Vhodnou náhradou zeleného kŕmenia a rôznych dobrôt z výbehu pre hydinu v zimnom období je siláž. Ako siláž vzniká? Vzniká podobne ako kyslá kapusta - bez prístupu vzduchu, pôsobením mliečneho kvasenia cukrov obsiahnutých v silážovanej hmote.
Hmota sa uchováva v kyslom anaeróbnom prostredí. Ide o biochemický dej, kedy baktérie mliečneho kvasenia produkujú z voľne dostupných, vo vode rozpustných cukrov kyselinu mliečnu, oxid uhličitý a vodu. Niektoré baktérie vytvárajú tiež ďalšie kyseliny, napr. mravčiu či octovú. Kyselina mliečna znižuje pH hmoty - zvyšuje kyslosť a vytvára prostredie nevhodné pre množenie nežiaducich baktérií, kvasiniek a plesní. Je dôležité, aby dostatočne nízke pH bolo dosiahnuté čo najskôr.
Aké krmivá sú vhodné na silážovanie?
Všeobecne platí, že plodiny s vysokým obsahom cukru, napr. kukurica alebo zemiaky sú dobre silážovateľné; krmivá bohaté na bielkoviny (lucerna a strukoviny) sa silážujú horšie. Dôležitý je obsah cukru, z ktorého „žijú“ mikroorganizmy produkujúce kyselinu mliečnu, ktorá siláž konzervuje. Súčasťou siláže preto musí byť i sacharidové krmivo, napr. kukurica alebo parené zemiaky. Použiť sa dá i odpad pri výrobe piva (mláto, sladový kvet).
Schopnosť krmiva fermentovať s nízkymi stratami hmotnosti, kvality a živín sa označuje ako silážovateľnosť. Vplyv má aj obsah vody, resp. sušiny, a hodnota pH. Rastliny treba zberať v odpovedajúcej zrelosti, mali by byť zdravé, nezaburinené a čisté. Neskorý zber spravidla znamená vyšší obsah vlákniny, ktorú väčšina druhov hydiny nevyužije.
Plodiny možno rozdeliť na:
- ľahko silážovateľné - zemiaky, cukrová repa, kukurica, slnečnica, pšenica, jačmeň, cirok, hľuzy i nadzemná časť topinambur
- stredne silážovateľné - trávy, kŕmna kapusta, ďatelina, hrach, bôb, peluška, špenát či mrkva
- ťažko silážovateľné - lucerna, ľadenec, mokraďové rastliny
Príprava rastlín na silážovanie
Rastliny pre silážovanie treba pripraviť tak, aby ich bolo možné čo najlepšie natlačiť do pripravených nádob a vytesniť vzduch. Krmivo sa nechá mierne zavädnúť, nareže alebo naseká sa na kúsky s dĺžkou 10 - 20 mm; krmivo s väčším obsahom sušiny treba spracovať na drobnejšie kúsky. Repa alebo zemiaky sa rozdrvia či nastrúhajú. Pre hydinu je vhodnejšia siláž z varených zemiakov, ktorú potom stačí nechať trochu vychladnúť a roztlačiť. Materiál nesmie byť zaparený, znečistený, nesmie obsahovať zeminu či dokonca trus.
Pre zlepšenie kvality siláže, urýchlenie zretia i predĺženie trvanlivosti sa používajú špeciálne prípravky - biologické, biologicko-chemické a chemické. Používajú sa pri krmivách stredne a ťažšie silážovateľných, aby urýchlili kvasný proces a potlačili rozvoj nežiaducich plesní a kvasiniek.
V čom silážovať?
Siláž možno pripraviť v čistom sude, hrubom igelitovom vreci alebo vo vedre. Nádoba by mala byť uzavierateľná; veľkosť nádob volíme tak, aby sme načatú siláž skŕmili čo najskôr, ideálne najlepšie do týždňa. Použité plastové nádoby by mali byť vhodné pre uchovanie kyslého obsahu. Nádoby umiestnime na miesto, kde sa budú neskôr skladovať. Siláž by nemala zmrznúť, vhodné nie je ani teplé prostredie. Dbať by sme mali tiež na to, aby nedošlo k odtoku kyslej silážnej šťavy. Vhodné je na dno nádoby natlačiť aspoň trojcentimetrovú vrstvu sena alebo slamy, ktorá zachytí prebytočnú šťavu.
Do pripravených nádob je potrebné navrstviť silážovanú hmotu a poriadne ju ušliapať. Dávame vrstvu repných skrojkov, menšiu vrstvu varených zemiakov. Potom sa hmota poriadne zošliape, pozor na zvyšné vzduchové „vrecká“ najmä pri okrajoch. Následne sa pridá ďalšia várka, zošliape sa a pokračuje až do naplnenia sudov. Utláčanie je veľmi dôležité, z pripravenej hmoty sa vytesní vzduch a pripravia sa tak podmienky pre množenie baktérií mliečneho kvasenia.
Po naplnení je potrebné hmotu zaťažiť a sudy riadne uzavrieť. Používame igelit, naň plastovú alebo drevenú dosku a na ňu kameň. Hotovú siláž je vhodné zakryť vekom, pre zamedzenie zápachu ešte vrch sudu obaľujeme potravinovou fóliou.
Kedy už možno skrmovať?
Pripravenú siláž je možné skrmovať za 4 - 8 týždňov, kedy končí mliečne kvasenie. Kvalitná siláž má sýto olivovú až zelenú farbu, je pevnej konzistencie, nerozpadá sa, vonia po kyslej kapuste alebo uhorkách. Po otvorení ju treba čo najskôr skŕmiť alebo obmedziť plochu, ku ktorej má prístup vzduch, a siláž vždy zas poriadne prikryť. Skrmovať ju možno všetkým druhom hydiny. Hotovú siláž zmiešame so šrotom.
Vhodná je siláž v kombinácii repné skrojky, mrkva, varené zemiaky, mladý špenát a varené zemiaky alebo len samotné varené zemiaky, pridať sa dá i mladá žihľava. Fermentácia siláže je biologický proces, pri ktorom baktérie mliečneho kvasenia (BMK) menia rastlinné cukry na kyselinu mliečnu a octovú, oxid uhličitý, vodu a v menšej miere aj na ďalšie zlúčeniny.
Základnou podmienkou úspešného priebehu fermentácie je rýchle a hlavne dôkladné vytlačenie vzduchu už počas naskladňovania a uzatvárania silážneho priestoru. Kyslé a anaeróbne prostredie zaisťuje dominanciu BMK vo fermentačnom procese a potláča aktivitu nežiadúcej mikroflóry, predovšetkým kvasiniek, klostrídií, enterobaktérií a plesní. Tieto organizmy sú obsiahnuté v latentnom stave aj v hotovej siláži, väčšinou v podobe spór. Za priaznivých podmienok môžu obnoviť svoju aktivitu a spôsobiť následné znehodnocovanie siláže.
Na úspešný priebeh fermentácie má vplyv viacero faktorov, predovšetkým sušina, pufračná kapacita zozberanej hmoty, obsah vodorozpustných cukrov, ale aj druh a množstvo mikroorganizmov, ktoré počas fermentačného procesu dominujú. Avšak zásadný vplyv na samotnú kvalitu fermentácie, a tým aj výslednej siláže má vytvorenie a udržanie anaeróbneho prostredia. Nízke pH a anaeróbne prostredie správne fermentovanej siláže veľmi účinne zabraňujú množeniu baktérií a rastu húb prítomných v siláži.
Pokiaľ hotovú siláž otvoríme alebo dôjde k poškodeniu silážnej fólie, preniká do nej vzduch, ktorý vytvorí podmienky pre rast nežiadúcich aeróbnych mikroorganizmov a v pomerne krátkej dobe sa začne silážna hmota zahrievať. Zahrievanie siláže je prvým krokom dominového efektu skazenia siláže. Je to spôsobné aktivitou aeróbnych kvasiniek, v menšej miere i niektorých baktérií, ktoré spotrebúvajú kyselinu mliečnu, vyprodukovanú počas fermentácie. Poklesom obsahu kyseliny mliečnej sa zvyšuje pH siláže, znižuje sa jej kyslosť, čo umožňuje aktivitu ďalších mikroorganizmov, predovšetkým baktérií a plesní (napr. Aspergillus, Fusarium a Penicillium). Výsledkom tohto procesu je úplná degradácia a znehodnotenie siláže. Je nutné pripomenúť, že už samotné zvýšenie teploty siláže nad normál znižuje kvalitu krmiva.
Naviac, tepelne poškodenú siláž zvieratá neobľubujú. Najlepším spôsobom ako predísť skazeniu silážnej hmoty je použiť špeciálne silážne aditíva, ktoré sú zamerané na stabilizáciu siláže. Základom týchto biologických konzervačných prípravkov sú homofermentatívne baktérie (napr. Lactobacillus plantarum), ktoré využívajú časť rastlinných cukrov k produkcii kyseliny mliečnej, a tým vytvárajú v siláži kyslé prostredie so stabilným pH. Tieto baktérie pôsobia ako štartér, pretože výrazne urýchľujú prvé fázy fermentácie, znižujú straty sušiny a energie.
Kyselina mliečna však má nízky fungicídny účinok a nie je schopná po otvorení siláže dostatočne a hlavne dlhodobo zamedziť rastu húb a baktérií. Druhú skupinu baktérií používaných v inokulantoch sú heterofermentatívne baktérie. Tieto baktérie, zastúpené predovšetkým druhom Lactobacillus buchneri, produkujú nielen kyselinu mliečnu, ale aj kyselinu octovú, propiónovú a 1,2-propandiol. Posledné tri vymenované látky majú fungicídny aj antibakteriálny účinok.
Baktérie Lactobacillus buchneri sú svojimi účinkami schopné udržať odobratú siláž až jeden týždeň čerstvú, bez zmien teploty a príznakov rozvoja nežiadúcej mikroflóry. Zamedzujú tiež nežiadúcemu zahrievaniu TMR v kŕmnych vozoch.
Rada silážnych aditív značky Pioneer pod označením Fiber Technology (FT) posúva účinky biologických silážnych prípravkov ešte o úroveň vyššie tým, že FT prípravky kombinujú vlastnosti doposiaľ používaných konzervantov a celkom nového mechanizmu bakteriálnych enzýmov. Obsahujú totiž unikátny bakteriálny kmeň Lactobacillus buchneri 40177, ktorý počas silážovania produkuje enzým acetyl esterázu a ferulát esterázu. Tieto enzýmy menia štruktúru vlákniny silážovanej hmoty tak, že narúšajú ligninový komplex bunkovej steny a tým sprístupňujú hemicelulózu baktériám v bachore.
Tým zvyšujú tieto prípravky stráviteľnosť neutrálne detergentnej vlákniny (NDF) až o 5% bodov oproti neošetrenej siláži. Stráviteľnosť NDF je jedným zo základných kvalitatívnych ukazovateľov siláže. Je to preto, že hodnota stráviteľnosti NDF priamo súvisí s príjmom potravy krmiva a úžitkovosti. Veľmi často citovaný Oba a Allen (1999) uvádzajú, že zvýšenie stráviteľnosti NDF pri kukuričnej siláži o 1% zvýši u dojníc príjem siláže o 0,168 kg sušiny a produkciu mlieka o 0,249 kg 4% FCM.
Kombináciou bakteriálnych kmeňov (homofermetatívnych a heterofermentatívych) v jednotlivých prípravkoch Fiber Technology sú špecifické pre určité druhy silážovaných plodín: inokulant 11CFT je určený do kukuričných siláží, 11GFT do trávnych a obilninových siláží, 11AFT pre silážovanie lucerny a 11CH4 je prípravok určený do siláže pre bioplynové stanice.
Siláž ošetrená týmito aditívami by mala fermentovať minimálne 60 dní, aby mali baktérie dostatok času na produkciu enzýmov a ostatných koncových fermentačných produktov. Vyššia stráviteľnosť, chutnosť a lepšia konzistencia siláže umožňuje zaradenie vyššieho podielu týchto objemových krmív do kŕmnych dávok, čím sa znižujú náklady na nakupovanie krmiva.
Ďalšou, a z hľadiska stabilizácie siláže zásadnou skupinou prípravkov, sú Rapid React inokulanty. Ide o inokulanty SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi a SILA-BAC® CCM Kombi. Tieto prípravky sú kombináciou homofermentatívnych kmeňov Lactobacillus plantarum a dvoch heterofermentatívnych kmeňov Lactobacillus buchneri ATCC PTA-2494 a Lactobacillus buchneri NRRL B-50733. Siláže ošetrené týmito prípravkami je možné otvoriť a skrmovať už po siedmych dňoch po uzatvorení jamy. Takto konzervované siláže sa vyznačujú excelentnou a dlhodobou aeróbnou stabilitou pri zachovaní optimálneho obsahu fermentačných kyselín a pH.
Je nutné pripomenúť, že použitie silážneho aditíva je jedným z mnohých krokov k výrobe kvalitného konzervovaného krmiva. Rozhodujúcim faktorom stále zostáva dôsledná a svedomitá ľudská práca pri vyberaní a skrmovaní hotovej siláže.
Niekoľko praktických odporúčaní:
- Dbajte na poriadok v silážnej jame, nenechávajte v nej zbytky krmiva dlhšiu dobu.
- Odoberajte siláž tak, aby bola silážna stena pokiaľ možno hladká. Zabránite tak jej nadmernej oxidácii.
- Neprevzdušňujte silážnu stenu nešetrným spôsobom odberu.
- Nenavážajte siláž do zásoby na viacej dní.
- Neodkrývajte zbytočne silážnu fóliu, udržujte hornú časť siláže maximálne zakrytú.
- Ak máte dostatočný a výborne zvládnutý odber zo silážnej steny, použite ku konzervácii homofermentatívne prípravky (SILA-BAC® Luzerne alebo SILA-BAC® Mais).
- Ak sa toto nepodarilo, stabilizujte siláž inokulantom obsahujúcim Lactobacillus buchneri (SILA-BAC® Kombi, SILA-BAC® Mais Kombi, SILA-BAC® CCM Kombi, 11CFT, 11GFT, 11AFT alebo 11CH4).
Silážovanie predstavuje dominantnú formu konzervácie objemových krmív a pri kukurici na siláž to platí v úplne plnom rozsahu. Pojem „silážovanie“ je najčastejšie spájaný s priebehom silážnej fermentácie. Avšak kvalitu a produkčný potenciál kukuričnej siláže ovplyvňujú okrem samotnej fermentácie aj ďalšie a nie menej dôležité faktory, na ktoré nesmieme zabúdať, ak je našim cieľom kvalitná siláž nielen z hľadiska fermentačného, ale aj z hľadiska živinového.
Rastový potenciál aj dynamika vývoja rastlín sú principiálne podmienené geneticky. Konečný prejav a manifestáciu genetického potenciálu následne ovplyvňujú vonkajšie podmienky (pôda, výživa, ochrana, počasie, klíma). Toto tvorí jedinečnú charakteristiku každej konkrétnej lokality v každej konkrétnej sezóne. Práve z tohto hľadiska je veľmi dobré poznať pestovateľské a výživárske charakteristiky jednotlivých hybridov.
Forma, hmotnostný podiel a živinové zloženie jednotlivých častí rastliny (listy, stonka, listene), ale aj stráviteľnosť vlákniny spolu s typom zrna a mierou dozretia zrna vytvárajú východiská pre stanovenie živinových cieľov. Čím precíznejší a dôslednejší popis charakteristík jednotlivých hybridov, tým kompetentnejšia základňa aj pre výber hybridov aj pre zostavenie úspešnej osevnej stratégie.
Škrob má vysokú energetickú hodnotu a pri hodnotení kukuričnej siláže býva pomerne často pozornosť upriamovaná na jeho koncentráciu v sušine. Škrob má vysokú energetickú hodnotu, avšak nie je primárnou živinou pre prežúvavce. A preto by sme nikdy nemali zabudnúť na to, že kukuričná siláž má byť na prvom mieste objemovým krmivom, ktoré skrmujeme hovädziemu dobytku t. j. prežúvavcom, pre ktorých je vláknina nevyhnutnou živinou a škrob je až na druhom mieste.
Energetický potenciál 1 kg sušiny klasu (vreteno so zrnom) pokrýva produkciu 3 kg mlieka, pričom 1 kg sušiny „zelených“ častí rastliny (listy, stonka, metlina a listene klasu) pokrýva produkciu 1,6 kg mlieka. Stráviteľnosť škrobu, ale aj stráviteľnosť vlákniny sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré podmieňujú celkovú produkčnú účinnosť kukuričnej siláže. Naša pozornosť musí byť upretá nielen na koncentráciu živín, ale aj na kvalitu živín (stráviteľnosť). Živinové zloženie kukuričnej siláže sa dynamicky mení v priebehu vegetačného vývoja a dozrievania rastlín. Súčasne s tým sa mení aj stráviteľnosť kľúčových živín.
Výsledky mnohých vedeckých štúdií a pokusov jednoznačne poukazujú na to, že najvyššia produkčná účinnosť kukuričných siláží bola a je dosahovaná pri obsahu sušiny siláže celých rastlín kukurice okolo 30% (28-32%). V tomto období dosahuje sušina zrna kolo 50%, takže pri jeho kvalitnom narušení je predpoklad vysokej využiteľnosti škrobu.
Ak však obsah sušiny silážovaných rastlín stúpne na 35%, tak obsah sušiny zrna významne stúpa a pohybuje sa okolo úrovne 70-75%. Využiteľnosť zrna, ktoré má vysoký obsah sušiny v tráviacom trakte kravy významne klesá, ak sú častice zŕn väčšie ako 0,50 - 0,75 mm. Je všeobecne jasné, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť v priebehu rezania hmoty.
Ďalším dôležitým cieľom je prevencia odtoku štiav, ktoré prestávajú odtekať, keď silážovaná hmota dosiahne obsahu sušiny 30%. V praxi sa pomerne často používa odhadovanie obsahu sušiny podľa úrovne mliečnej línie na zrne. Táto metóda však je vysoko nepresná, podobne ako aj meranie obsahu sušiny kukurice pomocou mikrovlnovej rúry.
Obsah sušiny 30% charakterizuje začiatok silážnej zrelosti kukurice aj preto, lebo v ďalšom vývoji významne klesá prírastok škrobu a súčasne klesá aj koncentrácia cukrov. Kukuricu radíme medzi ľahko silážovateľné krmoviny, avšak spontánna a neusmernená silážna fermentácia vedie často k významnému zhoršeniu kvality kukuričnej siláže a v konečnom dôsledku aj k nižšej efektívnosti v produkcii mlieka.
Prvým cieľom fermentácie je zablokovanie množenia nežiadúcich enterobaktérií (pôdne mikroorganizmy), ktoré pri silážovaní kukurice najčastejšie odchyľujú fermentáciu od optimálnych cieľov. Druhým zásadným cieľom je dosiahnutie aeróbnej stability. V praxi to znamená, že siláž je stabilná aj v podmienkach za prístupu vzduchu tzn. Na povrchu rastlín sa nachádza pestrá paleta rôznych mikroorganizmov, ktoré dokážu byť aktívne v silážnej fermentácii, avšak nie všetky sa podieľajú na zabezpečení kvality siláže. Preto je do silážovanej hmoty vhodné pridať selektované, vysokovýkonné baktérie mliečneho kvasenia, a tak cieľavedome usmerniť jej priebeh.
Rýchla premena rastlinných vodorozpustných cukrov na kyselinu mliečnu a sčasti aj na kyselinu octovú je závislá na výkonnosti homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia. Výsledkom ich úspešnej fermentácie je rýchly pokles hodnoty pH a zásadné zhoršenie podmienok pre rast a množenie nežiaducej mikroflóry.
Je veľmi vhodné, ak na fermentáciu tejto skupiny baktérií mliečneho kvasenia nadviažu ich príbuzní, heterofermentatívne mliečne baktérie. Podľa jednotlivých druhov a kmeňov, táto skupina mikroorganizmov dokáže premieňať kyselinu mliečnu na kyselinu octovú, ktorá je základným pilierom aeróbnej stability a niektoré kmene dokážu produkovať aj propán-1,2-diol, ktorý je cenným zdrojom energie zvlášť pre vysoko produkčné kravy.
Do siláží s nižším obsahom sušiny pridávame prípravky s prevahou homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia a so stúpajúcim obsahom sušiny smerujeme k prípravkom s väčším zastúpením heterofermentatívnej skupiny. Dĺžka rezanky súvisí s prípadným rizikom odtoku štiav. Vo všeobecnosti, čím má silážovaná hmota nižší obsah sušiny, tým dlhšiu rezanku volíme a toto platí aj opačne: čím je hmota suchšia (z akéhokoľvek dôvodu), tým kratšiu rezanku nastavujeme.
Neoddeliteľnou súčasťou procesu zberu a rezania je aj mechanické narušenie rezanej hmoty pomocou miagacích valcov rôznej konštrukcie. Tieto nielenže zmenšujú a narúšajú veľkosť častíc zrna, ale súčasne rozrušujú aj tvrdšie vláknité častice, pochádzajúce zvlášť z vretien klasov a zo stoniek bez toho, aby ich skracovali.
Kravy potrebujú siláž s výbornou fyzikálnou štruktúrou, ktorú tvoria hlavne častice s dĺžkou 8 až 20 mm. Dlhšie vláknité častice silážovanej hmoty s pozdĺžnym mechanickým rozrušením sú veľkým prínosom pre zdravé bachorové trávenie. Nastavenie týchto parametrov má byť aj v nadväznosti na technológiu odberu siláže, pri ktorej je veľmi často narušovaná fyzikálna štruktúra siláže.
S predlžovaním rastlinných častíc v silážovanej hmote stúpa dôležitosť a význam hrúbky utláčaných vrstiev. Našim cieľom je dodržať hrúbku vrstiev tenšiu ako 20 cm. Pri hrubších vrstvách, aj napriek intenzívnemu tlačeniu hrozí riziko, že v siláži môže zostávať prevzdušnená hmota, čo bude spôsobovať jej plesnenie a ďalšie narušovanie a znehodnotenie kvality.
Dlhšie častice zelenej hmoty a intenzívne rozrušenie častíc zŕn tvoria východisko pre zdravé a efektívne bachorové trávenie. Dôležitým pilierom úspechu je aj intenzívne a rovnomerné tlačenie silážovanej hmoty. Toto platí zvlášť u povrchových vrstiev, ktoré sú najčastejšie nezvládnuté (nahnitá vrstva). V prípadoch nevyhnutného prerušenia silážovania je potrebné povrch nielen kvalitne utlačiť, ale aj ošetriť roztokom organických kyselín.
Kvalitné a dôsledné vytlačenie vzduchu zo silážovanej hmoty spolu s kvalitný a vzduchotesným zakrytím vytvára východisko pre úspešnú fermentáciu. Ošetrenie a okyslenie posledných vrstiev hmoty roztokom organických kyselín zamedzí vzniku nahnitej vrstvy a ušetrí prácu s odstraňovaním tejto vrstvy.
Otvorením a odhermetizovaním silážovanej hmoty/siláže začína finálna fáza pred jej samotným príjmom zvieratami. Doba trvania tejto fázy je závislá nielen na technologickom vybavení a na organizácii práce, ale aj na tom, do akej miery sa nám podarilo úspešne usmerniť silážnu fermentáciu. Tu sa hmatateľne prejavia výsledky našich zámerov s usmernením fermentácie, ale aj výsledky (a niekedy následky) našej práce a úrovne, s akou sme zvládli silážny manažment.
Otvorená siláž je ako otvorená kniha a dôležitou stránkou je reprezentatívny rozbor siláže a kompetentný komentár a zhodnotenie výsledkov. Z nej je potrebné čítať signály, ktoré potvrdzujú naše správne kroky a naše úspechy, ale taktiež aj chyby, ktorých sme sa dopustili. Ak sa nám nepodarilo zvládnuť povrchovú vrstvu, je nevyhnutné odstraňovať nielen viditeľne narušenú vrstvu siláže.
Siláž do hĺbky 50-75 cm pod touto vrstvou má horšiu chutnosť a nižšiu stráviteľnosť živín, čo môže negatívne ovplyvňovať produkciu mlieka. Denný záber odberových mechanizmov by mal predstavovať aspoň 20 cm a stena by mala zostávať čo najkompaktnejšia. Na tú istú plochu siláže by sme sa mali dostať s opätovným odberom do 5-7 dní. Všetky tieto kroky podmieňuje miera a úroveň dosiahnutej aeróbnej stability.
Pamätajme, že v čase vlastného silážovania rozhodujeme o tom, čo a ako budeme musieť robiť neskôr počas relatívne dlhého obdobia a o zmenu sa budeme môcť pokúsiť v nasledujúcom silážovaní. Operatívne úlohy nás často nadmerne zahlcujú. Nie zriedkavo nám nezostáva dostatok času na zastavovanie sa, obnovenie a osvieženie princípov. Silážovanie je sezónna práca a počas jesenných, zimných a jarných mesiacov sa pol roka touto činnosťou nezaoberáme.
Tréning robí majstra nielen v športe, ale aj v silážovaní! Sledujme systematicky kvalitu vyrobených siláží počas celého kŕmneho obdobia. Nekompetentné interpretácie živinového zloženia a silážnej fermentácie nie sú žiadnou zvláštnosťou. Neľutujme čas, doplňujme, upevňujme a rozširujme svoje poznanie a vedomosti tak, aby sme ich efektívne využívali priamo v praxi.
Kukuricu možno v našich zemepisných šírkach považovať v chove hovädzieho dobytka za najvýznamnejšiu kŕmnu plodinu. Kukuričná siláž je krmivo glycidového charakteru, preto je najdôležitejšie ako získame maximálny výnos sráviteľnej energie pri zbere kukurice. Začiatkom snaženia o výrobu kvalitných kukuričných siláží by mal byť správny výber silážneho hybridu pre danú pôdu a lokalitu, čím možno ovplyvniť termín zberu a do určitej miery aj kvalitu siláží a živinovú vyrovnanosť.
Momentálne je na trhu množstvo čisto silážnych hybridov označovaných ako "stay green", ktoré sa vyznačujú pomalším dozrievaním zvyšku rastliny a v silážnej zrelosti pri sušine 32 - 35 % sa dosahuje aj fyziologická zrelosť zrna (štádium voskovej zrelosti zrna pri obsahu sušiny 55 - 60 %). Tento fakt má za následok dostatok vodorozpustných cukrov v stonkách a listoch potrebných na rýchle naštartovanie fermentácie.
Dĺžka rezanky je dôležitý faktor ovplyvňujúci jednak kvalitu siláži, ale tiež aj fermentačné procesy v bachore prežúvavca. Z hľadiska silážnej fermentácie je požiadavka na čo najkratšiu rezanku s rozdrveným zrnom. Rezanie a drvenie umožňuje uvoľniť bunkové šťavy, ktoré sú zdrojom živín pre baktérie mliečneho kvasenia, čo umožňuje ich rýchlejšiu aktivitu a s tým spojenú väčšiu produkciu kyseliny mliečnej, ktorá zabezepečuje rýchlejší pokles pH pod 4, aby sa zabránilo množeniu kvasiniek a plesní. Avšak z pohľadu fyziologickej funkcie bachora sú žiaduce častice väčšie ako 8 mm, aby sacharidy vlákniny mohli plniť aj svoju štrukturálnu funkciu hlavne pri vysokoprodukčných kŕmnych dávkach s vysokým podielom jadrových krmív. Danou štrukúrou sa eliminuje vznik bachorových metabolických porúch (acidózy).
Z uvedených dvoch hľadísk treba nájsť kompromis a z pohľadu praktických skúseností možno odporučiť rezanku pri optimálnej sušine (32 - 35 %) na 10 mm s narušením zrna min. Ak chceme zberať silážnu kukuricu v čase najvyššej výživnej hodnoty, rýchlo naskladniť a uzavrieť silážne sklady, je potrebné dobre zorganizovať všetky operácie, ale najmä správne zostaviť a kapacitne zladiť zberovú linku.
Treba mať na pamäti, že v teplých dňoch hmota stráca 1 - 2 % sušiny denne, čo má za následok zníženie stráviteľnosti vlákniny z dôvodu zvyšovnania obsahu lignínu. V našich podmienkach sú na skladovanie siláží najčastejšie používané silážne žľaby. Pred začiatkom silážovania je potrebné žľaby poriadne vyčistiť, vydenzifikovať a opraviť, resp. utesniť vzniknuté trhliny na stenách žľabov, aby sme zabránili prenikaniu vzduchu do silážnej hmoty zo stien žľabov.
tags:
