Ak chcete nakupovať kvalitné potraviny, mali by ste sa vedieť orientovať v ich označení, pretože etiketa vám dokáže prezradiť všetky potrebné informácie.
Čo by mala obsahovať etiketa mäsových výrobkov?
- názov a skupina mäsového výrobku
- obchodné meno a sídlo výrobcu alebo distribútora
- netto množstvo
- dátum spotreby
- zoznam zložiek
- označenie alergénov
- identifikácia dávky
- údaje o pôvode
- podmienky skladovania
- návod na použitie
- údaje o množstve zložiek, ktoré musia byť deklarované
Dôležité sú aj informácie o druhu mäsa, ktoré výrobok obsahuje, vlastnosti, pôvod, zloženie, množstvo, trvanlivosť a spôsob výroby mäsa.
Jazyk a zloženie
Všetky informácie musia byť uvedené v štátnom jazyku. Mäsový výrobok vyrobený z jedného druhu hydinového mäsa sa označuje názvom druhu použitého mäsa. Mäsový výrobok vyrobený z viacerých druhov hydinového mäsa môže byť označený ako „hydinový“.
Dátum spotreby
Označenie potravín musí zahŕňať dátum spotreby. Určuje ho výrobca alebo baliareň na základe podmienok výroby, skladovania, prepravy a spôsobu balenia. Musí byť deklarovaný dátum, dokedy je výrobok bezpečné skonzumovať. Trvanlivosť nie je garantovaná pri porušení obalu alebo skladovacích podmienok. Pri hydinových mäsových výrobkoch sa neuvádza dátum minimálnej trvanlivosti, ale dátum spotreby.
Hydinové mäsové výrobky však z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze. V prvom prípade totiž platí, že potravinu pri správnom skladovaní môžete bezpečne konzumovať aj po uplynutí tohto dátumu.
Pôvod mäsa
Pôvod mäsového výrobku označuje krajinu, kde bol mäsový výrobok vyrobený. Ak bol výrobok kompletne vyrobený v jednej krajine, označuje sa pôvod v danej krajine. Ak jednotlivé procesy výroby prebehli vo viacerých krajinách, označuje sa pôvod v krajine, kde prebehlo posledné podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo spracovanie (buď ide o dôležitý stupeň výroby, alebo je výsledkom nový výrobok).
Za krajinu pôvodu mäsa ako základnej zložky sa považuje krajina, v ktorej bolo zviera zabité. Spôsob chovu a kvalita krmiva majú významný vplyv na kvalitu mäsa. Za krajinu pôvodu mäsa sa preto považuje krajina, kde bolo zviera chované (vykrmované). Spotrebitelia majú preukázateľný záujem o pôvod mäsa a informácie o pôvode základnej zložky musia byť presné a zrozumiteľné.
Ak si chcete byť istí kvalitou výrobku, okrem kódu výrobcu si všímajte logo Značka kvality. Na prvý pohľad ide o potraviny zo Slovenska. V skutočnosti to tak celkom nie je. Základná zložka pochádza z krajín EÚ. Na Slovensku prebehla iba posledná fáza výroby produktu. Znamená, že minimálne 75 % produktu tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa uskutočnili na území Slovenskej republiky.
Ak pri každej z týchto troch položiek je na mäse napísaná naša krajina, spotrebiteľ má plnú záruku domáceho pôvodu: chované, zabité aj delené v Slovenskej republike.
Nové pravidlá označovania mäsa
Nové pravidlá označovania mäsa platia od 1. apríla. Novým obsahom etikety na mäse Európa reaguje na škandál s konským mäsom, ktorý prepukol v roku 2013. Koňacinu vydávali za podstatne drahšiu hovädzinu. Podstatné je, že k zmene došlo aj v podnikoch verejného stravovania, kde musí spotrebiteľ dostať odpoveď na otázku, odkiaľ mäso pochádza. Majiteľ reštaurácie môže o tom informovať ústne, ale aj tak, že túto informáciu zaradí do jedálneho lístka.
Európsky parlament síce schválil, aby sa pôvod mäsa uvádzal nielen na mäse, ale aj na salámach a iných výrobkoch, ale už je tu prvý háčik. Ozvali sa potravinári, že vyznačiť onú cestovnú mapu na etikete výrobkov skladajúcich sa z viacerých druhov mäsa bude takmer nemožné a navyše to zdraží výrobky možno až o 50 percent. Európska komisia si teraz vyžiadala „oddychový čas“, aby požiadavku Európskeho parlamentu splnila prihliadajúc na pripomienky potravinárov.
Bude zaujímavé sledovať, aký modus vivendi Brusel v priebehu roka nájde. Až 80 percent Európanov žiada, aby pri kúpe výrobku poznali pôvod jeho mäsových zložiek. Európska komisia však musí niečo urobiť - Európsky parlament odhlasoval zmenu v označovaní pôvodu mäsa pod tlakom rozhorčenej verejnosti.
Napríklad Anton Fabuš, generálny riaditeľ Púchovského mäsového priemyslu, už upozornil, že nevidí po uzákonení novej povinnosti žiaden dôvod na zdražovanie. „Prečo by sa malo zdražovať? Nahlásime tlačiarni, aby doplnili na etiketu text, že vo výrobku je mäso zo Slovenska, z Nemecka a Francúzska, a to je všetko. Administratívne to bude možno namáhavejšie, ale všetko bude bežať tak, ako teraz. Ide len o to, minúť staré etikety alebo ich zlikvidovať. Na etikete bude vidieť, ako to robíme, z čoho to robíme. Ja som za to, nech je to tam,“ povedal Fabuš.
Čitateľnosť a pravdivosť etikiet
Nepochybne si ľudia položia otázku: ako je možné, že čím je výroba potravín vyspelejšia, tým ťažšie sa darí výrobcom plniť úplne normálne požiadavky spotrebiteľov. Zoberme si len čitateľnosť etikiet, ktoré oznamujú zloženie a vlastnosti výrobku.
Kontroly potravín a ich skúmanie, ktoré na Slovensku robí Štátna veterinárna potravinová správa, ukazujú, že nie vždy sú údaje na nich pravdivé, neraz zavádzajú a vytvárajú ilúzie o vlastnostiach konzumovaných potravín. Informácie na etiketách pridávajú výrobkom vlastnosti, ktoré vôbec nemajú. Najčastejšie sú to klamstvá o ich výživnej hodnote alebo o tom, že zvyšujú imunitu ľudského organizmu.
Moderná priemyselná výroba potravín nie je jednoduchá. Určite sme však schopní vyrobiť zdravé suroviny aj ich spracovať na kvalitné potraviny. To, že nevidíme, ako sa pestujú rastliny, chovajú zvieratá a suroviny spracúvajú na hotové jedlo, nič nemení na práve poznať a vedieť, čo potraviny obsahujú, či sú jednoducho v poriadku.
Nové nariadenia EÚ o označovaní potravín
Jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Presne takto si predstavuje Európska únia označovanie potravín po novom. Zákazníci si budú môcť lepšie kontrolovať životosprávu, zistia čo konzumujú a v neposlednom rade sa aj výber kvalitnejších výrobkov zjednoduší. Zmeny v označovaní potravín vyplývajú z nariadenia vydaného Európskou úniou (EÚ). V týchto dňoch sa končí prechodné obdobie a už od 13. decembra bude nariadenie uplatňované.
Výnimku bude tvoriť len uvádzanie výživových hodnôt. To bude povinné až od roku 2016. Niektorí výrobcovia sa však pre uvádzanie výživových hodnôt rozhodli už teraz. Vyhnú sa tým zbytočným komplikáciám a hlavne výrobe nových etikiet o dva roky.
Čo všetko musia potravinári uviesť na obal, alebo etiketu svojich výrobkov? Rozhodne toho nie je málo, a tak v mnohých prípadoch bude nevyhnutné pristúpiť dokonca k zväčšovaniu pôvodných etikiet. Samozrejmosťou musí byť spolu s názvom potraviny aj zoznam a množstvo zložiek a pomocných látok. Pri tomto bode EÚ ale logicky vyňala čerstvé ovocie a zeleninu, vodu, kvasné octy, syry, mlieko, smotanu a ďalšie jednozložkové potraviny. Súčasťou povinného označenia sú napríklad aj netto množstvo potraviny, dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby, všetky osobitné podmienky skladovania, ako aj podmienky použitia.
Nariadenie definuje aj označenie výživovej hodnoty, ktoré zahŕňa informácie o energetickej hodnote výrobku a prítomnosti určitých živín. Kvôli jednoduchšiemu porovnaniu výrobkov je potrebné uvádzať tieto údaje prepočítané na 100 g (100 ml) výrobku, alebo na jednu porciu. Povinnosť uvádzať výživové hodnoty ale začne platiť až od 13. decembra 2016, pričom sa nebude týkať malých remeselníkov a výrobcov menších množstiev potravín. Výnimku majú aj potraviny, ktoré disponujú plochou na označenie menšou ako 25 cm2.
Ako ďalej hovorí, náklady spojené s novou legislatívou dosahujú takmer 300-tisíc eur. Odzrkadlila sa v nich konkrétne príprava úplne nových litografií na potlač „sleevov" či plechoviek, ako aj rozdelenie etikiet na dvoj- alebo dokonca len jednojazyčné verzie.
Jednou zo zásadných zmien je aj presne určená veľkosť písma uvádzaných informácií. EÚ určuje napríklad aj veľkosť písma - tá musí byť rovná alebo väčšia ako 1,2 mm. V prípade menších etikiet stačí minimálna veľkosť 0,9 mm.
Z nariadenia EÚ ďalej vyplýva, že za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo aj dovozca na trh EÚ.
Treba upozorniť, že nové nariadenie rozhodne nespôsobí stav, že už od 12. decembra nájde zákazník v predajniach len správne označené potraviny. Tie, ktoré boli už vyrobené, zabalené a označené alebo umiestnené na trh pred uvedeným dátumom, nikto preznačovať nemusí. Výrobcovia môžu používať a baliť potraviny do obalov s označením podľa pôvodnej legislatívy do polnoci 12. decembra 2014, tak to uvádza Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Všetky tieto potraviny sa budú predávať až do vyčerpania zásob.
Zmení sa v dôsledku nového nariadenia spotrebiteľské správanie? Budú si zákazníci vyberať len¸ to najkvalitnejšie. „Nemyslím si. Chýba tu najmä dlhodobé objektívne informovanie spotrebiteľov, ako majú s informáciami o výžive zaobchádzať," uvádza pre odborný portál retailmagazín.sk Zdeněk Kvinta zo spoločnosti Dr. Oetker.
Ako vyplýva z aktuálneho prieskumu spoločnosti Mecom Group, 9 z 10 spotrebiteľov číta etikety pravidelne. Respondenti v prieskume uviedli, že informácií na obaloch je vo všeobecnosti dostatok a žiadne ďalšie im významným spôsobom nechýbajú. Zvlášť dôslední sú spotrebitelia pri čítaní informácií na obaloch šuniek, párkov a výrobkov určených pre deti.
Poradie dôležitosti informácií na obale mäsových výrobkov očami spotrebiteľa:
- doba trvanlivosti
- podiel mäsovej zložky
- zloženie
- obsah prídavných látok
Povinné označovanie pôvodu mäsa
EÚ chce zmeniť povinné označovanie pôvodu mäsa. Ak jete párok, ktorý spracoval slovenský výrobca, mäso v ňom vôbec nemusí byť slovenské. Šunková pizza, knedličky plnené údeným mäsom či lazane. Brusel zvažuje, či by aj na takýchto potravinách, obsahujúcich spracované mäso, nemalo byť označenie o jeho pôvode.
Je to reakcia poslancov Európskeho parlamentu na potravinárske škandály z minulých rokov. Napríklad s konským mäsom, kontaminovanou zeleninou, ale aj s inými potravinárskymi výrobkami.
Ak si dnes kúpite v obchode hovädzie, viete presne, kde sa „narodilo“, kde ho „dochovali“ alebo na ktorom bitúnku ho „zabili“. Tak je to od roku 2004, keď sa prevalil škandál s chorobou šialených kráv a zviditeľnili sa desiatky prípadov ľudí, ktorí po celom svete zomreli na následky ľudskej varianty „šialenej“ choroby. Keď si však spotrebiteľ kúpi hovädzie lasagne, nedozvie sa o pôvode mäsa zhola nič. Rovnako nevie nič o mäse, ak si kúpi klobásu, salámu, kuracie nugety, mäsové guľky, mrazený hamburger alebo plnené ravioli.
Rôzni europoslanci už dlho upozorňujú, že v praxi preto napríklad Brit vôbec nemusí vedieť, či si kupuje „anglickú“ slaninu z bravčového z Dánska, či si Slovák kupuje „slovenskú“ šunku z bravčového z Holandska alebo Rakúšan „rakúsky“ párok z bravčoviny z Rumunska. Nemajú to ako vedieť. Na slanine je totiž napísané, že ide o britský výrobok, na šunke je trebárs slovenská trikolóra a na párkoch napríklad panoráma Viedne.
Pritom sa odhaduje, že 30 až 50 percent z celkového objemu mäsa z porážky - podľa situácie toho-ktorého členského štátu - putuje do mäsových zložiek potravín. Väčšinou je to mleté mäso, mäsové prípravky a mäsové výrobky.
Na jednej strane to síce pomôže zvýšiť transparentnosť označovania potravín a ľuďom sa poskytnú jasné a úplné informácie, no na druhej, ako upozorňujú zase iní poslanci, to môže priťažiť výrobcom, čiže podnikateľom. Poslanci teda chcú konať, musia však na druhej strane zabezpečiť, aby to neviedlo k zvýšenej záťaži najmä pre malé a stredné podniky, tých je práve v mäsospracovateľskom priemysel veľmi veľa.
Pre viac než 90 percent respondentov v EÚ je dôležité, aby sa pôvod mäsa označoval. Má to pre nich prvoradý význam. Mimochodom, aj u nás si ešte ľudia pamätajú situáciu, keď sa dostalo na verejnosť, že v mäsových guľkách v Ikea je konské mäso.
Informácie na cenovke alebo chladiacom pulte
- Názov a adresa výrobcu. Musí byť uvedená úplná adresa výrobcu (pokiaľ nie je uvedený, potom dodávateľ) podľa etikety alebo dodacieho listu, tj. názov firmy, ulica, PSČ, mesto a štát.
- Pokiaľ nie je na obale uvedená zem pôvodu, je možné ju odvodiť z "oválu" zo skratky štátu na prvom riadku.
- Množstvo hlavnej zložky, pokiaľ ustanovuje podrobné právne predpisy.
- Trieda akosti, pokiaľ stanovuje vykonávací právny predpis.
- Údaje k čerstvému mäsu a rybám podľa platnej legislatívy.
- Ďalšie údaje podľa čl. 10 odst. 1 Nariadenie EU č. 1169/2011, napr.
Informácie v predajnom pulte alebo jeho okolí
- Teplota skladovania. Hodnoty uvedené v príkladoch sú u mäsa a rýb legislatívou stanovené spodné a horné medze skladovania.
- Prítomnosť alergénov. Zoznam alergénov je určený Prílohou II Nariadení EU č. 1169/2011.
Informácie k dispozícii
- Zoznam zložiek = zloženie výrobkov. Na jednozložkové výrobky, napr. čerstvé mäso a ryby, sa táto povinnosť nevzťahuje.
- Množstvo zdôraznenej zložky sa uvádza v prípade, keď sa v názve výrobku poukazuje na nejakú zložku.
U zloženia výrobku odporúčame zvýrazniť alergény a spracovať prehľad jednotlivých výrobkov vo forme tabuľky. Lepšie je spojiť povinnosti B + C umiestnením šanónu, nástenky alebo tabletu čo najbližšie k predajnému pultu. Ďalším možným riešením môže byť archivácia etikiet od vybalených výrobkov, ktoré sa nevyhodia, ale dajú do dosiek.
Čerstvé mäso a pečivo
Čerstvé mäso = Jedná sa o mäso, ktorého výrobný proces nebol prerušený, napr. rozmrazením, a má trvanlivosť niekoľko dní, prípadne mesiacov u tzv.
Čerstvé pečivo = Jedná sa o pečivo, ktorého výrobný proces nebol prerušený, napr. zmrazením po predpečení apod. U pečiva je uvádzaná zem pôvodu dobrovoľne. Napriek tomu je nutné vychádzať z údajov od výrobcu, aby nedošlo ku klamaniu spotrebiteľa. V prípade slovenského výrobku možno uviesť "Vyrobené v Slovenskej republike".
Rozmrazené pečivo je definované ako pečivo, ktoré bolo po výrobe zmrazené a pred predajom rozmrazené. Legislatívne zatriedenie rozmrazeného pečiva musí obsahovať ešte prívlastok "rozmrazený" resp.
Dopečené pečivo je definované ako pečivo, ktoré bolo po výrobe zmrazené a pred predajom dopečené priamo na prevádzke. Legislatívne zatriedenie dopečeného pečiva musí obsahovať najviac text "zo zmrazeného polotovaru" (bez označenia "čerstvý").
Označovanie rýb
- Názov potravín.
- Zem pôvodu sa uvádza v prípade farmového chovu. U voľne lovených morských rýb sa namiesto zeme pôvodu uvádza oblasť výlovu, u sladkovodných rýb konkrétny sladkovodný útvar a názov štátu.
- Zoznam zložiek = zloženie výrobku.
Slovenské a zahraničné výrobky
Povinnosti vyhlášky sa vzťahujú iba na slovenské výrobky, preto podľa nej nie sú označené výrobky zo zahraničia. V syroch je z alergénov vždy mlieko. Ďalšie alergény sa vyskytujú u ochutených syroch, prípadne u náhradiek syrov.
V mastných výrobkoch môžu z alergénov byť napr.
Hlboko zmrazené výrobky
- Názov potraviny.
- Teplota skladovania a minimálna trvanlivosť.
Vzhľadom k tomu, že došlo k vybaleniu výrobkov z primárnych obalov, odporúča sa pôvodný dátum minimálnej trvanlivosti skrátiť a niekde v oddelení predaja hlboko zmrazených potravín umiestniť ceduľu s informáciou typu: "Zakúpené hlboko zmrazené výrobky skladujte pri teplote - 18°C a spotrebujte do 30 dní od nákupu. V prípade hlboko zmrazených výrobkov je vhodné uviesť návod k príprave, čo je dobrovoľná informácia, nie informácia povinná.
Bravčové mäso
Bravčové mäso je druhé najobľúbenejšie mäso v Európe. Mäso je neoddeliteľnou súčasťou pestrej a vyváženej stravy človeka, teda je zároveň jedným z hlavných predpokladov správneho telesného vývoja každého jedinca.
„V Európskej únii sa aktuálne chová 148 miliónov kusov prasiat. V Českej republike sa chová 1,5 milióna prasiat a na Slovensku 620 tisíc kusov prasiat. Ide o historicky najnižšie stavy od počiatku sledovania,“ hovorí Josef Luka, predseda Zväzu chovateľov prasiat Českej republiky. Ročná spotreba bravčového mäsa v Európskej únii je 45,9 kg mäsa na osobu. Na Slovensku je ročná spotreba bravčového mäsa na úrovni 35 kg na osobu. V Českej republike je spotreba vyššia a dosahuje úrovne 41,5 kilogramov mäsa na osobu.
Spotrebitelia chcú poznať nielen miesto, odkiaľ suroviny pre ich varenie pochádzajú, ale u zvierat aj v akom prostredí žili. Aktuálny trend je zaujímať sa o pôvod surovín pre prípravu jedla. Overuje sa napríklad aj to, či mäso neobsahuje antibiotiká. Najchutnejšie mäso je vždy mäso čerstvé, pokiaľ nejde o vyzreté hovädzie mäso. Od porážky, búrania, cesty na pult predajne a domáce spracovanie by mala u čerstvého mäsa uplynúť čo najkratšia doba.
Akékoľvek prevážanie na veľké vzdialenosti významne ovplyvňuje takzvanú uhlíkovú stopu, ktorú si so sebou každý výrobok nesie. S čerstvosťou mäsa súvisí aj ekológia. Ideálne je, pokiaľ sa živočíšna poľnohospodárska produkcia môže spotrebovať do pár desiatok alebo maximálne stoviek kilometrov od miesta výroby.
„Ideálnou možnosťou je kupovať také mäso, ktoré za sebou nemá dlhý transport. Každý výrobok musí byť označený etiketou, z ktorej spotrebiteľ zistí všetko potrebné. Pre jednoznačnú identifikáciu potraviny musí byť na obale označený zákonný názov, tým sa rozumie názov, ktorý je definovaný právnym predpisom, napríklad: bravčové pliecko, krkovička alebo panenka.
Potraviny sa musia označovať tak, aby spotrebiteľ nemohol byť uvedený do omylu, najmä pokiaľ ide o druh, vlastnosti, pôvod, zloženie, množstvo, trvanlivosť a spôsob výroby. Ak z technických príčin nemožno označovať mäsové výrobky (prírodné črevá) na priamom obale, musia sa označiť v dodacích dokladoch, resp. pre spotrebiteľov nakupujúcich v predajni musí byť na viditeľnom mieste umiestnený štítok, výveska s požadovanými údajmi.
Dátum spotreby mäsových výrobkov určuje výrobca podľa podmienok výroby, skladovania, balenia tak, aby bola zaručená zdravotná neškodnosť až po dobu uvedenú ako najneskorší dátum spotreby. Mäsový výrobok po tomto dátume nemusí byť nutne nepožívateľný alebo zdraviu škodlivý. Znamená to však, že výrobca už negarantuje všetky požadované vlastnosti výrobku. Ak sa použijú na výrobu výrobkov vnútornosti, musí sa v označení výrobku uvádzať druh zvieraťa, z ktorého boli získané.
tags: #Maso
