä pri významnejšom a dlhšie trvajúcom výkone.
- Športovanie v horúčavách je nebezpečné pre srdce.
- Fakt - U ľudí s ochorením srdca sa v horúčavách zvyšuje riziko zhoršenia ich stavu v podobe arytmie, ischémie alebo kolapsu. Aj zdraví jedinci však môžu mať problémy so srdcom pri dehydratácii a prehriatí.
- Studená sprcha po tréningu v horúčave pomáha telu.
- Fakt - Schladenie po záťaži studenou sprchou pomáha znižovať telesnú teplotu a zlepšuje pocit regenerácie. Najvhodnejšia je pre zdravých jedincov a športovcov. U ľudí so zdravotnými ťažkosťami je vhodné sa vyvarovať šoku z rýchlej zmeny teplôt, chladiť sa postupne a primerane k ich zdravotnému stavu.
- Ovocie a zelenina sú v horúčavách najlepší doplnok výživy.
- Fakt - Čerstvé ovocie a zelenina sú potraviny bohaté na vodu, minerály, vitamíny, antioxidanty a vlákninu. Vyživujú a udržujú organizmus dostatočne hydratovaný, preto sú nevyhnutnou súčasťou letného jedálnička.
- V lete môžem športovať v čomkoľvek, hlavne nech je to tenké.
- Mýtus - Oblečenie určené na letný šport by malo byť z funkčného a priedušného materiálu, ktorý odvádza pot a chráni pred UV žiarením. Niektoré materiály môžu viac zadržiava pot a podporovať prehriatie organizmu.
- Počas horúcich dní je lepšie športovať v interiéri
- Fakt - Počas horúcich dní s extrémnymi teplotami je cvičenie v klimatizovanom alebo vetranom interiéri bezpečnejšou a vhodnejšou voľbou. Znižuje sa tým riziko prehriatia organizmu, úpalu a dehydratácie.
Fakty a mýty o celiakii
O celiakii sa toho popísalo a povedalo veľa. Veľa informácií je však neoverených a preto je dôležité vedieť sa orientovať, ktoré sú správne. Nesprávne informácie totiž môžu ohroziť zdravie celiatikov a spôsobiť ťažkosti. My sme pre vás pripravili malý prehľad, ktorý sme nazvali Fakty a mýty o celiakii.
Odpovede na najčastejšie fakty a mýty o kliešťoch
Kliešte sú pre mnohých veľkým strašiakom. Parazitológ Branislav Peťko. (zdroj: Judita Čermáková)Kliešť obyčajný zapríčiní ročne u ľudí približné tisíc prípadov nákazy lymskou boreliózou a okolo sto prípadov kliešťovej encefalitídy. Viac ako dvesto prípadov encefalitídy vznikne po konzumácii nepasterizovaného mlieka. Práve druhý spôsob nákazy je čoraz rozšírenejší.
Výskyt kliešťov, ich život a správanie sú predmetom výskumov, ktoré prinášajú nové poznatky a pohľady na tohto parazita. Vedci vyvrátili už viacero v minulosti zaužívaných téz a názorov na kliešťa, ktoré sa ukázali ako nepravdivé.
Ako to teda s kliešťom obyčajným v skutočnosti je? Branislav Peťko objasňuje najčastejšie fakty a mýty, ktoré sa s ním spájajú.
Parazitológ okrem iného vysvetľuje:
- Kde na Slovensku sa vyskytujú kliešte a zdroje nákaz encefalitídy a boreliózy
- Prečo sa kliešte sťahujú do hôr a či nás ohrozujú už aj v Tatrách
- Či si kliešťa môžeme priviezť z dovolenky pri mori
- Ako sa kliešte orientujú a odkiaľ na nás útočia
- Kde najčastejšie stretneme kliešťa
- Kedy kliešte spia a neútočia
- Či pijú krv samčeky aj samičky kliešťa a či je nebezpečná už aj larva
- Koľko percent kliešťov je infikovaných
- Ako sa najúčinnejšie chrániť a či existuje špeciálne protikliešťové oblečenie
- Ktorí ľudia sú pre kliešťa najatraktívnejší
- Čo určite nikdy nerobiť pri vyberaní kliešťa z tela
- Ako rýchlo sa možno od kliešťa nakaziť
- Ako kliešťa po vybratí bezpečne zlikvidovať
- Či má zmysel dať testovať kliešťa, či bol infekčný
- Či budeme mať vakcínu proti kliešťom
- Či je horšie nakaziť sa z nepasterizovaných potravín alebo od kliešťa
- Aké ochorenia okrem encefalitídy a boreliózy kliešť prenáša na ľudí
- Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale zdroje nákazy kliešťovou encefalitídou nie.
- Je to pravda. Encefalitída sa vyskytuje hlavne na Považí, Pohroní a Ponitrí, teda na severozápadnom a strednom Slovensku. Predovšetkým v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji. Na východe sa vírus encefalitídy vyskytuje zriedkavo.
- Borelióza je rozšírená plošne, všade kde sú kliešte, tam je aj pôvodca ochorenia, baktéria Borrelia. Na západe je však jej výskyt oveľa vyšší ako v iných častiach Slovenska.
- Kliešte sa z južných častí sťahujú do vyšších nadmorských výšok.
- Je to pravda. Vyššie do hôr sa začali šíriť v dôsledku zmeny klímy. Okrem otepľovania sa zmenilo aj rozdelenie zrážok. Viac prší v severných horských oblastiach a menej na juhu.
- Pri mori kliešte nežijú, z dovolenky si ich preto domov neprinesieme.
- Je to mýtus. Výskyt kliešťov v prímorských oblastiach bol súčasťou nášho výskumu. Navštívili sme Grécko, Chorvátsko a Taliansko a zistili sme, že v Stredomorí sa vyskytuje kliešť obyčajný, ale v oveľa väčšej miere je tam zastúpený takzvaný hnedý psí kliešť. Je tam tak rozšírený, že sme ho nachádzali v trávnatých porastoch priamo pri plážach. V 50 metrov dlhej úzkej uličke medzi záhradami sme chytili 1700 kliešťov. Preto z dovolenky so štvornohým miláčikom, hlavne v máji a júni, je možné priniesť si domov kliešťa. Našťastie tento druh napadne človeka zriedka.
- Kliešte sa orientujú zrakom a na ľudí skáču aj zo stromov.
- Je to mýtus. Kliešť obyčajný nemá oči. Zmyslové orgány má na konci prvého páru nôh, ktoré naťahuje, keď cíti hostiteľa. Reaguje na plyny a vône a na teplo.
- Kliešte žijú len v prízemnej vegetácii a na hostiteľov číhajú na koncoch listov tráv, nemajú krídla, nevedia skákať ani lietať. Nevyliezajú na stromy, maximálne na nízke krovie do výšky osemdesiat centimetrov. Ak si niekto nájde kliešťa prisatého na krku alebo vo vlasovej časti, neznamená to, že na neho skočil zo stromu, ale že tam postupne vyliezol po oblečení, pretože sa skôr nedostal na kožu.
- Kliešte si jazdiace autá mýlia s hostiteľom, preto sa často vyskytujú na okrajoch ciest.
- Je to pravda. Kliešte sa najviac vyskytujú na okrajoch ciest a chodníkov, kadiaľ chodia ľudia aj zver, pretože na diaľku cítia vyžarované teplo. Nerozlišujú, či ide o teplo človeka, zvieraťa alebo okoloidúceho auta či motorky, ktoré si ľahko zmýlia s hostiteľom.
- V zime a v lete kliešte spia, pretože neznášajú mrazy ani horúčavy.
- Je to pravda. Kliešť obyčajný zimu prespí a aby neuhynul, tak si ešte na jeseň nametabolizuje nemrznúcu zmes. Dokáže prežiť aj 40-stupňové mrazy bez toho, aby sa mu niečo stalo. Ak však mrazy prídu na jar po prebudení kliešťov, ten ich usmrtí.
- Zároveň neznáša vyššiu teplotu vzduchu ako 23 stupňov. Počas leta preto väčšina kliešťov, hlavne na južnom Slovensku, zalezie do zeme a stretávame sa s nimi ojedinele.
- Neprespia ale celé leto, orientujú sa podľa teploty, keď klesne pod 23 stupňov, napríklad ráno alebo večer, vyliezajú von, sú aktívne a číhajú na hostiteľa.
tags:
