Milo Urban, rodák z Rabčíc, patrí k trvalým hodnotám slovenskej literatúry. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. Medzi jeho diela patrí aj novela Drevený chlieb.
O autorovi: Milo Urban
Milan Anton Urban sa narodil 24. augusta 1904 na Orave v rodine hájnika. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku, no štúdiá nedokončil pre finančné problémy. Bol redaktorom denníka Slovák, neskôr úradníkom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V roku 1940 - 45 šéfoval jednému denníku. Po skončení vojny emigroval do Rakúska, po návrate bol odsúdený na verejné pokarhanie. Od roku 1974 žil v Bratislave, kde aj zomrel. Ťažisko jeho tvorby je v novelistickej a poviedkovej tvorbe, no najmä v románe Živý bič.
Charakteristika tvorby Mila Urbana
Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.
Drevený chlieb: Obsah a analýza
Poviedka Drevený chlieb má jednoduchý dej i zápletku. Dej sa odohráva pred Vianocami. Hlavnou postavou je Adam Žuk - kartár a opilec. Adam prepije výplatu a po ceste domov si k nemu sadne Ježiško. Pýta sa ho, prečo pije. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva. Adam Žuk bol taký, ako bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Raz sa mu to stalo práve na Štedrý deň. Zapadol v geceľskej krčme, a keď z nej okolo polnoci vyšiel, bol nacicaný ako súdok.
Citát z diela: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb."
Adam Žuk: Postava a jej kontext
Taký bol Adam Žuk: Ani dobrý, ani zlý. Taký bol, akí bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci.Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič. Raz a mu to stalo práve na Štedrý deň. Zapadol v geceľskej krčme, a keď z nej okolo polnoci vyšiel, bol nacicaný ako súdok. Nohy zboka nabok, jazyk tiež a hlava, ako merica ťažká, opálala sa mu na zmäknutom krku. Mal však ešte toľko rozumu, že seno spred koňa pozbieral, napchal do vreca, potom sa vyredikal na štipák, dobre sa rozkročil a poza stodolu cez sihlinu zamieril do susednej dediny.
Drevený chlieb je poviedka zo zbierky Z tichého frontu. Adam odpovedá, že pije preto, lebo málo zarába, chce zabudnúť na realitu - aj chlieb je pre neho tvrdý ako z dreva.
Analýza postáv v diele
Urbanove časopisecké prvotiny z r. 1920 - 21 (Nešťastník, Už je pozde, V zhone žitia, Vanitas vanitatum, Typograf a.i.), ktoré uverejňoval prevažne vo Vatre a sporadicky aj inde, majú dnes už len dokumentárnu literárnohistorickú hodnotu. Mladý autor v nich hľadal témy a hrdinov vo svojom bezprostrednom okolí, raz dedinčanov, inokedy robotníkov a inteligentov, ale badateľné su aj literárne vplyvy. Z domáchich autorov na jeho začiatky vplývali najmä Kukučín a Vajanský (predovšetkým v románovom pokuse Tiene, ktorý r. 1923 vychádzal na pokračovanie v Slovákovi), v jednotlivostiach i Kalinčiak a Hviezdoslav, zo zahraničných autorov tematicky a krajovo blízky K. Przerwa-Tetmajer a z ruskej literatúry predovšetkým F.M. Dostojevskij a L. Andrejev. Ako primárny však sám autor uvádza vo svojich spomienkach vplyv sociálnorevolučnej symbolisticky ladenej poézie Kraskovej, Adyho, Bezručovej a Wolkerovej. Sú to vplyvy a literárne ovzdušie charakteristické pre nástup celej generácie 20. rokov. Urban však veľmi skoro začal hľadať a ukazovať aj vlastnú literárnu tvár. Už v knižnom debute, v novele Jašek Kutliak spod Bučinky (1922, pod pseudonymom Milko U.), sú v zárodočnom stave obsiahnuté princípy, ktoré predstavujú nosné piliere celého Urbanovho diela.
Sociálny kontext
Milo Urban vo svojej tvorbe neopomenul ani panský (lesný) mlyn v Rovniach. V románe Živý bič vystupuje postava Ondreja Koreňa. Vo voľnom pokračovaní svojej autobiografie (Kade-tade po Halinde) píše o Ondrejovi, ktorý sa vrátil z vojny “bez ruky a bez oka ako smutný výkričník vojnového besnenia, to bol náš sused Jano Machajda, spola chovanec a spola paholok u Vedelovcov v Rovniach.” Jano Machajda vypomáhal s mlynár-čením u bezdetných manželov Jána Vedela a jeho manželky Márie Lachovej, posledných mlynárov v Rovniach. Tu sa s ním zaiste zoznamuje Mária Lachová, teta Mila Urbana. Chodievala totiž na výpomoc k svojej sestre Anne Márii Urbanovej na zdedený grunt v obci Rabčice a rabčickej strane Rovní.
Urbanove novely nie sú len protrétmi postáv. Žije s nimi celé prírodné a spoločenské prostredie dediny, bez ktorého by boli ich hnutia a činy nepochopiteľné. Dedinský kolektív i jednotlivci z neho spoluvytvárajú mravnú normu, ktorou sa merajú aj hlavní hrdinovia.
Ďalšie diela Mila Urbana
- Jašek Kutliak spod Bučinky (1922)
- Výkriky bez ozveny (1928)
- Z tichého frontu (1932)
- Živý bič (1927)
- Hmly na úsvite (1930)
- V osídlach (1940)
- Zhasnuté svetlá (1957)
- Kto seje vietor (1964)
- Zelená krv (1970)
Záver
Tvorba Mila Urbana bola hojne prekladaná do mnohých svetových jazykov. Jeho meno nájdeme v učebniciach literatúry po celom svete. Ťažisko umeleckého diela M. Urbana je v novelistike z 20. rokov a v románe Živý bič. Tieto diela predstavujú trvalé ideovo-umelecké hodnoty slovenskej literatúry a znamenali pre ňu aj významný vývinový impulz. Boli takou inováciou realizmu, ktorá otvárala cesty ďalšieho vývinu.
tags:
