Vedci z Yale University v New Haven v americkom štáte Connecticut sa podarilo odhaliť, prečo istý druh žraloka v tme žiari nazeleno. Iba pred niekoľkými rokmi biológovia zistili, že niektoré morské živočíchy, ako medúzy a koraly, dokážu žiariť. Aj niektoré ryby majú túto schopnosť. To, že toto tajomstvo pretrvalo prakticky až do súčasnosti, je ľahko vysvetliteľné.
Americký vreckový žralok
Ako informovala americká stanica CNN, svoje obete láka tým, že v tme začne svietiť. Americký vreckový žralok (Mollisquama mississippiensis), živočích prvýkrát objavený vo februári 2010 v Mexickom zálive, bol oficiálne klasifikovaný tento týždeň. K výskumníkom z Louisiany sa dostal už v roku 2010, kedy ho práve vo vodách Mexického zálivu zobrala loď amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA). Malý predátor sliedi viac ako 300 metrov hlboko pod morskou hladinou.
Podľa aktuálne zverejnenej štúdie žralok z malej vreckovej žľazy, ktorá je umiestnená v blízkosti predných plutiev, vylučuje svetielkujúcu tekutinu. Malý žralok je navyše jedným z iba dvoch známych druhov „vreckových žralokov“ rodu Mollisquama. Tento rybovitý stavovec je väčší, na dĺžku máva okolo 40 centimetrov. Zaujímavé tiež je, že tento novo klasifikovaný druh má na dĺžku len 14 centimetrov.
Vedci z tímu okolo Hyun Bong Parka zistili, že za žiarenie nie sú zodpovedné proteíny, ako je to napríklad v prípade medúz, ktoré svietia namodro. Vedci sa domnievajú, že zelené fluoreskovanie u týchto žralokov slúži hlavne ako rozlišovací znak.
Bioluminiscencia v moriach
Po svetluškách, ktoré sa v našich končinách zvyknú vyskytovať okolo svätojánskej noci, sa môžete čarovnými svetielkami kochať až do konca leta. Za týmto úchvatným divadlom nie je žiadna moderná technológia. Typický je napríklad pre špecifický druh planktónu - fytoplanktón - druh riasy, ktorá pláva na povrchu morskej hladiny. Fytoplanktón obsahuje vlákna, ktoré umožňujú pozitívne nabitým časticiam prechádzať jeho telom.
Ak nastane v okolí riasy pohyb, protóny sa začnú pohybovať telom planktónu, pričom vytvárajú elektrické impulzy, ktoré aktivujú ďalšie chemické reakcie. Svetielkujúci fytoplanktón sa nachádza výlučne v slaných morských vodách. Fytoplanktón však nie je v moriach jediným svietiacim organizmom, dokážu to aj ďalšie. Medúzy vyžarujú modré i zelené svetlo. Väčšina druhov medúz využíva bioluminiscenciu na obranné účely. Svetlo sa aktivuje dotykom, čo predátora obvykle prekvapí.
Ďalšie živočíchy s bioluminiscenciou
- Pásovke čiernej slúžia na svietenie špecializované orgány, zvané fotofóry.
- V moriach žije aj niekoľko druhov bioluminiscenčných kalamárov.
- Jedny z najpozoruhodnejších útvarov vytvárajú salpy z radu ohniviek (Pyrosomida).
Morský koník (Hippocampus hippocampus)
Hovoríme o Morskom koníkovi alebo Hippocampus hippocampus. Morský koník je ryba, ktorá vyzerá ako šachová figúrka. Má hlavu koňa, oči chameleóna, vak kengury, chvost opice a pancier ako hmyz. Nielen pre toto všetko patrí medzi tie najzaujímavejšie živočíchy sveta. Je navyše jediným tvorom, kde mláďatá na svet privádza samček a nie samička ako sme v ríši zvierat zvyknutí.
Morské koníky sú naozaj zvláštne. A to už pri dvorení. Párenie sa začína dvoriacim tancom za úsvitu, ktorý pripomína valčík. Dokážu takto „pretancovať“ aj niekoľko dní. Keď jej dozrejú vajíčka, odovzdá ich samčekovi, do brušného vaku, kde ich samček oplodní. Následne ich nosí 2 až 3 týždne. Počas tohto obdobia samička každé ráno navštevuje samčeka. Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, samček dostane svalové kontrakcie a vymršťuje ich do mora.
Ďalšou zaujímavosťou tohto netradičného živočícha je ich rýchlosť pohybu. Za hodinu sú schopné preplávať maximálne trasu 16 metrov. Aj preto sa radia medzi najpomalšie ryby. Na druhej strane však to, čo im chýba v rýchlosti, vynahradia rafinovanosťou. Dokážu kmitať chrbtovou plutvou rýchlosťou až 35 krát za sekundu. Okrem toho sa v morskom prostredí správajú ako chameleón. Dokážu meniť farbu, čím sa maskujú pred svojimi predátormi. Zvyčajne plávajú v pároch, pričom sú spojené chvostmi, aby sa udržali za sebou, keďže sa hýbu tak pomaly.
Aj napriek tomu, že sa pri jednom „vrhu“ môže vyliahnuť až 2000 malých koníkov, väčšina z nich nie je schopná prežiť. Tento čudný morský jedinec sa dostal na zoznam ohrozených druhov. Populácie morského koníka na celom svete klesajú, čiastočne pre ničenie ich prirodzeného prostredia a znečistenie. A ázijská gastronómia tomu nepomáha. Stali sa totiž vychytenou špecialitou na tamojších trhoch a reštauráciách.
Morské koníky majú svoj význam aj v gréckej mytológii, kde mali obrovské rozmery. Ťahali Poseidonov dvojkolesový voz.
Raja - elegantný plavec
Nie všetky druhy nesú vo svojom pomenovaní názov "raja". Preto by sme toto pomenovanie mohli nazvať skôr ľudovým pre všetky druhy rajovidných. Dobrým príkladom je napríklad Manta veľká alebo vyššie spomínaný Trigon modroškvrnný.
V skutočnosti sa jedná o triedu drsnokožce, ktorá sa ďalej člení na tri podtriedy: žralokovidné (všetky druhy žralokov), rajovidné (všetky druhy "rají") a chiméry. Takže v nasledujúcich riadkoch sa Vám pokúsim priblížiť život rajovidných drsnokožcov.
Rajovidných drsnokožcov existuje celosvetovo približne 450 druhov. Väčšina z nich je prispôsobená životu na dne, no niektoré druhy, ako sú napríklad manty a myliobatisy, sa neustále pohybujú vo vodnom stĺpci. Zaujímavosťou je, že rajovidné nemožno zaradiť medzi výlučne morské živočíchy.
Spoločným znakom všetkých rajovidných, rovnako ako pri všetkých drsnokožcoch, je kostra tvorená chrupavkou. Telo majú sploštené s veľkými prsnými plutvami a bičovitým chvostom. Pokryté je plakoidnými šupinami potiahnutými sklovinu, nie je to však podmienkou, pretože viaceré druhy rajovidných nemajú žiadne šupiny.
Prsné plutvy sa tiahnú pozdĺž celého tela od hlavy, ktorá nie je viditeľne oddelená, až po chvost. Môžu byť oblé alebo pretiahnuté do špica. Často pripomínajú krídla ako tvarom, tak aj pohybom. Pre porovnanie - žralokovidné sa pohybujú pomocou chvostovej plutvy pohybom do strán, rajovidné sa pohybujú pomocou hrudných plutiev a to mávaním alebo vlnením. K ladnému pohybu, ktorý vyžaruje obrovský kus elegancie im dopomáha olejovitá pečeň. Tá zabezpečuje nadľahčovanie tela vo vode na rozdiel od rýb, ktorým k tomuto účelu slúži plávací mechúr.
Ako som už vyššie spomínala väčšina rajovidných drsnokožcov žije na dne. Jednoznačne však môžeme povedať, že všetky rajovidné drsnokožce sú dravci. Živia sa prevažne kôrovcami, mäkkýšmi, podaktoré aj drobnými rybkami. Tie najväčšie z nich, Manty veľké sa živia filtrovaním planktónu.
Ústa rajovidných sa nachádzajú na spodnej (brušnej) strane tela, čo im uľahčuje konzumáciu potravy zahrabanej v sedimentoch. Zuby prispôsobené k drveniu tvrdých schránok kôrovcov sú ploské a zapadajú do seba ako dlaždice. Na spodnej strane tela sa okrem úst nachádzajú aj žiabre. Keďže rajovidné ležia na bruchu a často sa do sedimentov aj zahrabávajú, tak k nasávaniu vody na dýchanie nemôžu používať ústa. K tomu sú určené spiráculá - otvory nachádzajúce sa na vrchnej (chrbtovej) časti hlavy hneď za očami.
Na svoju obranu majú viaceré druhy na bičovitom chvoste tŕň s jedovými žľazami, ktorým dokážu mocne a rýchlo švihnúť. Preto sa k nim treba približovať s rešpektom a nedotýkať sa ich. Mnohé z nich sa zahrabávajú do sedimentov alebo ukrývajú pod prevismi, prípadne sú maskované prirodzeným zafarbením pokožky.
Existujú druhy rajovidných, ktoré používajú pri love silný výboj elektriny. Ten si vytvárajú priamo vo svojom tele pomocou špeciálnej skupiny svalov po stranách. Veľkosť napätia môže byť až cez 200 voltov. Takúto ranu elektrickým prúdom využívajú aj na svoju obranu.
Čo sa týka rozmnožovania rajovidných drsnokožcov, tak väčšina z nich kladie vajíčka v pevných kožovitých puzdrách, ktoré samice vypustia voľne na dno a viac sa o ne nestarajú. Niektoré druhy sú živorodé, samice ich vrhnú ako mláďatá. Osud mláďat je však úplne rovnaký - hneď po narodení sa musia starať sami o seba, bez ochrany rodičov.
Zaujímavosti zo života niektorých konkrétnych druhov rajovidných drsnokožcov:
- Trigon modroškvrnný (Taeniura lymma) - je považovaný za jedného z najkrajších zo svojej čeľade.
- Manta veľká (Manta birostris) - je najväčšou z rajovidných drsnokožcov.
- Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) - na lokalizáciu, omráčenie alebo dokonca aj usmrtenie koristi využíva elektrický výboj.
- Potamotrygon motoro - je najrozšírenejším sladkovodným zástupcom Južnej Ameriky.
- Piliar veľký (Pristis pectinata) - je jedným z najzaujímavejších zástupcov rajovidných.
tags:
