Figa: Ovocie alebo zelenina? Všetko, čo potrebujete vedieť

Figovník obyčajný je subtropický strom, resp. opadavý ker alebo malý strom rastúci zvyčajne do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach niekedy aj 10 m. Koruna je u starších stromov väčšinou veľmi široká a nízka, zvyčajne nepravidelná. Konáre vyrastajú zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa už nízko nad zemou. Sú rovnako ako kmeň veľmi masívne a často skrútené.

Figovník rodí ovocie jedlé figy, ktoré patrí medzi jedny z prvých pestovaných kultúrnych rastlín. Z archeologických nálezov existujú dôkazy o pestovaní figovníkov 9000 p.n.l. Figovník pochádza z oblasti blízkeho východu a západnej Ázie. Už od stredoveku je umelo vysádzaná v celom Stredomorí.

Charakteristika figovníka

Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným čiarkovitým alebo sieťovitým vzorom. Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú zhruba rovnako široké, striedavé, dlaňovito členené do 3-7 nerovnako veľkých lalokov. Laloky sú zaokrúhlené a tupo zubaté, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné.

Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu. Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom, zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare, ktorý má na vrcholku malý otvor pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia - tzv. Parthenokarpicky. Figy dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých nepravých plodstiev. Figovník je pestovaný práve pre svoje chutné plody, ktoré sa konzumujú čerstvé, alebo sušené.

Pestovanie figovníka

V subtropických oblastiach ide o plodinu úplne nenáročnú, dalo by sa povedať až "burinu", ktorá rastie na akomkoľvek slnečnom mieste. Znáša suché pôdy chudobné na živiny, dokáže sa uchytiť v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách. V oblastiach s miernou zimou sa figovníku darí aj ďaleko od jeho pôvodného rozšírenia.

V našich podmienkach je jediným problémom zimný mráz - odolnejšie odrody figovníka znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 ° C, potom dochádza k poškodeniu púčikov, výhonov a s väčším mrazom aj silných konárov a kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a napr. v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, možno figu pestovať na vonkajšom stanovišti - ak je dostatočne teplé leto a začiatok jesene, tak jarná násada plodov stihne dozrieť.

V okrajových oblastiach sa dá počítať s úrodou len v naozaj vydarených rokoch - prípadne sa musia rastline zabezpečiť vhodné mikroklimatické podmienky, napr. umiestnenie na južný svah ku kamennému múriku, ktorý akumuluje teplo a chráni figovník proti vetru a podobne.

Zazimovanie figovníka

Zazimovanie je možné vykonávať rôznymi spôsobmi - proti menším mrazom pomôže obalenie konárov nejakou textíliou, ale ak teplota klesne k -15 ° C a nižšie, potom to nestačí a je potrebné siahnuť k sofistikovanejšej ochrane. Ako veľmi účinné sa ukázalo ohnutie konárov k zemi a zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom - pokojne aj organickým.

Dobrú skúsenosť mám so suchým lístím, ktoré v čo najväčšej vrstve nakopíme na ohnuté konáre, potom cez to prehodíte nepremokavú plachtu a ešte celé zahádžete zotlenou trávou, ktorú máme po celom roku kosenia vždy k dispozícii. Nie je to moc estetické (zahnívajúca tráva má konzistenciu hnoja), ale vytvorí to dokonalú "škrupinu", ktorá počas zimy zamrzne a skvele izoluje.

Túto ochranu vykonávam prvé tri roky, neskôr už ochranu robím len miernu....a to takú, že len ku starším kríkom figovníka poukladám čečinu, ktorú mi rodičia vždy prinesú v októbri z lesa. Rodičia ju používajú na vence k sviatku všetkých zosnulých a ja ako ochranu pred mrazom. V roku (2015) boli aj - 17 °C mrazy a figa naozaj prezimovala bez ujmy.

Mám skúsenosť, že staršie drevo už nanamŕza. Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo iné nevykurovanej miestnosti - figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou.

Tipy pre úspešné pestovanie

• Odporúčaný čas vysadenia fíg je v mesiacoch marec a apríl alebo na jeseň.
• Miesto, ktoré je chránené pred vetrom a na plnom slnku, dokonale padne vášmu ovocnému stromu.
• Pôda musí zostať v pohode, aby mohla najlepšie rásť.
• V chladnom podnebí zvážte vysadenie stromov pri stene.
• Prerezávanie fíg je dôležité. Orezanie figového stromu urýchli jeho rast a zvýši produktivitu figy.
• Počas prvých 2 rokov po výsadbe je potrebné ich pravidelne zalievať.

Výživové hodnoty a liečivé účinky fíg

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice.

Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie.

Čerstvá figa obsahuje až 82% vody, 12-23% cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 0,5-4,2% pektínov. Sušené figy sú často napadnuté plesňou, ktorá tvorí jedovaté aflatoxíny. Obohacujú sa v pečeni a môžu spôsobiť rakovinu.

Zdravotné benefity fíg

• Figy obsahujú enzýmy na podporu trávenia, antibakteriálne zložky, vlákninu a vyváženú kombináciu 11 vitamínov, 14 minerálov a 14 aminokyselín.
• Obsahujú laxatívne látky, flavonoidy, cukry, ale figy sú aj kožné alergény a ich miazga vážne dráždi oči.
• Figy sú pre svoj osviežujúci účinok veľmi vyhľadávanou potravinou pri anémii.
• Úľavu môžu priniesť ľuďom pri fyzickej, či psychickej únave.
• Figy sú aj výborným liekom proti kašľu.
• Vláknina je výborná na trávenie a figy sú nabité vlákninou, ktorá pomáha zdravému črevnému pohybu a zmierňuje zápchu.
• Figy znižujú hladiny triglyceridov v krvi a prispievajú k zlepšeniu zdravia srdca.
• Figy obsahujú pektín, rozpustnú vlákninu, o ktorej je známe, že znižuje hladinu cholesterolu.
• Figy tiež obsahujú vitamín B6, ktorý je zodpovedný za produkciu serotonínu.
• Pravidelná konzumácia fíg môže znížiť riziko rakoviny hrubého čreva.
• Sušené figy obsahujú železo, ktoré je kľúčovou zložkou hemoglobínu.
• Figy obsahujú vápnik, draslík a horčík, ktoré všetky pomáhajú zdraviu kostí.
• Figy obsahujú sliz, ktorý lieči a chráni pred boľavým hrdlom.
• Figy zabíjajú baktérie, vírusy a parazity vo vašom tele.
• Figový extrakt má antioxidačný a anti-kolagénový účinok na vráskavú pokožku.
• Figy obsahujú živiny vhodné pre vlasy, ako je horčík, vitamín C a vitamín E, ktoré podporujú rast vlasov.

Nutričné hodnoty v 100g sušených fíg

Použitie fíg v kuchyni

Figy sa predávajú čerstvé, konzervované i sušené. Čerstvé figy sa v závislosti od krajiny pôvodu líšia farbou a tvarom - od zelených cez červenohnedé až po fialové. Sušené sú zvyčajne všetky ploché a svetlohnedé. Čerstvé figy je najlepšie skladovať v chladničke, ale aj tak je dobré ich rýchlo skonzumovať. Sušené figy sú k dispozícii po celý rok a zabalené vydržia niekoľko mesiacov.

V krajinách ich produkcie sú figy dôležitou potravinou. Používajú ich aj na výrobu figového chleba, kandizovaného ovocia, kompótov, sirupu, pasty a konzerv. Šťavu z čerstvých fíg možno použiť na výrobu dezertného vína. V Španielsku sa zo zrelých plodov, mandlí, pistácií, limbových šišiek, lieskových orieškov a korenia vyrába takzvaný figový syr.

Figy sú veľmi vhodné ako čerstvé alebo sušené ovocie na občerstvenie medzi jedlami, do ovocného šalátu, müsli, dezertu alebo dochutené jogurtom.

tags: