Pamajorán obyčajný, známy aj ako oregano, je trváca bylina, ktorá sa často zamieňa s majoránom záhradným. Rastie hojne na slnečných stráňach, medzi krovím a vo svetlých lesoch.
História a význam
Používal sa už v antike. Rastliny tohto rodu (Origanum) požívali veľkú úctu aj v starovekom Egypte, kde boli vplietané do korún a vavrínových vencov počas náboženských rituálov. Už starí Egypťania používali pamajorán ako dezinfekčný prostriedok. Do Európy ho priviezli arabskí lekári, ktorí ním liečili migrénu a zmierňovali nervozitu.
Botanický popis
Pamajorán je trváca bylina s až 60 cm vysokou, riedko chlpatou, v spodnej časti štvorhrannou, zelenou až červenkastou, v hornej časti rozkonárenou stonkou. Listy aj menšie listene sú protistojné, krátkostopkaté, vajcovité, chlpaté. V dolnej časti stonky sú listy väčšie a smerom hore sa zmenšujú. Hlávky drobných fialových kvetov sú zoskupené do metlín. Kvety sú obojpohlavné, päťpočetné, so zrastenými korunami. Majú krátky horný a dlhší dolný pysk, štyri tyčinky a dlhú čnelku. Plody sú hladké hnedé tvrdky. Na kalichu aj listeňoch sú silícové žliazky. Kvety aj listy majú pri rozotretí medzi prstami charakteristickú príjemnú vôňu.
Zber a sušenie
V júli a auguste sa trhajú alebo strihajú čerstvé vrchné časti stoniek (do 10cm) spolu s kvetmi. Sušia sa vtieni vo zväzočkoch alebo riedko rozložené. Pri sušení v umelých podmienkach nemá teplota presiahnuť 35 °C. Najväčší obsah účinných látok majú rastliny zberané krátko pred poludním.
Liečivé účinky
Pamajorán obyčajný býval voľakedy módnym, no dnes je už zväčša iba korením talianskej kuchyne, čo je veľká škoda pre jeho nesporné liečivé účinky. Obsahuje až 0,5 % silice, cyrnol, karvakrol, trieslovinu a horčinu. Korenie poskytujú u nás dosť často kvitnúce výhonky červenkastej farby (Herba origani), ktoré sa dostávajú do obehu rezané alebo pomrvené. Svojím účinkom a arómou sa podobá majoránu a materinej dúške.
Kvitnúce vrcholčeky sa lokálne odporúčajú ako podporná liečba na zmiernenie bolestí a podráždenú pokožku, resp. svrbiacu kožu, ale aj na nádchu, bolesti v krku a chrapľavý hlas, lebo odľahčuje odhlieňovanie. Vnútorne sa ešte používa na podporu trávenia a liečbu zápalu priedušiek. Používa sa na prípravu galeník a získavanie silice.
Využitie v kuchyni
Pre svoju vôňu a korenistú chuť sa často používa aj ako korenie. Využitie má i v kozmetike (mydlárstvo) a v potravinárstve - u nás sa používa ako korenie v kuchyni pod obchodným názvom Oregano. Korenia sa ním šaláty, rajčiakové omáčky, rajčiakové polievky, zelenina, vaječné jedlá, polievky, morské kraby, salámy, husté polievky, guláš a jedlá zo syra, používa sa pri pečení a grilovaní mäsa a s obľubou k jahňaciemu a teľaciemu, ako aj dusenému mäsu.
Odporúča sa kombinácia s bazalkou a čiernym korením. Rastlina je častou súčasťou koreninových zmesí. Hodí sa k zemiakom, paradajkám, strukovinám, vaječným a syrovým jedlám, do plniek, mletého mäsa, na dusenie a pečenie mäsa, na pizzu a slané koláče. Dobre chutí s chilli a cesnakom. Často sa kombinuje s petržlenovou vňaťou. Využíva sa v talianskej a gréckej kuchyni. Je súčasťou mnohých koreninových zmesí. Je tiež nepostrádateľný pri príprave niektorých špagetových jedál. Pre určitú chuťovú podobnosť všade tam, kde používame majoránku, ale kvôli odlišnej vôni tieto dve korenia radšej nekombinujeme.
Upozornenie
Silica sa nesmie užívať, lebo vo vysokých dávkach sa prejavuje neurotoxicky a vyvoláva kŕče.
tags: #Salat
