Francúzska gastronómia je známa svojou rozmanitosťou a bohatstvom chutí. Medzi tradičné pochúťky patrí aj sušená klobása, ktorá sa pripravuje rôznymi spôsobmi a z rôznych druhov mäsa. Okrem klobás ponúka Francúzsko aj širokú škálu vín a syrov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou francúzskej kultúry.
Recept na zapekané zemiaky s klobásou
Tu je recept na zapekané zemiaky s klobásou, ktoré sú inšpirované francúzskou kuchyňou:
- Smotany vyberieme z chladničky.
- 8 vajec dáme variť do osolenej vody. Od zovretia uvariť vajce na tvrdo trvá asi 8 minút.
- Medzitým si očistíme zemiaky, umyjeme ich a nakrájame na kocky.
- Dáme ich variť do osolenej vody. Môžeme si pomôcť rýchlovarnou kanvicou. Keď voda zovrie, počkáme asi 5 minút a môžeme ich odstaviť, nemali by byť úplne mäkké.
- Točenú klobásu ošúpeme a nakrájame na kocky. Variť ju nemusíme, urobí sa v rúre.
- Rúru si dáme predhrievať na 220 stupňov.
- Nahrejeme si zapekaciu misu horúcou vodou, aby nám nepraskla. Po pár minútach vodu vylejeme a misu osušíme utierkou.
- Keď sa nám uvaria zemiaky, zlejeme z nich vodu.
- Vajíčka po uvarení dáme do drezu a vymeníme horúcu vodu za studenú. Postup môžeme opakovať niekoľkokrát, aby sme chladnutie urýchlili.
- Následne vajcia ošúpeme a pretláčadlom na vajcia z nich urobíme kocky, resp. ich na kocky môžeme aj nakrájať.
- Do hrnca, kde sa varili zemiaky, pridáme vajcia a klobásu. Osolíme, pridáme rascu a červenú papriku.
- Všetko spolu premiešame a premiestnime do zapekacej nádoby.
- Rovnomerne všetko zalejeme sladkou smotanou.
- Dve vajíčka rozbijeme a vymiešame v kyslej smotane so soľou a petržlenovou vňaťou.
- Zmesou polejeme vrch zemiakov.
- Zakryjeme vrchnákom a vložíme do rúry.
- Pečieme na 220 stupňoch, dokým nám smotana nezačne bublať, približne 20 minút. Následne vypneme teplotu a v zatvorenej rúre necháme dôjsť, kým fúka ventilátor, resp.
Tipy na vylepšenie receptu:
- Pre pestrejší recept pridajte k zemiakom aj inú zeleninu, napr.
- Recept môžete pripraviť aj z vopred uvarených zemiakov. Uvarte zemiaky v šupke v osolenej vode, nechajte ich vychladnúť, ošúpte a nakrájajte na plátky.
Francúzska šunka
Francúzsko je tiež známe výrobou kvalitnej šunky. Očistené stehná sa dôkladne nasolia a na niekoľko dní sa uložia do chladnej miestnosti. Následne sa z povrchu mäsa odstráni soľ a stehno sa nechá dlhšie zrieť - minimálne jeden mesiac. Nasleduje proces sušenia na horskom vzduchu v priestoroch s regulovanou teplotou.
Slávna šunka sa vyrába z mäsa čiernych iberských ošípaných, ktoré žijú na rozsiahlych pastvinách a v ich prírodnej strave prevažujú žalude z dubov rastúcich výhradne na Pyrenejskom polostrove. Spôsob chovu aj zloženie stravy sa odrážajú v delikátnej chuti ich mäsa, jeho zložení aj textúre.
Sušená šunka vyrobená z mäsa bielych ošípaných je pre Španielsko významným vývozným artiklom. Pochádza z ošípaných žijúcich vo veľkochovoch a kŕmených bežným krmivom. Rozdiely v kvalite a intenzite chuti sú dané predovšetkým dĺžkou zrenia, ktorá sa obvykle pohybuje od 9 do 24 mesiacov.
Konkrétny typ sušenej šunky a druh mäsa, ktoré bolo na jej výrobu použité, sú vždy uvedené na etikete. Jamón znamená zadné stehno, výraz paleta označuje predné stehno. Jamón serrano sa ďalej delí podľa dĺžky zrenia - bodega (9 - 12 mesiacov), reserva (12 - 15 mesiacov), gran reserva (15 - 24 mesiacov). V prípade iberskej šunky hrá rolu spôsob chovu a druh krmiva - termín de bellota označuje najkvalitnejšie šunky pochádzajúce z ošípaných, ktoré dosiahli požadovanú hmotnosť konzumáciou žaluďov a bylín v dubových hájoch. De recebo znamená, že zvieratá museli byť navyše dokrmované bežným organickým krmivom. Šunka označená ako de cebo pochádza z ošípaných kŕmených iba bežným krmivom.
Francúzske vína
Francúzsko je svetoznáme svojou produkciou vína. Pôda, klíma, vlaha, slnko a ďalšie skvosty tvoria drahocenný poklad vinohradov, v ktorých sa darí odrodám ako Chardonnay, Pinot noir a Pinot meunier, z ktorých sa získava najznámejšie zo všetkých slávnostných vín, šampanské. Pri okružnej jazde môžete sami vo vinotékach aj pri samotnej výrobe odhaliť tajomstvá šampanského, objaviť nádherné vínne pivnice a vychutnať si neobyčajné kúzlo tejto krajiny.
Oblasť Champagne na radosť všetkých návštevných skupín okrem vína ponúka aj mnohé gastronomické lahôdky a ďalšie atrakcie. Terasy z okrúhlych kremeňov, strmé svahy a slnečné údolia sú lákadlami, ktorými Vás rozmanitá krajina údolia Rhône určite uchváti. V srdci Gaskónska, krajine D'Artagnana s bohatou minulosťou a početnými zámkami, sa už stáročia vyrába Armagnac. Najstarší francúzsky alkohol sa získava destiláciou bieleho vína v destilačných bankách, po ktorej nasleduje dlhoročné dozrievanie v dubových sudoch. Nenechajte si ujsť prehliadku niektorého z takmer tristo zámkov. Mnohé z nich majú vlastné vínne sklady a vinice, kde môžete ochutnať pre túto krajinu typický výrobok.
Na úpätí zalesnených svahov Vogesen, na ktorých sa majestátne vypínajú tajuplné hrady, ležia najkrajšie vínne dedinky v Alsasku. Starými hradbami chránené príjemné hostince s historickými vývesnými štítmi a nenapodobiteľné domy, ktoré sú usporiadané tesne okolo kostolnej veže, prívetivo hostia svojich návštevníkov. Viac ako 170 km dlhá alsaská vínna cesta sa kľukatí zo severu na juh, cez kopce vinohradov. Príroda a človek sformovali v provincii nádherný kraj, v ktorom cítiť hlboké spojenie s tradíciami. Na týchto miestach Gréci pred 600 rokmi p.n.l. zasadili prvú vínnu révu na francúzskej pôde a priviezli vinárske umenie. Dnes sa v regióne pri stredozemnom mori pestujú červené, biele a ružové vína. Provensálske vinohrady sú vynikajúcim prostredím pre milovníkov dobrého života, kde návštevníkov očakávajú aj pozoruhodné historické pamiatky. Nenechajte si ujsť ochutnávku skvelých vín pochádzajúcich z tejto provicie, napríklad Côtes de Provence, Coteaux d'Aix, Les Baux, Coteaux Varois, Brandol, Oalette, Cassis, Coteaux de Pierrevert alebo Ballet.
V regióne Dordogne, v srdci purpurovo sfarbeného Périgordu, by ste si nemali nechať ujsť výlet do Gabarre. Objavíte pri tom stredoveké mesto Bergerac, rodisko slávneho Cyrana, ktoré je okrem toho známe aj svojimi vínami. Monbazillac, Côtes de Bergerac, Pécharmant, všetky tunajšie vína sa vyrábajú už takmer tisíc rokov podľa tradičných receptúr a postupov. Stretnite sa a porozprávajte s majiteľmi viníc pri prechádzke vinohradmi alebo pri ochutnávke vín. Vo svojom remesle sa skutočne vyznajú a vedie o ňom zaujímavo a pútavo hovoriť. V ponuke sú aj semináre, na ktorých si môžete ešte prehĺbiť vaše vedomosti o vínach.
Vína z Burgundska nájdete vo vinotékach, na jedálnych lístkoch a vínnych kartách všade na svete. Vinohrady v sa rozprestierajú na ploche 25 000 ha v piatich veľkých pestovateľských regiónoch. Zo severu na juh sú to Chablis / Auxerrois, Côte de Nuits, Côte de Beaune, Côte chalonnaise a Mâconnais. V nich sa urodí a vyrobí takmer sto kvalitných certifikovaných vín. Nájdete tu aj štyri vytýčené vínne cesty. s ochutnávkami vína, každá reštaurácia, všetko Vás očakáva s otvorenou náručou. V každom ročnom období sa tu konajú početné akcie, ktoré Vám ponúkajú príležitosť zúčastniť sa na všetkých tých srdečných, spoločenských tradíciách, týkajúcich sa vína a gastronómie.
Pred viac než 2000 rokmi našlo víno, privezené Grékmi, na Corse vhodnú pôdu, na ktorej sa mu darí. Je symbolom kultúrneho dedičstva a tradícií ostrova. Objavte Korziku z jej druhej stránky, žiariacu, očarujúcu a vášnivú. Od bielych vín odrody Vermentinu, po červené vína s ich silnou arómou, alebo jasné, občerstvujúce ružové vína, rodí a dorába sa tu deväť známych a vysoko cenených vín. Na Korzika sa po celý rok ponúkajú príležitosti na ochutnanie kvalitného vína so silnou arómou, vína, ktoré odzrkadľuje hrdú a ušľachtilú dušu Ile de Beauté - ostrova krásy.
Už od antických čias formovali vinohrady krajinu okolo Gironde. Rozprestierali sa od mora až po rieky, skaly pri ústí riek a neskôr aj pozdĺž riek Garonne a Dordogne. Práve tam, na brehoch riek, sa im darilo najviac, preto sa tu v priebehu storočí usadili ľudia, ktorí ich obhospodarovali. V Pauillac, v Bôaye a Saint-Emilion, v Médoc a Entre-Deux-Mers vznikali vínne sklady, aby mali vína kde dozrievať. V Bordeaux nakoniec založili skvelé mesto, stredisko kultúry a obchodu.
V srdci Franche-Comté, na výbežkoch Plateaus, sa rozprestiera 80 km dlhý pás, na ktorom ležia vinice v Revermont. Dobrá krajina - Bon Pays - ako sa tento kraj nazýva, starostlivo stráži svoje poklady, najkvalitnejšie tunajšie vína Côtes de Jura, Etoile, Arbois, Pupillin, Crémant du Jura a najlepšie odrody vínnej révy Chardonnay, Savignon, Poulsard, Trousseau a Pinot noir, zaručujú pre každého milovníka dobrého jedla a vína výnimočný zážitok.
Vinohrady Languedoc sa rozprestierajú od Nimes po posledný kút okresu Aude. Vínnej réve, dovezenej Grékmi a kultivovanej Rimanmi, sa v tejto slnkom zaliatej krajine darí až po brehy stredozemného mora. Ozajstný "nápoj bohov", ako ho nazval Victor Hugo, je Cognac najrenomovanejším zástupcom gastronómie z regiónu Poitou-Charentes. Skladá sa z viacerých destilátov a páli sa dvakrát, tak sa dosiahne koncentrácia najušľachtilejších rozdielov v chuti a vôni. Etapes de Cognac sú trasy, na ktorých môžete u tunajších vinárov sami odhaliť tajomstvá a z generácie na generáciu odovzdávané vedomosti výroby koňaku. Pineau des Chartes je podľa legendy výsledokom zmiešania hroznového muštu, ktorý bol omylom naliaty do Cognacovej banky. Od roku 1589 je Pineau des Charentes obľúbeným aperitívom.
Le Beaujolais Nouveau est arrivé! - mladé Beaujolais je tu! Táto symbolická veta urobila z Beaujolais jedno z najznámejších vín sveta. V regióne jeho pôvodu sa dorába 12 druhov tohto mladého búrlivého vína a 10 druhov, ktoré znesú dlhšie skladovanie. V troch údoliach rozložené oblasti majú odjakživa vlastné špecifikum, na skalách, naplaveninách a terasách sa strieda škridlica s rulovou, žulovou, štrkovou alebo vápencovou pôdou. Rusillonské vína sú veľmi známe už od staroveku. Ako červená niť sa tiahne kráľovská rieka cez vinohrady údolia Loire, ktoré sa rozprestiera od Sancerre po Atlantik. Z východu na západ tvoria Centre, Touraine, Anjou, Saumurois a Pays Nantais veľké vinohradnícke komplexy.
Vinárska oblasť Savoyen sa koncentruje na Combe de Savoie, Chautagne a Jongieux blízko Lac du Bourget, Léman a Arves v Haute-Savoie, prísne ohraničenú plochu s rozlohou 2000 ha. Pestované na kamenistých, príkrych svahoch, tu pod vplyvom čerstvého, aromatického horského vzduchu dozrieva víno vynikajúcej kvality. Jacquere je najrozšírenejšie biele hrozno, z ktorého sa vyrábajú vína Apremont a Abymes. Značky Ripaille a Crépy pochádzajú z odrody Chasselas. Z červeného hrozna Gamay vznikajú vína Chautagne a Jongieux, z Mondeuse zase vína Arbin a St-Jean-de-la-Porte.
Regióny Aquitaine a Midi-Pyrénées tvoria ozajstnú mozaiku nanajvýš rozdielnych viníc, ktoré sa označujú pojmom Vignobles du Sud-Ouest - vinársky kraj juhozápadu. Rozprestiera sa od brehov Dordogne po údolie Lot, od Baskicka po Gaskónsko a Aganais, od juhu Centálneho masívu po svahy Tarn, od krajiny pozdĺž rieky Garonne po brány mesta Toulouse.
Francúzske syry
Francúzsko je krajinou syrov, s množstvom regionálnych špecialít. Každý syr má svoju jedinečnú chuť a textúru.
Camembert pozostáva minimálne z 45 % tuku. Má valcovitý tvar s priemerom 10,5 až 11,5 cm, hrúbky 3 cm, a váži približne 250 g. Thomas Corneille, brat veľkého dramatického básnika, spomína syry Camembert už v roku 1702. Avšak Camembert v tej podobe, ako ho poznáme, vynašla Marie Harel počas Revolúcie. Napoleón III. tento syr miloval a servíroval ho v Tuileries. Inžinier Ridel dostal v roku 1880 nápad baliť tento syr do tenkej drevenej krabičky. Vďaka tomuto nápadu znáša syr prepravu...
Sainte-Maure z Touraine je syr z plnotučného kozieho mlieka. Je to nízko dohrievaný mäkký syr, s umelou plesňou. Stred je bielej alebo maslovej farby, má jemnú homogénnu textúru, minimálny obsah tuku je 45 %. Výroba syra Sainte-Maure, ako aj chovanie kozích stád v kraji Touraine, sa podľa niektorých záznamov (Archívy Indre a Loire) začalo už v Karolínskom období (8. a 9. Uveďme len jeden príklad, ale nie najmenej zaujímavý, z poznámok Balzaca (citát z knihy M. Vína z toho istého regiónu. Buď ľahké ovocné červené vína : Burgueil, Chinon, Gamay či Cabernet z Anjou.
Brie sa vyrába zo surového kravského mlieka. Obsahuje minimálne 45 % tuku. Má tvar splošteného valca (s priemerom 35 až 37 cm, hrúbkou 2,5 cm) s váhou približne 2,6 kg. Celý kraj Seine-et-Marne a časť nasledovných krajov : Aube, Loiret, Marne, Haute-Marne, Meuse, Yonne. Pôvod syra Brie je zatiaľ neznámy. Vie sa, že Karol Veľký ho mal veľmi rád. Blanka Navarská a grófka zo Champagne z neho posielali kráľovi Filipovi Augustovi. Karol Orleánsky ho používal ako dar dámam pri dvorení. Henrich IV. si ho natieral na chlieb. Servíroval sa na bankete, ktorý usporiadal princ z Condé na oslavu svojho víťazstva v Rocroit v roku 1943. Jeho veľké zasvätenie sa odohralo v roku 1814, keď ho Talleyrand a 143 vyjednávačov, ktorí sa zišli na Viedenskom kongrese pri príležitosti reorganizácie Európy po napoleónskych vojnách, vymenovali za "kráľa syrov".
Reblochon de Savoie je nízko dohrievaný, jemne lisovaný syr zo surového plnotučného kravského mlieka. Má oranžovú kôrku s prírodnou plesňou. Jeho minimálny obsah tuku je 45 %. V menšom formáte má petit Reblochon de Savoie priemer približne 9 cm, hrúbku 3 cm a váhu od 240 do 280 g. Predáva sa na podložke z lamiel zo smrekového dreva. Reblochon de Savoie sa zrodil v Hornom Savojsku, v horách Pays du Thones, a bol známy už v XIV. storočí. V tom čase farmár, ktorý si prenajal pasienok, musel zaplatiť majiteľovi odmenu úmernú množstvu vyprodukovaného mlieka. V deň, keď si majiteľ prišiel odmerať mlieko, farmár podojil len čiastočne. Akonáhle majiteľ odišiel, dodojil zbytok. Všetky jemné a ovocné biele vína zo Savojska : Crépy, Roussette.
Cantal je prírodný, lisovaný, nízko dohrievaný syr z kravského mlieka. Jeho prírodná kôrka je hrubá a suchá. Obsahuje 45 % tuku. Má tvar veľkého valca s priemerom 40 cm a výškou 45 sm, váži približne 43 kg. Malý Cantal hmotnosti 20 kg a 10 kg Cantalet. Cantal je čisto prírodný syr zrodený v srdci Auvergne, v srdci Zelenej Krajiny. Stelesňuje jemnosť lúk, ktorú získal v prudkých horských búrkach, a labužnícku guľatosť od sálajúceho slnka na vysoko položených pastvinách. Cantal je jeden z najstarších syrov. Jeho legenda začala pred 2000 rokmi.
Na rozdiel od iných syrov s modrou plesňou, Roquefort sa vyrába zo surového plnotučného ovčieho mlieka. Syr posiaty modrou plesňou nie je lisovaný a je nízko dohrievaný, kôrka má vlhký povrch. Obsahuje minimálne 52 % tuku. Má tvar valca s priemerom 19 až 20 cm a hrúbkou 8,5 až 10,5 cm, jeho váha sa pohybuje medzi 2,5 a 2,9 kg. V pôvodnej Provincii Rouergue. Oblasť tradičného zvozu mlieka, alebo oblasť okolia Roquefortu, sa rozprestiera v kraji Aveyronu a susedných krajov : Aude, Gard, Hérault, Lozere a Tarn. Napriek tomu, že to bol najobľúbenejší syr panovníka Karola Veľkého, až v apríli 1411 Karol VI. Pivnice na Roquefort boli zriadené pod planinou Combalou, kde boli uprostred obrovských kamenných sutí na okraji Grands Causses. Zvnútra hory tam prúdi vlhký vzduch cez dlhé trhliny nazývané "fleurines". Všetky veľké vyzreté červené vína : Châteauneuf-du-Pape, Madiran, Cahors, atď.
Le Mont d'Or je syr zo surového kravského mlieka, mäkký, nízko dohrievaný, mierne lisovaný. Le Mont d'Or spoznáte podľa jeho akoby plesňou poliateho povrchu, žltej až hnedastej farby. Vždy má tvar valca, ale má rôzne rozmery : priemer 20 až 30 cm, hrúbku 3 až 5 cm, s váhou 500 g až 1 kg, alebo 1,8 až 3 kg. V kraji Doubs, v oblasti ohraničenej prameňom rieky Doubs, Švajčiarskou hranicou a Saut du Doubs. Tento tradičný syr z Franc-Comptois sa vyrába už niekoľko storočí v Haut-Doubs. Vynašli ho farmári z masívu Mont-d'Or. Územie na horské pastviny v oblasti Jura bolo vyklčované už v XII. storočí pod ochranou veľkých kláštorov Saint-Claude a Montbenoit, a rozvíjal sa ta chov kráv a mliekarenská výroba. V XIV. storočí začali vznikať syrárne. Na začiatku jesene, po lete strávenom na horských pastvinách, sa stáda vracajú do svojich kravínov. Všetky biele a červené vína z oblastí pohoria Jura a z Arbois, biele vína zo Savojska a suché víno Jurançon.
Le Bleu d'Auvergne, je syr s modrou plesňou z kravského mlieka, jemne lisovaný, mierne dohrievaný, s prírodne plesňovou kôrkou. Obsahuje minimálne 50 % tuku. Je tvarovaný do splošteného valca a vyrába sa vo viacerých rozmeroch : Veľké rozmery majú priemer 20 cm a výšku 8 až 10 cm pri váhe 2 až 3 kg; Malé formáty majú priemer približne 10,5 cm, vážia 350 g, 500 g alebo 1 kg. Le Bleu d'Auvergne vznikol v polovici 19. storočia, takého bohatého na vynálezy. Okolo roku 1845, dostal jeden dedinčan z Auvergne nápad naočkovať syreninu modrou plesňou, akú videl na ražnom chlebe, a potom svoj syr poprepichoval ihlou, aby sa pleseň mohla rozvíjať za pomoci vzduchu prúdiaceho dovnútra cez tieto diery. S postupom času začali túto metódu používať aj ďalší obyvatelia Auvergne.
Munster či Munster-Géromé je syr z kravského mlieka, mäkký, s oranžovou kôrkou, ktorý obsahuje približne 45 % tuku. Má tvar valca s priemerom 13 až 19 cm, s výškou 2,4 až 8 cm a váhou 450 g až 1,5 kg. Munster alebo Munster-Géromé sa zrodil na juhu masívu Vosges, v údolí Fecht. V roku 668 pomenovali toto údolie Munster (odvodené od latinského slova Monasterium). V roku 855 sa zjavil veľký Munster : Géromé. Takže je to stredoveký syr, s kláštorným pôvodom.
Ossau-Iraty sa vyrába zo surového ovčieho mlieka. Je jemne lisovaný a nízko dohrievaný. Jeho prírodná kôrka je vysušená a utieraná. Obsahuje aspoň 50 % tuku. Má tvar valca alebo mierne vydutého valca s priemerom 26 cm na výšku 12 až 14 cm. Jeho váha sa pohybuje medzi 4 a 5 kg (syr vyrábaný na farmách môže mať až 7 kg). Nájdeme ho aj v zmenšenom formáte, malý Ossau-Iraty, ktorý váži 2 až 3 kg. Jeho názov evokuje dve provincie jeho pôvodu : Béarn a Baskicko. Hory tam zaberajú veľkú časť územia, sem-tam prerývané hlbokými údoliami, a sem-tam hlbokými lesmi.
Záver
Každý francúzsky región je svetom sám o sebe a má svoje kulinárske špeciality, s ktorými sa snaží presadiť do celonárodného povedomia. Stará dobrá domáca kuchyňa či novátorské lahôdky, ľahká strava či tradičné pokrmy, to všetko je gastronómia, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou francúzskeho kultúrneho dedičstva.
Stoly v luxusných reštauráciách sa nepochybne líšia od tých v bežných reštauráciách. Aj keď v súčasnej dobe ľudia stále častejšie jedia na obed sendvič, šalát alebo steak a hlavnú pozornosť venujú až večeri, správny Francúz musím mať teplé jedlo dvakrát denne. Obed začína predjedlom, pokračuje hlavným jedlom a nasleduje syr alebo dezert. K večeri si Francúzi namiesto predjedla dávajú radšej polievku. Tradičná obľuba kávy má vo Francúzsku budúcnosť zaistenú. Svedčí o tom celá rada kaviarničiek na módnych bulvároch veľko...
tags: #Recept
