Pestovanie drobného ovocia: Rady a tipy pre bohatú úrodu

Najvhodnejším obdobím na výsadbu kríkov a stromčekov rodiacich drobné ovocie je práve jeseň. Vhodné na výsadbu sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše, zemolez… Sadiť je možné až do príchodu celodenných mrazov, ktoré by mohli poškodiť korene vysadených sadeníc.

Príprava pôdy a výsadba

Predtým, ako sa pustíme do samotnej výsadby, je potrebné vopred pripraviť pôdu. Do pôdy zapracujeme kompost alebo maštaľný hnoj. Na výsadbu použijeme iba kvalitné a vitálne sadenice, ktoré zbavíme poškodených koreňov. Vlásočnicové korienky neskracujeme vôbec, pretože sú najdôležitejšie pri zakoreňovaní. Slúžia na príjem vody a živín.

• Pred výsadbou je vhodné namočiť koreňový systém na niekoľko hodín do vody.
• Sadenice po zakúpení zbytočne dlho neskladujeme, ale ich čo najskôr vysadíme.
• Sadenice by mali byť vysádzané vo vzdialenosti 1,5 až 2 metre od seba.
• V prípade výsadby stromčekových sadeníc postačí vzdialenosť do jedného metra.

Koreňový bal sa musí pohodlne zmestiť do jamy. Sadenica má byť správne vysadená a to tak hlboko, ako bola v kontajneri alebo o 5 až 10 cm hlbšie. Prekyprená pôda časom uľahne. Jamu zasypeme zeminou a zľahka utlačíme. Sadenice po zasadení dobre polejeme vodou. Pred príchodom mrazov prihrnieme ku kríkom zeminu, čím ich ochránime pred zimnými mrazmi. Na jar sa táto zemina odhrnie.

Minikivi - drobné plody s veľkým potenciálom

Minikivi, drobné plody s veľkým potenciálom, sa stávajú hitom aj na Slovensku. Aktinídie, ktoré sú známe pod názvami minikivi alebo baby kivi sa čoraz častejšie udomácňujú aj v slovenských záhradách. Vďaka mrazuvzdornosti a nenáročnosti sú vhodné nielen pre teplejšie oblasti, ale aj pre severnejšie regióny.

Medzi najrozšírenejšie patrí aktinídia význačná (Actinidia arguta). Tento druh je obľúbený pre vysokú mrazuvzdornosť, jednoduché pestovanie a výnosnosť. Rastliny rodia drobné, sladké plody, ktoré dozrievajú od augusta do októbra. Ďalším druhom je aktinídia pestrolistá (Actinidia kolomikta), ktorá vyniká najvyššou mrazuvzdornosťou - znesie až -40 °C. Jej listy sú ozdobné v zeleno-bielo-ružových odtieňoch, čo ju robí obľúbenou aj ako dekoratívnu rastlinu. Za zmienku stojí aj aktinídia purpurová (Actinidia purpurea), známa ako Purple Kiwi. Charakteristická je červenými plodmi so sladkokyslou chuťou, ktoré dozrievajú skôr než plody A. arguta.

Podmienky pre pestovanie aktinídií

Aktinídie si vyžadujú slnečné stanovište chránené pred vetrom. Najlepšie sa im darí v ľahkých, piesočnatých pôdach obohatených o organickú hmotu, akou je kompost. Pôda by mala byť mierne kyslá, s pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Pred výsadbou je vhodné pripraviť ju pridaním rašelinového substrátu.

Rastliny sú citlivé na preschnutie, najmä v prvých rokoch po vysadení. Zabezpečenie pravidelnej zálievky, najmä počas suchších období, je kľúčové. Kritické sú najmä obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov. Aktinídie sa vysádzajú na jar, aby mali dostatok času zakoreniť pred príchodom zimy. Väčšina druhov aktinídií je dvojdomá, čo znamená, že pre dosiahnutie úrody je potrebná prítomnosť samčích aj samičích rastlín. Jedna samčia rastlina dokáže opeliť 4 až 8 samičích rastlín. Pri výbere však možno siahnuť aj po samoopelivých odrodách, ktoré tento problém riešia.

Starostlivosť o aktinídie

Rez je dôležitou súčasťou pestovania. Po výsadbe je nevyhnutné vykonať povýsadbový rez, ktorý podporí rast silných výhonkov. Následne sa rastlina tvaruje podľa zvolenej konštrukcie, podobne ako vinič. Aktinídie možno rozmnožovať odrezkami odoberanými v letnom období. Na ich zakorenenie je vhodné použiť stimulátor rastu a vlhký substrát.

Pestovanie aktinídií prináša viacero výhod. Rastliny sú dlhoveké a pri správnej starostlivosti dokážu produkovať úrodu až 50 rokov. Ich plody sú bohaté na vitamín C a ďalšie živiny, čo z nich robí výborný doplnok stravy. Navyše sú nenáročné na spracovanie a ich pestovanie je možné aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Pestovanie minikivi je ideálnou voľbou pre záhradkárov, ktorí hľadajú odolné a produktívne rastliny prispôsobené našim podmienkam.

Pestovanie drobného ovocia v bio záhrade

Jahody, maliny, černice, egreše, ríbezle, kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, rakytník a ďalšie, menej známe drobné ovocie, môžete na záhrade pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Bio záhrada by mala byť principiálne druhovo pestrá. Preto by ste sa mali pokúsiť pestovať okrem bežných jahôd, malín či ríbezlí aj pozabudnuté alebo novo využívané druhy drobného ovocia. Pre každú rastlinu vyberte stanovište podľa nárokov druhu, len tak bude dobre prosperovať a dávať očakávanú úrodu.

• Jahodník: Je z drobného ovocia najnáročnejšie na starostlivosť. Vyžaduje slnečné a chránené stanovište, živinami zásobenú pôdu a pravidelnú zálievku. Výskyt nepríjemnej plesne šedej výrazne obmedzíte mulčovaním záhonu, alebo výsadbou do mulčovacej netkanej textílie. Tým tiež zničíte aj rast buriny a vyparovanie vody v horúcich dňoch.
• Maliny a černice: Sú pôvodom plodiny lesných čistiniek. Poskytnite im slnečnú, chránenú polohu, priepustnú, vlhkú, slabo kyslú pôdu (pri výsadbe môžete pridať rašelinu) a mulčujte. Predajcovia ponúkajú tiež rôzne odvodené druhy, ako sú beztŕňové černice či žlté maliny.
• Ríbezle a egreše: Znesú takmer akékoľvek podmienky, ale ak chcete, aby dobre plodili, vyberte slnečnú polohu s vlhkejšou pôdou. Ríbezle je lepšie pestovať ako ker, pretože starne pomalšie ako v stromčekovej variante. Rastliny mulčujte, na jeseň ich môžete prihnojiť kompostom. Pre obmedzenie výskytu múčnatky a hrdze je dobré pestovať medzi kríkmi aromatické byliny, napríklad mätu a palinu.
• Záhradné čučoriedky (kanadské): Sú u nás pomerne rozšírené. Sú to kríky z čeľade vresovcovitých, preto je nevyhnutné zabezpečiť im pôdu s kyslou reakciou. Budú dobre prosperovať na slnku aj v polotieni. Saďte ich do jám aspoň pol metra hlbokých a širokých, do substrátu z dvoch dielov rašeliny, jedného dielu kompostu a s trochou piesku.
• Brusnice: Pre milovníkov brusníc možno odporučiť pestovanie kultúrnych odrôd. Majú nároky na prostredie podobné ako všetky vresovcovité rastliny. Sadia sa do rovnakého substrátu ako kanadské čučoriedky.
• Kamčatské čučoriedky: Pomerne málo sú u nás rozšírené. Sú to nenáročné kríky plodiace v máji pikantné, voňavé, podlhovasté plody.
• Aktinídia: V našich klimatických podmienkach je možné pestovať drobnoplodé mrazuvzdorné druhy (napríklad Actinidia kolomikta a A. argtura), ktoré dozrievajú v septembri až októbri. Aktinídia sa vysádza a pestuje podobne ako vinič hroznorodý, potrebuje však zálievku a neznáša okopávanie.
• Arónia (Aronia melanocarpa): Je ker asi 3 metre vysoký. Plody sú čierne s cenným obsahom vitamínov a minerálnych látok (používa sa v liečivách proti arterioskleróze a vysokému tlaku, tiež na spevnenie žíl). Arónii vyhovuje slnečné stanovište, neznáša zamokrenú pôdu. Inak nevyžaduje prakticky žiadnu starostlivosť a chorobami a škodcami netrpí; pre bio záhradu je teda veľmi vhodná. Staršie kríky sa v čase vegetačného pokoja presvetľujú. Len v čase zberu si ju musíte ustrážiť - o plody budete bojovať s vtákmi, ktoré ju milujú. Odporúčame celý ker pred zberom zakryť napríklad starou záclonou alebo inou textíliou, ktorá prepúšťa svetlo a vzduch.
• Rakytník rešetliakový (Hippophäe rhamniodes): Absolútne nenáročný ker. Poskytuje plody s vysokou nutričnou kvalitou, využíva sa aj na prípravu liečiv.
• Drieň obyčajný (Cornus mas): Teplomilnou, veľmi dekoratívnou drevinou. Je možné ich konzumovať čerstvé alebo spracovávať rôznymi spôsobmi. Jedlé sú plody aj ďalších druhov drobnoplodých kríkov a stromov.

Maliny - obľúbený ovocný krík

Maliny patria medzi obľúbené ovocné kríky, ktoré pravidelne plodia aj bez zložitej starostlivosti. Hoci majú plytký koreňový systém, ich podzemné výhonky sa rýchlo rozširujú - ľahko preniknú do susednej záhrady alebo zarastú skalku či trávnik. Preto je dôležité vybrať im trvalé a dobre ohraničené miesto. Malinám sa najlepšie darí na slnečnom stanovišti s výživnou, priepustnou pôdou.

Ak máme k dispozícii maliny kontajnerované, môžeme ich vysádzať počas celého vegetačného obdobia. Nekontajnerované maliny vysadíme do jám hlbokých asi 40 cm a priemerom do 60 cm. Vzdialenosť medzi kríkmi sa odporúča od 0,5 do 1 m, podľa veľkosti odrody. Podľa potreby korene zrežeme a nadzemné výhonky skrátime asi na tretinu pôvodnej dĺžky. Po zasadení výdatne zalejeme, v suchých dňoch maliny musíme zavlažovať.

Maliny majú podobné nároky ako jahody - vyžadujú humóznu, dobre prevzdušnenú hlinitopiesčitú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Maliny, ktoré majú dostatok živín - najmä pri jarnom hnojení (napr. NPK alebo Cererit) - a sú pravidelne zalievané, vás odmenia bohatým zberom veľkých a šťavnatých plodov. Naopak pri nedostatku vody bývajú maliny drobné, suché a predčasne opadávajú.

Kedy vysádzať maliny?

Ak túžite po malinovom kríku v záhrade, určite vás bude zaujímať odpoveď na otázku, kedy sa vysádzajú maliny. Maliny je možné vysádzať buď na jar, alebo na jeseň - obe obdobia majú svoje výhody. Najvhodnejší čas na presadenie malín je na jeseň, ideálne v októbri až novembri, kedy už rastlina ukončila vegetáciu, ale pôda ešte nie je zamrznutá. Druhým možným variantom je jarné presadenie, obvykle od marca do polovice apríla.

Rez malín

Malina je poloker, ktorý v závislosti od odrody rodí na jednoročnom alebo dvojročnom dreve. Klasické záhradné maliny plodia na dvojročných výhonkoch. Každý rok preto po zbere odstránite staré, odplodené výhony a na ich mieste vyrastú nové. Dvakrát plodiace maliny rodia na jednoročných výhonkoch, a to je podstatný rozdiel. V prípade, že by ste tieto výhonky odstránili, pripravíte sa o bohatú úrodu.

Správny rez malín je kľúčový pre bohatú úrodu a zdravý rast kríkov. Raz plodiace odrody môžete strihať ihneď po zbere, kedy odstránite odplodené, drevnaté výhony až pri zemi. U dvakrát plodiacich malín sa na jar (február - marec) všetky výhony zrežú o polovicu, podporíte tak bohatú jesennú úrodu. Na jeseň sa u raz plodiacich odrôd strihajú nové výhony - ponecháte len 6-8 najsilnejších na bežný ker.

Pri reze vždy používajte čisté, ostré nožnice a odstráňte aj slabé alebo poškodené výhony, aby mali rastliny dostatok svetla a priestoru. Odplodené výhony poznáte podľa drevnatého vzhľadu a zasychajúcich listov. Strihajte ich čo najnižšie pri zemi. Pri pestovaní malín môžeme využiť aj rôzne oporné systémy, po ktorých porast vedieme. Takto je ker ľahšie dostupný pri ošetrovní i zbere plodov.

Egreše - obľúbené bobuľoviny

Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách.

Odrody egrešov

• Žlté: 'Hinnonmaki Gelb' (vysoká odolnosť, chutné plody)
• Biele: 'Invicta' (najnovšia a najprogresívnejšia odroda)
• Zelené: 'Mucurines' (atraktívny vzhľad, chutné plody), ´Prima´
• Červené: 'Hinnonmaki Rot' (stredne skorá odroda), 'Kamenar' (sladká chuť), 'Niesluchowski' (veľké červené plody)
• Veľkoplodé: 'Invicta' (žltozelená šupka)
• Beztŕňové: 'Spinefree' (stredne neskorá odroda, pomerne veľká výnosnosť)

Výsadba egrešov

Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Bezprostredne po výsadbe sa výhonky skracujú na 1 až 2 púčiky, vďaka čomu môžu nové výhony zosilnieť. Na budúci rok na jar potom ponechajte len zhruba 8 najsilnejších výhonov, ktoré skrátite o jednu tretinu.

Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. Na jar je vhodné stromkový egreš zastrihnúť tak, že skrátite korunné výhonky na 3 púčiky. Aby ste docielili silnú a pravidelnú korunu, ponechajte iba 6 hlavných vetiev.

V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde. Väčšina záhradníkov sa rozhoduje sadiť egreše na jeseň, zhruba od polovice októbra do začiatku novembra. Všeobecne platí, že voľnokorenné dreviny bobuľového ovocia sa vysádzajú na jeseň a tiež na jar.

Rez egrešov

Či už pestujete egreše v kríkovej alebo stromkovej podobe, pravidelný rez je kľúčový na udržanie zdravého rastu a dosiahnutie bohatej úrody. U stromkového egrešu sa rez robí ideálne od konca novembra do začiatku marca. Prípadne je možné vykonať aj rez egrešu po zbere.

Pokiaľ pestujete ker, je potrebné po výsadbe skrátiť výhody na dva až tri púčiky. U kríkového egrešu nezabudnite po výsadbe odstrániť slabé výhony hneď pri zemi. V druhom roku po výsadbe ponechajte na rastline štyri až šesť najsilnejších výhonov, ktoré skrátite zhruba o tretinu. V treťom roku skráťte najdlhšie vetvy na desať až dvanásť očiek, bočné vetvy potom na tri až päť očiek.

Čo sa týka stromkového egreša, v druhom roku po výsadbe vyberte päť až sedem základných vetiev a tie skráťte o jednu tretinu. Následne priebežne odstraňujte výhony, ktoré vyrastajú zo stredu korunky a tiež vetvy, ktoré strom zbytočne zahusťujú. Ako vidíte, pri egreši je teda potrebné priebežne vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Nezabudnite tiež odstraňovať slabé alebo napríklad zlomené vetvy. Strihanie egrešu nezanedbávajte.

Josta - kríženec ríbezlí a egrešov

Josta je kríženec čiernych ríbezlí a egrešov. V podstate sa teda jedná o dva druhy ovocia v jednom. V porovnaní s ríbezľami má jemnejšiu chuť a je mierne kyslastá. Navyše obsahuje veľké množstvo vitamínu C. Josta patrí do čeľade egrešovitých. Josta má podobu kríka, ale na rozdiel od egrešov nemá žiadne tŕne. Krík josty dorastá do výšky okolo 1,5 metra (niekedy môže mať až o 2 metre). Môže byť pomerne robustná a skvele sa preto hodí najmä do priestranných záhrad. Josta je listnatý opadavý ker (prípadne sa jedná o malý josta stromček). Tešiť sa u neho môžete na veľmi zdravé bobuľovité ovocie, ktoré si obľúbite nielen na priamu konzumáciu, ale aj pri pečení alebo napríklad výrobe marmelád.

Josta obsahuje veľké množstvo vitamínu C, antioxidanty a flavonoidy. Zaobstarajte si sadenice josty a vyskúšajte toto zaujímavé ovocie aj vy. Josta má všeobecne rada slnečné stanovište. Darí sa jej v hlbokých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vodou. Väčšinou síce porastie aj na suchom stanovisku, ale v takom prípade treba počítať so slabšou úrodou. Plodov na kríku pravdepdoobne príliš veľa nebude. Tiež zle plodí v tieni.

Jostu môžete vysadiť či presadiť na jeseň, alebo na jar. V jarných mesiacoch sa pritom môžete tešiť na pekné kvety. Neskôr sa objavujú bobule, ktoré rastú v krátkom strapci. K ich dozrievaniu dochádza zhruba v druhej polovici júla. Plody josty môžu mať rôznu veľkosť, farbu aj chuť. Vždy záleží na pôvodnom kultivare. Vzhľadovo pripomínajú plody čiernych ríbezlí, ale sú väčšie.

Josta býva väčšinou veľmi dobre odolná voči chorobám a škodcom. Sadenice josty môžete zasadiť do vyhĺbených jám s rozmermi zhruba 30 × 30 × 30 cm. Na podporu vývoja koreňového systému odporúčame vopred korene skrátiť zhruba o tretinu. Po zasadení je dôležitá bohatá zálievka a mulčovanie. Ideálne je tiež jostu vysádzať vo dvojici pre lepšie opeľovanie kvetov.

Čo sa týka strihania josty, je na mieste každý rok pristúpiť k skracovaniu prerastených vetiev. Na mieste môže byť tiež takzvaný presvetľovací rez, aby sa slnečné lúče mohli dostať do celého kríka. Výchovný rez josty vám pomôže docieliť rast silného a zdravého kríka. S postupom času (a teda so starnutím rastliny) je tiež vhodné vykonávať udržiavací a zmladzovací rez. Rez sa vykonáva v predjarí, okolo 15.3. Rodí vždy na jednoročnom dreve.

Lieska obyčajná (Corylus avellana)

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v Európe a západnej Ázii. Liesky sú známe svojimi jedlými plodmi - lieskovými orieškami, ktoré sú obľúbenou potravinou ľudí i zvierat. Ker má pomerne široké využitie, či už ako úžitková a okrasná drevina, zdroj dreva na remeselné účely alebo ako súčasť živých plotov. Pestovanie liesky nie je nijako náročné. Stanovište by malo byť slnečné až polotienisté. Liesky preferujú hlinitú a dobre priepustnú pôdu. Príliš vlhký až podmáčaný substrát im nesvedčí. Čo sa týka pH, poradí si s kyslými, neutrálnymi aj zásaditými pôdami.

Pri výsadbe je dobré myslieť na to, že u niektorých druhov sa orechov dočkáme iba v prípade opeľovania. Na to potrebujeme ideálne dva exempláre na jednom pozemku. Skvelým opeľovačom je napríklad odroda Webbova. Tento rod obsahuje približne dvadsať jednotlivých druhov, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v miernom až subtropickom pásme. Na našom území nájdeme hlavne najznámejšiu, voľne rastúcu liesku obyčajnú. V záhradách požadujeme od týchto kríkov obvykle dve vlastnosti - dostatok kvalitných plodov a estetický vzhľad.

Odrody liesky

• Odroda s rozvetveným kerom: Ker tejto odrody je často veľmi rozvetvený, vďaka čomu získame bohatý zber veľkých a chutných plodov. Potrebuje dostatok priestoru, rastie do výšky asi 4 metre, na šírku potom zaberie približne dva až tri metre. Je plne mrazuvzdorná a odolná voči väčšine chorôb.
• Kultivar: Kultivar sa dorastá do pomerne veľkých rozmerov, a tak sa hodí skôr do väčších záhrad, parkov či iných priestranstiev. Plody sú stredne veľké až veľké, kvalitné a chuťou mierne sladkasté. Používa sa na opeľovanie iných odrôd.
• Samoopelivá lieska: Patrí medzi samoopelivé liesky.
• Červenolistá odroda: Červenolistá odroda liesky, ktorá sa využíva aj ako okrasná. Úroda býva bohatá, ker plodí stredne veľké orechy.
• Contorta: Od ostatných odrôd sa Contorta líši skrútenými vetvičkami, ktoré pripomínajú vetvy krútené vŕby. V čase kvetu sa na kríku objavujú žlté, veľké jahňady.

Výsadba a starostlivosť o liesku

Výsadba liesky do záhrady nemá iba úžitkový, ale aj estetický prínos. Niektoré odrody sa hodia skôr do veľkých záhrad ako solitéry, iné sa uplatnia aj na menšom priestore alebo v živých plotoch. Výsadba by mala prebehnúť na jar alebo na jeseň, pričom je potrebné zaistiť dostatočný priestor medzi jednotlivými kríkmi pre ich rast a údržbu. Jednotlivé kríky vysádzame asi tri až štyri metre od seba.

Liesky sú atraktívne pre mnoho druhov vtákov a hmyzu, čo prispieva k rozmanitosti a udržateľnosti záhrady. Do plotu volíme rýchlo rastúce, mrazuvzdorné a ľahko tvarovateľné odrody. Ani tak nie je nutné plot strihať niekoľkokrát ročne, ako je to pri iných druhoch. Kríky nevyžadujú použitie chemických prostriedkov na ochranu proti škodcom a chorobám, čo prispieva k udržateľnosti životného prostredia.

Prerezávanie liesky

Prerezávanie liesky je dôležitým úkonom, ktorý pomáha udržovať strom zdravý a plodný. Najlepšie obdobie je koniec zimy alebo začiatok jari, keď strom ešte nie je v plnej miere vegetácie a je jednoduchšie identifikovať mŕtve alebo poškodené vetvy. Začnite tým, že si prezriete korunu stromu a vyčleníte všetky suché, lámavé alebo choré vetvy. Tieto vetvy odstraňujeme čo najbližšie ku kmeňu, ale s opatrnosťou, aby nedošlo k poškodeniu zdravého dreva.

Ďalej sa zamerajte na odstránenie prekrývajúcich sa alebo konkurenčných vetiev, ktoré môžu brániť rastu ostatných vetiev alebo spôsobovať trenie a následné poškodenie kôry. Po dokončení prerezávania je vhodné ošetriť rezy špeciálnym stromovým balzamom, ktorý pomáha zabraňovať infekciám a podporuje hojenie rany.

Tabuľka: Prehľad drobného ovocia a ich nároky na pestovanie

tags: