Donáška Čínskeho Jedla Martin: Recenzie a Pohľad na Čínsku Kultúru

Čína zrušila vízovú povinnosť do tridsiatich dní za účelom turizmu pre 43 krajín sveta, vďaka čomu môžu do Číny cestovať aj Slováci bez víz a to do konca novembra 2025. Ako veľký fanúšik Ázie som neváhal ani sekundu a presne ôsmeho mája, symbolicky v deň víťazstva nad fašizmom, som nastúpil do lietadla, smerujúceho do hlavného mesta Číny.

Čínsky Naturel

Je skoro ráno, čas na raňajky a tak opúšťam hotelovú izbu. Pred výťahom už postáva postarší pán. Postavím sa zaňho a ponorený v myšlienkach sledujem blikajúci svetelný ukazovateľ blížiacej sa kabíny. Chŕŕ-chŕŕr! Prenikavý hrdelný zvuk ma preberie z rannej letargie. Pán predo mnou, potom, ako vytiahne všetky chriachle pomaly až z päty, si odpľuje do vyblýskaného popolníčka pri výťahu. Pľuvanec sa ligoce na železnej mriežke a ja v momente prídem o všetku chuť na raňajky. Som síce v Číne už pár dní, ale na isté veci si človek nezvykne akosi nikdy.

Chriachanie na ulici (a očividne nie len tam), vŕtanie sa v nose či čistenie uší na verejnosti je tu najmä u mužov bežný jav. Kamoška, ktorá žije a pracuje v Číne už desaťročie, sa mi pri šálke čaju v meste Nanking len pobavene zasmeje, ,,teraz je to už oveľa lepšie, mladá generácia je už iná“. Usrkne si jazmínového čaju a postupne mi vyrozpráva, čoho všetkého bola svedkom za tie dlhé roky čo sa tu usadila. Príbehy, pri ktorých moja chriachľová epizóda z hotela je doslova nič a ich obsah tu radšej nebudem rozmazávať (a veru bolo by čo podľa skupenstva) z úcty k ctenému čitateľovi. Kto sa sem už raz vyberie, musí s tým počítať, čínsky naturel je jednoducho v našom ponímaní iný a treba sa nato pripraviť.

Pre mňa bolo rozhodne najťažšie zvyknúť si, že sa ľudia v dave predbiehajú a strkajú. Ak napríklad čakáte, že vás niekto na eskalátor pustí bez toho, aby ste sa tam vopchali, stáli by ste tam pokojne až dodnes. Gentlemani by tu neprežili ani deň! Ľudia nedodržujú ani úplne základné pravidlá (západnej) etikety, pchajú sa do metra či do výťahu ako prví a to, že najprv sa vystupuje a až potom nastupuje, také nepoznajú. Tu platí jediné pravidlo, ako mi s úsmevom prezradí moja „čínska spojka,“ tzv. mačacie pravidlo.

Nechápavo na ňu pozriem, či som vo vrave čajovne dobre počul. Ona sa len pobavene zasmeje, ,,no áno, ako také mačičky, tie sa predsa tiež vopchajú všade, ak dvierka pootvoríš čo i len na štrbinku.“ No a jedným dychom dodáva, že sa to mení k lepšiemu. Počas nášho výletu do Pekingu celá ohúrená sleduje, ako sa miestni vzorne zaraďujú do radov na vlakových nástupiskách. ,,No predstav si!“ neveriacky krúti hlavou pri nastupovaní do vozňa, “to sú mi veci!“. Každá ulica, námestie, poschodie, zastávka či i tá najzapadlejšia ulička v parku je monitorovaná kamerami.

Predposledný deň počas mojich potuliek Šanghajom som svedkom udalosti, ktorá to len potvrdzuje. Kráčam parkom v strede mesta, len pár krokov predo mnou kráča mladé dievča a zhrbený starec. Vtom štebot vtákov presekne mne už dobre známy zvuk vyťahovania chrchľov z päty, no ledva starec hodí prvý kemer na krík, mladé dievča ubrzdí na pol metri tak náhle, až jej skoro nabúram do chrbta. Jediné, čo ešte stihnem zazrieť predtým, ako sa obráti na podpätku o sto osemdesiat stupňov a zamieri smerom odkiaľ prišla, je jej tvár skrivená grimasou od zhnusenia. Nuž áno, nová generácia je skutočne iná.

Nikoho asi neprekvapí, že ,,mačacie pravidlo“ je plne v prevádzke aj v cestnej premávke. Aj Slováčiskovi, ktorý je nechválne známy pre svoje agresívne šoférovanie po celej Európe, sa tu musia ježiť všetky chlpy na tele. Miestni šoférujú presne tak, ako sa pohybujú v priestore po vlastných, všade sa pchajú, trúbia akoby len z čírej radosti a chodci sú pre nich len hmyz, ktorý sa im pletie pod kolesá. Obzvlášť to platí pre skútre, ktorých vodiči zneužívajú infraštruktúru pre chodcov všade tam, kde im to poskytne čo i len malú výhodu. Niekoľkokrát sa mi stalo, že pri mne motorka na chodníku prefrčala v takej rýchlosti, že keby som náhodou urobil krok do strany, tak píšem tieto riadky asi práve z nemocnice.

Našťastie, oproti Thajsku či Vietnamu je tu dvojkolesových tátošov podstatne menej a svetelná signalizácia tu nie je len na ozdobu, ako trebárs v Saigone. No i tak odporúčam byť maximálne ostražitý a zakaždým, keď prechádzate cez cestu, sa radšej dvakrát obzrite na obe strany, (áno, tým myslím aj do protismeru). Ja osobne som pri pohľade na rušné ulice s vlastnými nepísanými zákonmi nenašiel odvahu ani sadnúť si na bicykel, nieto ešte za volant. Neodporúčam ani taxi, sú síce pre Slováka cenovo veľmi dostupné, no hlavne počas dopravnej špičky sa môže stať, že uviaznete v kolóne, ktorá sa posúva doslova slimačím tempom. Je to najmä pre šoférov praktizujúci tzv. “mačací systém“.

Nemajú rešpekt pred ničím. Pokojne sa rozhodnú obrátiť cez dvojitú čiaru a to i keď sa musia vytočiť na dvakrát, či zablokujú celý pruh odstaveným autom. V piatok podvečer som uviazol v zápche na trištvrte hodiny a to na trase nie dlhšej ako štyri kilometre. Posledný kilometer som sa dohodol s vodičom taxíka, že zbytok trasy urazím radšej peši, bol som si istý, že po vlastných tam dôjdem skôr. Preto odporúčam, vždy voľte radšej metro pred štyrmi kolesami, prípadne sa presúvajte mimo dopravnej špičky.

Mestská Hromadná Doprava, Vlaky

Ak niečo môžeme Číňanom závidieť, tak je to práve metro a rýchlovlaky. Jeden z najväčších dôkazov čínskeho pokroku sú rozsiahle siete metra, ktoré prúdia pod nejednou čínskou metropolou. Ja osobne som mal možnosť zažiť prevádzku metra v Šanghaji, Pekingu či Nankingu a veru, klobúk dole. Veď len šanghajské metro je so svojimi 831 km a 508 stanicami vôbec najrozsiahlejšie na svete. Pre Bratislavčana, ktorý sleduje, čo za pôrod je výstavba novej štvorkilometrovej električkovej trate v Petržalke, je kráčať rozsiahlym podzemným systémom jedného z čínskych podzemných mestských hromadných dopravných systémov priam až sladko bolestný zážitok. Linky chodia na čas a sú cenovo dostupné, v priemere som cestoval za menej ako päť juanov, čo nie je ani 60 euro centov.

Jediné, čo možno vytknúť, je dĺžka niektorých koridorov, ktorými sú prepojené prestupné stanice rôznych liniek, občas sú tak nekonečne dlhé (aj osem minút chôdze), že som postupom času pochopil, že na menšie vzdialenosti (asi do 1,5 km) je lepšie ísť peši. Samostatnou kapitolu sú rýchlovlaky, ktoré jazdia rovnako na čas, sú čisté a pohodlné. Bol som zvedavý, ako čínsky rýchlovlak obstojí v porovnaní s ikonickým japonským šinkanzenom, ktorým som mal možnosť sa zviesť niekoľkokrát. Čuduj sa svete, prekvapivo dobre, trasu vyše tisíc tristo kilometrov sme urazili za štyri a pol hodiny a to sme mali ešte dve zastávky po ceste. Vlak fičal čínskou krajinou rýchlosťou tesne pod 350 km/h, sedačka bola pohodlná a od stevardky ste si mohli kúpiť kávu, nápoje či dokonca aj KFC (ktoré vyzdvihli pre vás na nasledujúcej stanici).

Veľké mestá mávajú popri hlavnej vlakovej stanici aj ďalšie, označené podľa toho, na ktorej svetovej strane mesta ležia - napríklad Stanica sever, východ a podobne. Čína je aj prvou krajinou na svete, kde spustili do komerčnej prevádzky magnetický vlak. Žiaľ, tridsaťkilometrový úsek, ktorý prepája šanghajské letisko Pudong so širším centrom, je príliš krátky a pri cene 50 juanov je to skôr turistická atrakcia než dopravný prostriedok budúcnosti. Tak či onak, rýchlovlaky sú budúcnosťou hromadného cestovania a Čína so svojimi 48 000 km tratí, po ktorých sa premávajú rýchlovlaky, to už dávno pochopila. Na rozdiel od nás, tam na tom ďalekom západe. Pomerne bežný obrázok na turisticky frekventovaných miestach: pomôcky pre ťažkoodencov pripravené na núdzový prípad.

Čínska Mentalita

V Číne som nežil ani nepracoval a tak v tomto odseku sa pozriem na čínsku mentalitu z pohľadu človeka, ktorý krajinou len prechádza ako turista. Žiaľ, ak neovládate mandarinčinu (prípadne kantončinu), nenaskytne sa vám moc príležitostí ako poodhaliť čínsku mentalitu. Číňania ovládajú cudzie jazyky len zriedka, preto je akákoľvek interakcia veľmi vzácna, rovnako platí, že skamarátiť sa s Číňanmi nie je vôbec ľahké, čo mi potvrdila aj moja ,,čínska spojka“.

No predsa sa mi počas mojich potuliek čínskymi megapolis naskytlo zopár príležitostí a prekvapilo ma, akí sú to (často) milí ľudia. Ochotne vyťahujú mobilné telefóny s prekladačmi, okamžite, ak ste v úzkych v obchode či pri jedálnom lístku, a dokonca občas prekvapia aj skutočne nečakanou srdečnosťou. Ako som sa sám presvedčil jedného dňa, keď som sa vybral kamsi na potulky Šanghajom. Na stanici metra mi automat na lístky zhltol päť juanovu bankovku bez toho, aby mi vystavil lístok. Podráždene som sa rozhliadol naokolo či sa niekomu posťažujem, alebo nad tým len mávnem rukou. Našťastie, na tejto zástavke metra, na rozdiel od iných vyťaženejších uzlov, sa nevalili všetkými smermi masy cestujúcich a tak som sa vydal k okienku, kde sedela za plexisklom drobná pani v okuliaroch.

Na moje veľké počudovanie vedela trocha po anglicky (viac ako hotelový personál dokopy na všetkých hoteloch, na ktorých som bol dovtedy ubytovaný) a situáciu nebrala na ľahkú váhu. Okamžite zavolala mechanika, ktorý mal neposlušný automat otvoriť a vrátiť mi moju bankovku. No mechanik tam práve fyzicky nebol, musel by som čakať a tak som jej poďakoval so slovami, že tá čiastka je naozaj malá a že to naozaj nestojí zato. No ona sa nedala tak ľahko, navrhla mi, nech jej napíšem adresu hotela, že mi ich tam pošle, to už som sa začal cítiť naozaj trápne, lebo v prepočte sa jednalo asi o 70 euro centov. Mávol som rukou, že nech to pustí z hlavy, nato sa mi poďakovala s hlbokým úklonom a ja som sa pobral svojou cestou.

O to viac som bol zarazený, keď na spiatočnej ceste späť si ma všimla v dave a mávajúc ma zavolala k okienku, kde mi vyplatila mojich päť juanov po jednom ako zlaté dukáty do roztvorenej dlane. Nuž, kiež by aj u nás bolo takýchto ľudí v službách viac, ako zosobňuje táto drobná, nenápadná žena zo zástavky linky 14. šanghajského metra.

Bezpečnosť

Do Číny som sa chystal jemne zalarmovaný po tom, ako jednej kamarátke počas jej návštevy Ríše stredu (ako sa Čína prezývala v minulosti), pred rokmi niekto ukradol peniaze a ďalší kamarát sa mi zasa posťažoval, ako mu istý šofér taxíka chcel zameniť miestnu menu za falošné bankovky. No zdá sa, že dnešná Čína je diametrálne iná, to mi potvrdila aj moja ,,čínska spojka“ pri kalíškoch jazmínového čaju. ,,Číňania nekradnú, možno tak šmelinária a podvádzajú, to áno, ale krádeže sú tu tabu.“ A vskutku, v máloktorej krajine som sa cítil tak bezpečne na ulici, ako práve tu. Nečudo, hlavne vo veľkomestách sú kamery doslova na každom kroku, rovnako p...

All You Can Eat - Bratislavské Reštaurácie

Asi väčšina z nás pozná gastroformu- All you can eat, Švédske stoly.. obľúbené reštaurácie, kde sa určite radi vrátime..(teda aspoň my).Pre tých, čo nevedia, o čo ide: je to typ reštaurácií, kde sa stoluje formou švédskych stolov. Vo väčšine to znamená to, že zaplatíte určitú cenu a papkáte, koľko vládzete a na čo máte chuť.. Áno, máte misy plné jedla, naberiete si, dojete a môžete si nabrať znova..a znova..čokoľvek, až pokým vám brucho nepraskne-a všetko je v cene.Tomuto typu stravovania podľahnem aspoň raz za mesiac aj ja, s priateľkou Katkou, s ktorou sme navštívili niekoľko takýchto miest.. síce nielen v BA, ale priblížiť chcem hlavne tie, v našom hlavnom meste. Pomenujme to prehľad reštaurácií typu „All you can eat“.

Určite každému chutí niečo iné a hoci sú tieto reštaurácie vo väčšine „čínskeho“ druhu, každý si tu príde na svoje.

1. Začnem najlacnejším „All you can eat“ v Bratislave aké poznám. Jedná sa o čínsku reštauráciu Peking na Starej Vajnorskej, v areáloch čínskych skladov, na poschodí-vedľa firmy Auto Kelly.. Cena 3,80€ a kvalita jedla nie je zlá. Nájdete tam polievku, cca 2-3 druhy mäsa, nejake 2-3 prílohy, či zeleninu. Čapujú pivo, kofolu, Vineu(hroznovku), no samozrejme sú na výber aj nejaké fľaškové drinky. Pitie si už treba priplatiť, no vďaka cene sa sem určite oplatí prísť a hoci je to reštaurácia s veľkou kapacitou, väčšinou zíva prázdnotou.
2. Druhou reštauráciou, ktorú chcem spomenúť, je opäť čína: WOK & SUSHI restaurant PANDA v Manhattane na Račianskej ul. Cena približne 5-6€, záleží, či sem zavítate cez týždeň, alebo cez víkend. Výber jedla väčší ako v prvej spomínanej a dokonca máte možnosť Sushi pochutín (za príplatok cca 1-2€), či možnosť prípravy WOK (tiež za symbolický príplatok)-čiže si naberiete surové mäso, či zeleninu a kuchár vám ju upraví podľa vašich chuti a na spôsob, aký si vy vyberiete. Sem chodíme najčastejšie-pomer cena/výber a kvalita jedla nás oslovila najviac.
3. Ďalšia reštaurácia, ktorá stojí za návštevu, je priamo v starom meste, neďaleko Michalskej Brány-Infiniti Rock Cafe(áno, tá, kde večer tancujú „diovčence“ na bare). Tu už nejde o čínu, ale cez pizzu sa dostanete až ku klasickým jedlám, napr.: slepačí vývar, kuracie krídelká, perkelt..atď. Výber jedla postačujúci, všetko je teplé, čerstvé a cena 6,50€ tiež nie je zlá. My obľubujeme čínu, ale keby nebola, asi by sme chodili sem, takže odporúčame navštíviť.
4. Nedávno som googlil a našiel reštauráciu, ktorá neponúka štandardne švédske stoly, ale má ich v ponuke vždy v piatok, medzi 11:00-15:00 (čas ešte odporúčam preveriť). Hňeď sme ju teda s priateľkou navštívili-Reštaurácia Im Lette (má aj web), trošku zašitá na Vajnorskej ulici (za predajňou ORION) patrí medzi tie krajšie, interiérovo naozaj moderne a vkusne zariadené. Vonku útulná a príjemná terasa, obsluha profesionálna, jedlo fajné (nie čína, skôr slovenské klasické jedlá) a do ponuky je zahrnutý aj dezert, či už nejaký cheesecake, alebo pena, ktoré nám naozaj chutili. Ako pripomienku by som dal, že niektoré jedlá boli trochu studené, ale bolo to asi tým, že sme prišli neskôr, no cena 5,50€ nás potešila.
5. Samozrejme, že sme navštívili aj Ázijskú reštauráciu v Auparku, ktorá bola síce kapacitne veľká, no nebola akosi preplnená.. Hoci sme čakali viac, výberom jedla sa podobala na menšiu PANDU v Manhattane, no cenou už veľmi nie: štandardné švédske stoly 6,90€, čo sa ešte dá zvládnuť a naozaj sme sa aj z tohoto chutne najedli, no cena Sushi-wok už bola 13,90€ a to sa nám už zdalo naozaj veľa. Pre niekoho možno štandard cena za obed, no s frajerkou sme mali na to iný názor. Nehovorím, že jedlo bolo zlé, alebo že by sme boli žgrlaví, ale za 15€ sa dá v Bratislave už všelikde kvalitne napapať.
6. Úplná TOPka zo všetkých „all you can eat“ reštík (podľa nás), je čínska reštaurácia v Avione, ktorú máme najradšej, no cenovo patrí k tým drahším. Cena 7-10€-záleží, či prídete cez týždeň, alebo cez víkend, taktiež či si pochutnáte na švédskych stoloch klasik, alebo uprednostníte aj SUSHI-WOK prípravu..výber jedla je najväčší aký sme videli a všetko správne dochutené. Všetko teplé, obsluha rýchla a ochotná. Kapacita miest naozaj veľká, no stalo sa nám, že sme už neraz museli čakať na voľné miesto. Tu sa každý napapá do sýta a hoci to finančne nie je na každodenné stravovanie, návštevu odporúčame všetkými desiatimi.

NA KONIEC: chcem dodať, že vo všetkých spomínaných gastro zariadeniach si pitie platíte zvlášť a niekde majú zľavu pre deti(myslím,že podľa veku). Čo môže byť ako užitočná info, je to, že nie všade sa dá platiť kartou a teda odporúčame mať hotovosť vo vrecku.

Samozrejme, že takýchto reštaurácií je aj v BA viac, napr. Hotel Astra (Čína), Eurovea (trošku drahšie), Stein (škoda,že ho už rušili) alebo Barrock(so švédskymi už ASI skončil) a zopár, ktoré sme ani nenavštívili, ale povenovať som sa chcel hlavne vyššie popísaným..

Pri prehliadke čínskych reštaurácií typu "All you can eat" v Bratislave, môžeme si všimnúť širokú škálu ponúk a cenových relácií. Tu je zhrnutie spomínaných reštaurácií s ich cenami a špecialitami:

tags: