Odpoveď na otázku, čo odlišuje ovocie od zeleniny, sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve.
Ovocie vs. Zelenina: Botanický Pohľad
Z botanického hľadiska je ovocím plod kvitnúcich rastlín. Naopak, za zeleninu sa považujú ostatné časti rastlín, ako listy, stonky či korene. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.
Pri zaradení medzi ovocie nejde o sladkosť plodu, ale o semená. „Všetko, čo na rastline narastie a je prostriedkom, ktorým rastlina rozsieva semená do okolia, je ovocím,“ píše Merriam-Webster slovník. Takže ovocie nie je súčasťou samotnej rastliny, ale reprodukčnou časťou z nej rastúcou. Na druhej strane, keď konzumujeme zeleninu, jeme samotnú rastlinu alebo jej časti ako korene, stonky alebo listy.
Paprika ako Ovocie
Paradajky nie sú ani zďaleka jediným príkladom bežnej zeleniny, ktorá je v skutočnosti ovocím. Všetky druhy paradajok, sladké aj štipľavé papriky až po jalapeňos sú ovocím.
Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.
V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Jednoročná bylina vysoká 20-50 cm; stonka vzpriamená, listy kopijovito-vajcovité, celistvookrajové. Pestuje sa na plantážach v najteplejších častiach krajiny. Rod paprika - Capsicum L. má asi 50 druhov pochádzajúcich z tropickej Ameriky, resp. z Východnej Indie.
Pestovanie Papriky
Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné. Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť.
Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.
Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu.
Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Zalamovanie Papriky
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov.
Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Zber Papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Výživa a Starostlivosť o Papriky
Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.
TIP: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.
Čili Papričky a Ich Pestovanie
Lahodné pálivé papričky si môžeme vychutnávať prakticky počas celého roka: čerstvé papričky sa dovážajú zo zahraničia a v ponuke sú tiež sušené čili v celku, vo forme vločiek alebo mleté. Vďaka tomu nie je ich dostupnosť obmedzená na konkrétnu sezónu. Vo svojich domovských krajinách Južnej a Strednej Ameriky je čili rozšírené dodnes. Medzi ďalšie významné oblasti pestovania patrí aj Mexiko, India, Indonézia, Thajsko, Japonsko a Čína. Čili papričky sa však pestujú aj v niektorých štátoch Afriky, napríklad v Nigérii a Tanzánii, v južnej Európe a na juhu Severnej Ameriky. Často pritom ide o obrovské polia rastlín. Dopyt po týchto drobných ostrých papričkách je totiž na celom svete mimoriadne vysoký.
Keď plody dozrejú, väčšinou neopadávajú, ale začnú vysychať. Jednotlivé papričky sa pritom nachádzajú v rôznych štádiách zrelosti, preto sa zberajú ručne. Niektoré sa pritom schválne zberajú ešte nezrelé. Na rozľahlých poliach sa používajú aj zberacie stroje, no na odstránenie stopiek je i tak stále potrebná ručná práca. Ak sú čili papričky určené na výrobu vločiek alebo prášku, je treba ich nechať najprv usušiť na slnku.
Čili papričky sa starajú o horúčavu na tanieri a aj samy majú rady teplo. Preto s ich sadením počkajte až po Troch zmrznutých v polovici mája. Vtedy už nehrozia prízemné mrazíky a čili môžete bez obáv vysadiť von. Ak máte na záhrade skleník, samozrejme sa môžete pustiť do sadenia aj skôr. To isté platí, keď si chcete zasadiť čili do špeciálneho substrátu na okennom parapete. Vhodným obdobím je polovica februára až začiatok marca. Aby rastliny v záhone dobre rástli, potrebujú čo najteplejšie, slnečné a pred vetrom chránené miesto. Pôda by mala byť vzdušná, bohatá na živiny a mala by mať neutrálne až mierne kyslé pH. Najlepšie sa čili papričkám bude dariť po vysadení do záhona v rozstupoch 40 až 60 centimetrov, pričom ich treba výdatne polievať. Stabilitu rastlinám dodajú oporné tyče. Ak ste sa vrhli na pestovanie chilli v kvetináči, dbajte na dostatočnú, ale nie nadmernú zálievku.
tags:
