Bronchiálna astma je chronické zápalové ochorenie tkaniva dýchacích ciest, ktoré postihuje predovšetkým priedušky (bronchy). V súčasnosti postihuje asi 10% detí. Zvýšený výskyt choroby u chlapcov sa týka len mladších vekových kategórií.
Charakteristika astmy
Astmu charakterizuje zápal v prieduškách sprevádzaný značným opuchom (vznik edému), zovretím hladkého svalstva priedušiek, známeho ako spazmus, a zvýšenou tvorbou hlienu. Toto vedie k čiastočnému upchatiu priedušiek, a tým k zabráneniu priechodu vzduchu a následnému zvýšeniu úsilia pri dýchaní. Tieto prejavy ustupujú spontánne alebo vplyvom liečby. Zápal v dýchacích cestách zároveň spôsobuje ich zvýšenú vnímavosť a reaktibilitu na rôzne podnety.
Príčiny vzniku astmy
Príčina vzniku astmy nie je jasná. Atopia (vrodený sklon k zvýšenej tvorbe protilátok vedúcich k vzniku alergického ochorenia) predstavuje najdôležitejší predisponujúci faktor. Tento genetický predpoklad hrá významnú rolu hlavne vtedy, ak sa dedí zo strany matky. Alergény (faktory vyvolávajúce prejavy alergického ochorenia) sú príčinným faktorom pri vzniku astmy. Najčastejšie sa jedná o domáce roztoče, povrchové bunky kože a srsti zvierat, pele, plesne.
Riziko vzniku precitlivenosti úzko súvisí s množstvom alergénu, ktorému je vystavený geneticky predisponovaný jedinec (atopik). Práve preto sa u malých detí ako prvá (z vdychovaných alergénov) pozoruje precitlivenosť na roztoče. U dojčiat s alergiou na bielkoviny kravského mlieka a niektoré ďalšie potravinové alergény je vyšší výskyt astmy. Aj niektoré lieky môžu byť príčinným faktorom tzv. astmy citlivej na aspirín. Tento typ je však u detí zriedkavejší.
Škodliviny prevažne chemického a biologického pôvodu, ktoré po vdýchnutí dráždia dýchacie cesty a spôsobujú rozvoj zápalu, sa z hľadiska vzniku astmy označujú ako faktory zvyšujúce riziko vzniku precitlivenosti (senzibilizácie). K najzávažnejším patria vírusové infekcie dýchacích ciest, aktívne a pasívne fajčenie a škodliviny vonkajšieho prostredia (oxidy síry, dusíka…). U pacientov s astmou vystavenie týmto faktorom môže viesť k rozvoju astmatickému záchvatu.
Takýmito spúšťačmi sú tiež alergény, voči ktorým je dieťa precitlivené, hlboké dýchanie spojené s námahou, vdychovanie chladného vzduchu, emocionálny stres a niektoré ďalšie stimuly.
Klinický obraz
Klinické prejavy ochorenia vznikajú na základe toho, že svaly, ktoré sa do dýchania obvykle zapájajú len pri naplňovaní vzduchom (vdych), musia vynaložiť úsilie aj počas vyprázdňovania (výdych), čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní. Často sa prejavy astmy rozvíjajú postupne, od miernych záchvatov dráždivého kašľa alebo dýchavičnosti, najmä v noci a po námahe, až po ťažký záchvat dýchavičnosti pri výdychu s nepokojom a strachom. Vtedy deti často zaujímajú polohu kolená - lakte, pre uľahčenie dýchania.
Hrudník je trvalo v postavení ako počas nádychu (inspiračné postavenie). Časté pozorované ďalšie prejavy sú zrýchlené dýchanie, omodranie v tvári a pod nechtami, zrýchlený pulz. Dieťa chrčivo dýcha. Pri ťažkých stavoch je počuť hvízdanie pri výdychu, neskôr aj počas nádychu (distančné fenomény). Je možné pozorovať vťahovanie kože nad kľúčnymi kosťami (v tzv. jugulárnej jamke), medzirebrových priestorov a kože pod hrudnou kosťou a pod rebrami, čo svedčí pre zapájanie pomocných dýchacích svalov.
S postupným nedostatkom kyslíka a zvyšovaním množstva nevydýchnutých plynov sa dieťa stáva apatické a môže dôjsť až k bezvedomiu. V niektorých prípadoch sú jediným prejavom astmy záchvaty suchého dráždivého kašľa (kašľový variant astmy), často počas spánku, čo môže viesť k diagnostickým problémom.
Záchvaty astmy môžu prichádzať sezónne (sezónna astma), zvlášť pri peľovej alergii. Vtedy je často spojená s alergickou nádchou. Mimo sezóny je pacient bez príznakov, alebo dôjde k zlepšeniu priebehu choroby.
Ťažký stupeň dýchavičnosti, ktorý trvá niekoľko hodín až dní, nereaguje na zvyčajnú protiastmatickú liečbu a vedie k poruchám vnútorného prostredia a k celkovému vyčerpaniu, sa označuje ako status astmaticus. Tento stav vyžaduje okamžitú hospitalizáciu pacienta a intenzívnu nemocničnú starostlivosť.
Diagnóza astmy
U väčšiny detí s astmou sa prvé príznaky objavia už v dojčenskou veku. 65 - 70% detskej astmy vzniká do 4. roku života dieťaťa. V prvých mesiacoch je však diagnóza ťažká. V tomto veku môžu mať podobný priebeh vírusové ochorenia dýchacích ciest, k čomu prispieva aj ich vrodený menší priemer. Diagnózu preto stanovíme neskôr.
Tri a viac epizód dýchavičnosti bez teploty počas roka, pozitívne imunologické a laboratórne vyšetrenia, prítomnosť inej alergie a výskyt astmy v rodine svedčia pre diagnózu astmy. U starších detí sa zameriavame na príznaky, dôležitý je dôkaz atopie, pátrame po rodinnej záťaži. Je možné vykonávať provokačné testy. Dôležitú úlohu má spirometrické vyšetrenie pľúc (vyšetrenie pľúcnych funkcií - objemov a kapacít pľúc), ktoré umožňuje sledovať stupeň zúženia dýchacích ciest, a tým aj efektívnosť liečby. Pomocnými sú hematologické a imunologické vyšetrenia.
Liečba astmy
Liečba vyžaduje komplexný prístup. Aj napriek tomu, že astmu nemožno vyliečiť, možno ju efektívne kontrolovať u väčšiny pacientov. Cieľom liečby astmy je kontrola ochorenia. Podľa stupňa kontroly sa astma delí na kontrolovanú, čiastočne kontrolovanú a nekontrolovanú.
Snažíme sa dosiahnuť, aby pacient nemal žiadne (2-krát alebo menej/týždeň) denné príznaky, žiadnu limitáciu denných aktivít, vrátane cvičenia, žiadne nočné príznaky, žiadnu (2-krát alebo menej/týždeň) záchrannú liečbu, normálne alebo takmer normálne hodnoty pľúcnych funkcií, žiadne vzplanutia ochorenia za rok. V súčasnosti sa na hodnotenie kontroly astmy odporúča test kontroly astmy, ktorý je založený na hodnotení samotným pacientom a je citlivý na zmenu kontroly astmy.
Je to formulár, v ktorom pacient odpovedá na 5 otázok, pričom za každú odpoveď dostáva body, od 1 do 5. Pri skóre 25 je astma úplne kontrolovaná, pri skóre 20 - 24 je astma dobre kontrolovaná, menej ako 20 bodov svedčí o tom, že astma nie je pod kontrolou. Tento formulár by mal pacient vyplniť pri každej návšteve u lekára.
V liečbe sa využívajú dve skupiny liekov. Tzv. kontrolóri sa uplatňujú v dlhodobej preventívnej kontrole astmy. Najúčinnejšími liekmi tejto skupiny sú inhalačné kortikoidy (flutikazón, budesonid, beklometazón), kromóny, teofylínové prípravky, B2 mimetiká s dlhodobým účinkom. Druhou skupinou sú lieky pôsobiace proti akútnym príznakom počas záchvatu, uvoľňujú prekážku - spazmus v dýchacích cestách. Rýchlo a najúčinnejšie pôsobia B2 mimetiká (Ventolin). Pomalší nástup majú anticholinergné látky (Atrovent). Do tejto skupiny patrí aj systémové podanie kortikoidov (prednison, dexametazón). Podporná liečba spočíva v eliminácii alergénov a spúšťačov z prostredia, čo často nie je možné, zvlášť u detí.
Domáca liečba a recepty
Pri domácej liečbe je dôležité dieťa dostatočne hydratovať, mať pokoj na lôžku, realizovať správnu toaletu nosa, používať morskú vodu na preplach nosa, inhalovať fyziologický roztok. Ak už je ochorenie rozbehnuté, tak používame symptomatickú liečbu, teda lieky na zníženie teploty. Na kašeľ podávame napríklad sirupy, ktoré uľahčujú vykašliavanie hlienov. Výborná a možno menej spomínaná je aj správna fyzioterapia dýchacích ciest a nácvik siakania nosa.
Niekoľko receptov starej mamy:
- Cibuľový sirup: Cibuľu nakrájanú na kolieska posypte práškovým cukrom a nechajte 24h postáť.
- Prsný olejový zábal: Do teplého oleja namočte látkovú plienku a vložte ju igelitového vrecka.
Ďalšie odporúčania:
- Inhalujte vincentku - slanú minerálku.
- Používajte aj vincentku do nosa.
- Na priedušky sú vhodné bylinné čaje a bylinky ako napríklad čierna baza, fenikel, skorocel, lipa, materina dúška alebo mäta.
Zápal priedušiek ako spúšťač astmy
Zápal priedušiek a kašeľ na prieduškách u detí môže byť spúšťačom astmy. Zápal priedušiek, alebo tiež bronchitída, patrí medzi respiračné ochorenia. Ide o ochorenie dolných dýchacích ciest, teda postihuje priedušnicu, priedušky a pľúca a prejavuje sa zápalovým procesom. Zápal priedušiek patrí k najčastejším ochoreniam detského veku.
Najčastejším vyvolávačom ochorenia u detí sú rôzne druhy vírusov, ktoré sa šíria vzduchom či nesprávnou hygienou rúk. Ochorenie sa začína prejavovať rinitídou (plný nos), ku ktorej sa postupne po 3-4 dňoch pridruží suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa neskôr stáva produktívnym pri tvorbe hlienu. Pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli, môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie.
Medzi ďalšie príznaky patrí zvýšená teplota, slabosť, únava a malátnosť. Ak sa po pár dňoch stav dieťatka nezlepší, je na čase navštíviť doktora.
Ak máte pocit, že váš drobec je chorý príliš často a zápal priedušiek sa mu opakuje, poraďte sa so svojim lekárom, ako ďalej postupovať. Fyziologická chorobnosť u detí predškolského veku je 6 až 8 ochorení horných dýchacích ciest za rok. Pri akútnej bronchitíde musíme spozornieť až pri 2-3 atakoch za rok v závislosti aj od priebehu ochorenia, vtedy je vhodné zvážiť vyšetrenie špecialistom.
tags: #Recept
