GMO Sójové Plátky Varené: Nutričné Hodnoty a Informácie

Sója má mimoriadnu vlastnosť: obsahuje kompletné bielkoviny, teda so všetkými aminokyselinami, ktoré naše telo potrebuje. Naviac má vysoký podiel bielkovín - 35%. Sója patrí do tzv. Veľkej osmičky alergénov, ktoré spôsobujú 50-90% potravinových alergií.

Vďaka tomu, že je sója najčastejšie geneticky modifikovanou plodinou, že sa stala hlavným krmivom pre hospodárske zvierata, používa sa vo vysoko priemyselne upravených podobách, je sója často zavrhovaná. Na konci 20-teho storočia a na začiatku 21. sa sója začala označovať ako "zázračné jedlo", veľmi vhodné pre výživu ľudí.

História a Súčasnosť Sóje

Zaujímavé boli predajné štatistiky od roku 1992. Tie hovoria o tom, že sója sa z ročného obratu 300 miliónov USD (americký dolár) v roku 1992 vyšplhali až na takmer 4 miliardy USD v rokoch 2006! Tento nárast vzišiel z masívnych kampaní, do ktorých producenti sóje silno investovali. V roku 2008 jedna americká štatistická spoločnosť, urobila prieskum zameraný na spotrebiteľov a ich mienku o sójových produktoch. Taká obrovská bola sila marketingu sójových producentov, ktorí naozaj zarábali neuveriteľné peniaze z predaja ich produktov.

Dnes sa už ale situácia trochu mení. Sója ako taká má však veľmi dávnu históriu. Dokonca po celé storočia Ázijskí ľudia konzumovali sóju a produkty ako: natto, miso, tempeh alebo sójovú omáčku. Lenže tu išlo len o fermentované sójové produkty a tieto nespôsobujú konzumentom žiadne zdravotné ťažkosti.

Problémy Spojené s Konzumáciou Sóje

Sója je na tom dosť zle! Obrovské množstvo skutočných vedeckých dôkazov ukazujú na závažné zdravotné problémy, ktoré konzumácia nefermentovanej sóje prináša. Veľmi rozsiahlu, vedecky podložené a pútavú knihu s názvom The Whole Soy Story - The Dark Side of America's Favorite Health Food, napísal Dr. Daniel Kaayla.

Paradoxom u sójových produktov je fakt, že podľa pôvodných marketingových správ, to majú byť nutrične veľmi hodnotné a preventívne pôsobiace výrobky, napríklad v otázkach srdcovo-cievnych ochorení. Pravda je však taká, že sója spôsobuje podľa najnovších vedeckých štúdií podvýživenosť, tráviace ťažkosti, imunitné komplikácie, problémy s potenciou, rakovinu a tiež srdcovo cievne ochorenia.

V knihe Dr. 91% sóje na trhu (len v Amerike, EU je zatiaľ otázna) je geneticky modifikovaná (GMO). Genetická modifikácia spôsobuje zmeny v obsahu proteínov, ktoré nikdy neboli súčasťou ľudskej výživy. Tieto proteíny vstupujú aj do ľudskej genetickej výbavy DNA (najmä v tráviacom trakte).

Sója obsahuje prirodzené toxíny, ktoré sa označujú aj ako anti-nutričné faktory. Ide najmä o rôzne saponíny, fytové kyseliny, inhibítory preteosyntézy, oxaláty, estrogény a mnohé ďalšie. Tieto anti-nutričné faktory prekážajú enzýmom vášho tela, ktoré majú za úlohu stráviť bielkoviny. Sója obsahuje goitrogeny, čo sú látky, ktoré blokujú syntézu hormónov štítnej žľazy, čo je zásadný problém. Ďalšie hormonálne problémy spôsobujú v sóji obsiahnuté izoflavonoidy konkrétne fytoestrogén, ktorý môže blokovať hormón estrogén. To môže mať negatívny následok na rôzne tkanivá nášho tela od svalového, cez kostrové, kožné až po nervové.

Fermentovaná Sója a Lecitín

Jedine fermentovaná sója je vhodná pre ľudské zdravie, dokonca môže byť až prospešná. Proces fermentácie takmer úplne zredukuje anti-nutričné faktory a to prináša pozitívne efekty nie len pre tráviaci trakt ale i naše zdravie. Okrem toho fermentované produkty obsahujú hojnosť vitamínu K2, ktorý synergicky spolupracuje s vitamínom D, čo sú veľmi dôležité vitamíny pre naše zdravie. Vitamín K je zabudnutý vitamín (z angličtiny: Koagulation), ktorý má v ľudskom tele nezastupiteľnú úlohu (ochrana pred zrážaním krvi). Ďalej zaujímavý je aj enzým "nattokináza" ktorý obsahuje fermentovaný syr natto a ktorý je omnoho bezpečnejší a rovnako účinný ako 20 rokov používaný Aspirín (liek na rôzne typy bolestí). Musíte sa však zmieriť s tým, že fermentované sójové produkty (okrem sójovej omáčky), sú chuťovo nie príliš atraktívne v porovnaní s klasickými sójovými produktmi.

Ešte sójový lecitín je v otázkach konzumácie ako doplnkový tuk zatiaľ otázny. Lecitín je veľmi cenný tuk pre svoje účinky. Môže byť vyrobený zo sóje, vajec, slnečnice alebo kukurice. Od výrobcov sójového lecitínu nie sú známe informácie o jeho pôvode (GMO) a zatiaľ ani my nedisponujeme informáciami, ktoré by naznačovali podobné nepríjemné zistenia o ňom, ako o samotnej sóji v tomto článku. Zatiaľ, s tými informáciami ktoré máme, vám konzumácie sójového lecitínu v doplnkoch výživy odporúčame.

Mimochodom ako ste si mohli všimnúť, TOFU na tomto zozname chýba, preto tento syr už do svojho nákupného košíka už nikdy viac nevkladajte.

Riziká pre Vegetariánov a Alternatívy

Asi najviac ohrozenou skupinou ľudí, ktorí konzumujú sóju sú vegetariáni. Dôvod je ten, že príjem živočíšnych bielkovín vegetariáni hradia práve konzumáciou sóje alebo jej derivátov (napr. vo forme sójového izolátu v prášku a iné). Vzhľadom na jej "tabuľkový" obsah bielkovín (bohatý zdroj bielkovín, najmä aminokyseliny arginín) je to celkom logická úvaha. Druhá strana mince však už taká pozitívna nie je. Okrem podvýživy hrozia závažné poškodenia zdravia, ktoré už nemusia byť zvratné.

Seitan je rastlinná bielkovina z pšeničnej múky a pýši sa bohatým obsahom hodnotných bielkovín. Najčastejšie sa používa ako tepelne upravené mäso. Ide o hotový pokrm určený na priamu spotrebu, prípadne ako základ najrôznejších jedál. Možno ho dusiť, piecť, vyprážať, fritovať či použiť na prípravu chutného gulášu. Má vysokú schopnosť nasýtenia a je ľahko stráviteľný.

Zloženie: Seitan (pšeničná múka), zelenina (mrkva, cibuľa), koreniny, shoyu (sója), korenie, morská soľ.

Upozornenie! Skladujte v suchom a tmavom prostredí. Po otvorení uchovávajte v chlade do 10°C a spotrebujte do dní. Chráňte pred priamym slnečným žiarením, sálavým teplom a mrazom. Ukladajte mimo dosahu detí.

Nutričné hodnoty Seitanu (na 100g)

Rastlinné alternatívy mäsa

Rastlinné náhrady mäsa si získavajú čoraz väčšiu popularitu. A niet divu - dôvody, prečo ľudia mäso nahrádzajú, sú rozmanité. Niektorí chcú podporiť svoje zdravie, iní zohľadňujú etické a ekologické aspekty a ďalší zase hľadajú spestrenie jedálnička alebo prijmú výzvu, napríklad Veganuary. Nech už je motivácia akákoľvek, rastlinné alternatívy dnes ponúkajú neuveriteľné možnosti.

Najpopulárnejšie rastlinné alternatívy mäsa

1. Tofu
2. Tempeh
3. Seitan
4. Jackfruit
5. Sójové mäso (dehydrovaný sójový proteín)

Dopyt po rastlinných alternatívach mäsa a mliečnych výrobkoch je na vzostupe. Už aj tí najväčší milovníci mäsa občas zaradia do svojho jedálnička strukovinový burger alebo tofu. Čo za tým stojí? Trend vegánstva, etická otázka, ekologická kríza, rastúca ponuka vegánskych potravín a možno aj populárne dokumenty typu Game Changers provokujúce svojím obsahom.

Celosvetovo narastá počet vegánov, vegetariánov, ale aj ľudí, ktorí cielene obmedzujú konzumáciu mäsa a mliečnych výrobkov. Nazývajú sa tiež flexitariáni, no a živočíšne potraviny si doprajú len občas. Snahou flexitariánov je jesť v súlade s prírodou, a tak chrániť planétu a jej zdroje. V jedálničku obmedzujú mäso a mliečne výrobky s cieľom znížiť svoju uhlíkovú stopu. Títo jedinci tvoria podľa posledných výskumov dokonca 42 % zákazníkov v obchodoch.

Podľa doterajších odhadov to vyzerá tak, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Do roku 2035 by mohli rastlinné alternatívy tvoriť až 11 % z celkového predaja mäsa, rýb a mliečnych výrobkov. To ide ruka v ruke so znížením konzumácie mäsa a s nižšími emisiami oxidu uhličitého.

Rastlinné alternatívy mäsa sa najčastejšie vyrábajú zo strukovín, a to hlavne zo sóje. Tá má totiž vysoký obsah bielkovín, ktoré dokáže naše telo dobre využiť. Niektoré z týchto potravín však majú málo bielkovín a je nutné k nim pridať ešte ďalší zdroj tejto dôležitej makroživiny.

Tofu

Tofu asi nemusíme zdĺhavo predstavovať. Do našich jedálničkov sa dostalo z Ázie, kde má jeho výroba a konzumácia dlhú históriu. Nejde o žiadnu novú modernú potravinu. Tofu ako zdroj bielkovín používali už japonskí mnísi približne pred tisíc rokmi. Podľa niektorých teórií vzniklo úplnou náhodou. Ďalší uvádzajú, že za jeho vynájdením stál čínsky kuchár, ktorý omylom pridal morskú riasu nigari do sójového nápoja, a ten sa začal zrážať. Vznikla tak biela pevná hmota, ktorú dnes poznáme ako tofu. Podobný proces výroby sa zachoval až dodnes.

Sójové bôby sa najprv prepláchnu a na niekoľko hodín namočia do vody, aby napučali. Potom sa mixujú až dovtedy, kým nevznikne konzistencia pripomínajúca hladkú kašu. Rozmixovaná zmes sa následne zohreje na teplotu 100 - 110 °C, čím sa zredukuje sójová chuť. V niektorých prípadoch sa pri výrobe používajú až dvojnásobné teploty s využitím tlakových nádob. Po zohriatí sa pasíruje a vďaka tomu vznikne sójový nápoj. Doň sa zamieša koagulant (riasa nigari alebo soli vápnika), ktorý sa postará o vyzrážanie a vznik pevnej hmoty. Potom nasleduje už len filtrácia a formovanie do blokov, ktoré poznáme z obchodov.

Tofu obsahuje všetky základné aminokyseliny a považuje sa za jeden z najlepších zdrojov rastlinných bielkovín. Taktiež je vďaka vstupnej surovine - sóji, bohaté na antioxidanty izoflavonoidy. Pri procese výroby je ešte obohatené o dôležitý vápnik, ktorý má v tele podobnú vstrebateľnosť ako ten, ktorý nájdeme v mlieku. Nutričné hodnoty výsledného tofu sú už ovplyvnené výberom sójových bôbov, ktoré môžu mať pomerne odlišné zastúpenie živín. Takisto je rozdiel medzi konvenčným a BIO pestovaním. Výhoda tofu v BIO kvalite je, že pochádza z biologicky najčistejšej a najkvalitnejšej sóje.

Na trhu je už v súčasnosti okrem klasického bieleho tofu dostupný tiež jeho údený, bylinkový alebo marinovaný variant, ako aj ten s morskými riasami či zeleninou. Môžeme nájsť ultra mäkké tofu alebo naopak tvrdé. Mäkké biele tofu je skvelé na sladké krémy, slané nátierky alebo omáčky. Ochutené a pevnejšie varianty sú zase ideálne na stir-fry so zeleninou, vegánske kari alebo poké. Výhodou je, že sa tofu nemusí tepelne upravovať. Keď teda potrebujeme rýchle jedlo, tak ho stačí nakrájať a v kombinácii so zeleninou pridať na pečivo.

Tempeh

Tempeh pochádza z Indonézie. V tejto oblasti ho používajú už stovky rokov, ale do našich jedálničkov sa prebojoval až v 20. storočí. Je to taký fermentovaný brat tofu. Vyrába sa z namočených a uvarených sójových bôbov, ku ktorým sa potom pridá štartovacia kultúra v podobe ušľachtilej plesne rodu Rhizopus oligosporus. Tá v priebehu niekoľkých hodín až dní prerastie naprieč sójovými bôbmi, spojí ich a vytvorí tvrdú konzistenciu bielej farby. Vďaka procesu fermentácie tempeh získa úplne nové nutričné a chuťové vlastnosti.

Vďaka tomu, že sa tempeh vyrába z celých sójových bôbov, typicky obsahuje viac vlákniny, bielkovín, vitamínov a minerálnych látok než tofu. Môže sa pochváliť napríklad vyšším obsahom vápnika, železa a tiež vitamínov skupiny B, ktoré v jedálničku vegánov a vegetariánov často chýbajú. Takisto je zdrojom prospešných antioxidantov v podobe izoflavonoidov. Vďaka procesu fermentácie obsahuje aj zdraviu prospešné baktérie, ktoré dokážu priaznivo ovplyvniť črevný mikrobióm a podporiť tiež zdravé trávenie.

Aj napriek tomu, že sa v našom jedálničku objavil len nedávno, jeho obľúbenosť rastie aj u zaprisahaných milovníkov mäsa. Má totiž typicky výraznejšiu chuť než tofu. V obchodoch ho nájdeme v rôznych variantoch, ktoré sa od seba líšia chuťou aj zložením. Tempeh môže byť neochutený, marinovaný či smažený. Dokonca môžeme naraziť aj na tempeh, ktorý sa vyrába z lupiny, zelenej fazule alebo iných strukovín. Tie však majú úplne iné výživové hodnoty v porovnaní s bežným sójovým tempehom.

Seitan

Seitan má takisto pôvod v Ázii, konkrétne v Číne. Pred stovkami rokov ho namiesto mäsa jedli budhistickí mnísi, ktorí sú často vegetariánmi. V tomto však podobnosť s tofu alebo tempehom končí. Seitan sa totiž vyrába z pšeničnej bielkoviny. Proces prebieha tak, že sa múka zmieša s vodou a nechá sa nachvíľu odpočívať. Vzniknuté cesto sa potom ponorí do čistej vody a preplachuje sa až dovtedy, kým nám nezostane hubovitá hmota. V tejto fáze sme múku zbavili veľkej časti sacharidov a zostala nám len čistá bielkovina - lepok. Aj keď je tento postup dosť jednoduchý, zaberie veľa času a trpezlivosti. Ak sa vám do toho nechce, môžete si kúpiť hotový seitan alebo ho vyrobiť pomocou instantnej zmesi. Tú jednoducho zmiešate s vodou a obľúbeným korením, potom tepelne upravíte a seitan je na stole.

Ako sme si už povedali, seitan je čistá pšeničná bielkovina - lepok. Z toho dôvodu nie je vhodný pro celiatikov a ďalších ľudí, ktorí sa vyhýbajú lepku. Všetci ostatní si s ním však môžu v pohode spestriť jedálniček. Pri pohľade na zloženie nás síce neoslní vysokým obsahom vitamínov alebo minerálnych látok, ale prekvapí vysokým obsahom bielkovín. Keď sa na zloženie seitanu pozrieme bližšie, zistíme, že mu chýbajú aminokyseliny lyzín, metionín aj treonín. Tieto látky však môžeme doplniť z iných zdrojov bielkovín (tofu, tempeh) a obilnín (ryža, quinoa) v rámci celodenného jedálnička. Keď si seitan pripravíme s porciou obilnín a orechov, tak tieto aminokyseliny hravo doplníme. V neochutenej forme navyše seitan vyniká nízkym obsahom kalórií, tukov a sacharidov. Môže byť preto skvelým pomocníkom pri chudnutí.

Seitan, nech je už kúpený alebo pripravený doma, vzhľadovo pripomína mäso.

Jackfruit

Jackfruit je tropické ovocie pochádzajúce z Indie. Ak ste sa s jackfruitom zatiaľ nestretli, zrejme vás prekvapuje, že sme ho zaradili do zoznamu mäsových alternatív. Svoje miesto si totiž zaslúžil vďaka unikátnym vlastnostiam. Má neutrálnu chuť a jeho konzistencia aj vzhľad po olúpaní a nakrájaní pripomína trhané mäso.

Jackfruit vzhľadom síce pripomína mäso, ale čo sa týka výživových hodnôt, tieto potraviny sú si veľmi vzdialené. Ovocie totiž ani so zveličením nemôžeme považovať za zdroj bielkovín. Takže v prípade, že si do tortily dáme jackfruit namiesto mäsa, máme splnenú porciu ovocia. Musíme však počítať s tým, že v jedle chýbali bielkoviny a zrejme budeme mať čoskoro zase hlad. Môžeme to vyriešiť tak, že si do tortily zabalíme ešte nakrájaný tempeh, tofu, seitan či strukoviny. Druhou možnosťou je zvýšenie porcie bielkovín v ďalších jedlách v priebehu dňa.

Jackfruit má naozaj veľké plody, ktoré sa v Európe celkovo horšie zháňajú a najskôr by sme si s nimi ani nevedeli dať rady.

Sójové mäso

Sójové mäso nájdeme tiež pod presnejším označením - dehydrovaný textúrovaný sójový proteín. Vyrába sa z odtučnenej sójovej múky, ktorá obsahuje minimum sacharidov a vysoký podiel bielkovín aj vlákniny. Spracováva sa do rôznych tvarov, ako sú rezančeky, kocky alebo plátky. Tie sú potom zbavené vody, no a vďaka tomu majú dlhú životnosť.

Sójové mäso si väčšina z nás pamätá ako vôbec prvú mäsovú alternatívu, ktorú sme v živote ochutnali. Za jeho vynájdením stojí americká potravinárska firma Archer Daniels Midland, ktorá ho začala predávať v 60. rokoch minulého storočia. Z USA sa sójové mäso dostalo rýchlo do Európy, kde si ho obľúbili hlavne vegáni a vegetariáni. Vďaka tomu, že sa vyrába zo sójovej múky, ktorá bola zbavená tuku a veľkej časti sacharidov, má sójové mäso vysoký podiel bielkovín. Takisto je bohaté na vlákninu a množstvo minerálnych látok, ako je horčík, fosfor, draslík alebo vápnik.

Na jednu porciu sa bežne používa 20 - 30 g tohto produktu v suchom stave. Keď sa sójové plátky alebo rezančeky uvaria (vo vode, vývare), zväčšia svoj objem a vzhľadom pripomínajú mäso.

Rastlinné alternatívy mäsa

Pre vysoký dopyt po mäsových alternatívach sa potravinárske spoločnosti začali predbiehať v produkcii burgerov, párkov a ďalších rastlinných variantov údenín. Pri ich výrobe sa snažia čo najviac priblížiť vzhľadu, chuti aj nutričným vlastnostiam mäsa. Niektoré pokusy sú naozaj vydarené, ale často sa za to musí zaplatiť daň vo forme nekonečného množstva dochucovadiel, farbív a ďalších pridaných látok.

V zložení týchto produktov nájdeme často sójový, hrachový či iný strukovinový proteín, pšeničný lepok, kukuričný škrob, kokosový olej, ale aj guarovú gumu, maltodextrín, výťažky zo zeleniny, korenie, arómy a ďalšie pridané látky. Celý ich zoznam by stačil na jeden veľký článok. Ide teda o vysokospracované potraviny, ktoré by sa v našom jedálničku nemali objavovať veľmi často. V niektorých prípadoch sa tieto alternatívy mäsa skladajú len zo sacharidov, olejov, vody, farbív a dochucovadiel. Chýbajú im teda bielkoviny. Preto sa aj pri ich výbere pozeráme na zloženie a prípadne ich v jedle doplníme iným zdrojom bielkovín.

Rastlinný burger si môžeme vyrobiť aj sami doma a nebudeme naň zďaleka potrebovať toľko ingrediencií a pridaných látok.

Tofu, tempeh, seitan a ďalšie alternatívy mäsa sa v našich jedálničkoch budú zrejme objavovať čím ďalej, tým častejšie. To, čo jeme, ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale taktiež životné prostredie.

Zdravotné benefity

Rastlinné alternatívy mäsa zvyčajne obsahujú menej cholesterolu a nasýtených tukov než mäso. To sú rizikové živiny, ktoré zdravotnícke organizácie odporúčajú obmedzovať, pretože môžu negatívne ovplyvniť zdravie. Tieto produkty tiež typicky obsahujú viac prospešnej vlákniny a antioxidantov. Z týchto a ďalších dôvodov sa strava založená na rastlinných zdrojoch spája s nižším rizikom vzniku obezity, ochorenia srdca a ciev alebo cukrovky. Vždy však záleží na celkovom kontexte jedálnička a životného štýlu.

Životné prostredie

Pestovanie, zber a výroba potravín rastlinného pôvodu má podľa mnohých štúdií menší dopad na životné prostredie než produkcia mäsa a mliečnych výrobkov. Je to dané predovšetkým tým, že dobytok musí jesť a piť a na jeho obživu sa využije väčšinová produkcia kukurice či sóje.

Podľa niektorých výpočtov denná konzumácia 75 g hovädzieho mäsa počas jedného roka zodpovedá takému množstvu skleníkových plynov, ktoré vyprodukuje auto pri prejdení 11 000 kilometrov. Na rozdiel od toho 150 g fazule každý deň v roku je podľa rovnakého výpočtu ekvivalentom množstva skleníkových plynov, ktoré vyprodukuje totožné auto len za 150 km. Skleníkové plyny patria medzi často skloňované faktory, ktoré sú spájané so zrýchľovaním globálneho otepľovania.

Ďalšie výhody

• Nižšie riziko bakteriálnej infekcie: Tofu, tempeh alebo seitan môžeme po rozbalení ihneď pridávať do jedla. To si so surovým mäsom nemôžeme dovoliť. Rastlinné alternatívy pre nás preto predstavujú nižšie riziko nákazy baktériami, ako je E. coli alebo kampylobakter, ktoré sa spájajú s nedostatočne tepelne upraveným mäsom.
• Pestrejší jedálniček: Mäso je kvalitným zdrojom bielkovín, bez ktorého by si mnoho ľudí nedokázalo predstaviť deň. Niekomu však môže po čase prestať vyhovovať jeho každodenná konzumácia a príprava. V tom môžu pomôcť rastlinné alternatívy, ktoré prebudia našu kuchársku fantáziu.

Nevýhody

• Nižší obsah bielkovín a ich horšia vstrebateľnosť: Sójové alternatívy mäsa obsahujú všetky dôležité aminokyseliny a majú tiež pomerne dobrú využiteľnosť v organizme. To však, žiaľ, neplatí pre všetky rastlinné bielkoviny. Často majú v porovnaní s mäsom a mliekom v 100 g menej bielkovín a naše telo ich nedokáže tak efektívne využiť. Preto sa vegánom a ďalším jedincom, ktorí jedia iba rastlinné zdroje bielkovín, bežne odporúča zvýšiť celkový príjem proteínov. Využitie rastlinných bielkovín môže podporiť aj súčasný príjem probiotík, ktoré zlepšujú ich stráviteľnosť a absorpciu do tela. Efektívnym riešením môže byť aj zaradenie rastlinného proteínu na zvýšenie bielkovín v jedálničku.
• Nižší obsah vitamínu B12, vápnika a železa: Tieto vitamíny a minerálne látky môžu často chýbať v strave postavenej len na rastlinných zdrojoch. Aj napriek tomu, že sa do rastlinných alternatív mäsa často pridávajú, musíme počítať s nižšou využiteľnosťou v tele. Prirodzené zdroje, ako mäso, vajcia alebo mliečne výrobky, majú v tomto ohľade prevahu.
• Vysoký obsah pridaných látok a soli: Do niektorých sa pridáva veľké množstvo farbív, dochucovadiel, soli a ďalších látok, aby mali výraznejšiu chuť. Keď si kúpime čerstvé mäso, šetrne ho dochutíme, uvaríme, a je to. Ale v prípade vysokospracovaných potravín s veľkým množstvom pridaných látok riskujeme, že nás veľmi nezasýtia a za celý deň zjeme celkovo viac kalórií. V tomto ohľade je vhodnejšie vyberať neochutené verzie tofu alebo tempehu. Tie obsahujú napríklad len 2 ingrediencie v zložení.

Vo výžive nehrá takú dôležitú rolu, či máme na obed plátok tofu alebo kuracieho mäsa. Vždy záleží na celkovom kontexte. Musíme myslieť na to, čo všetko sme za ten deň zjedli a aké sú naše aktuálne nutričné potreby vzhľadom na ciele.

Aj keď sa niekomu môže zdať, že je rastlinná strava o dosť zdravšia než ta živočíšna, opak je niekedy pravdou. Aj rastlinné alternatívy mäsa môžu obsahovať veľké množstvo tukov, soli a ďalších látok.

Ešte pred niekoľkými rokmi bola pre nás predstava rastlinného burgera ako zo sveta sci-fi. Dnes nás už neprekvapí ani vegánsky tuniak alebo losos. Vo svete rastie povedomie o ekologických rizikách priemyselne vyrábaného mäsa, čím ďalej, tým viac ľudí preferuje rastlinnú stravu a mnohí z nás zaraďujú dni alebo víkendy bez mäsa. Dopyt po alternatívach živočíšnych bielkovín ide prudko nahor.

Potravinárske spoločnosti na to reagujú a hľadajú spôsoby, ako vyrobiť čo najvierohodnejšiu rastlinnú alternatívu mäsa. Vedci idú v tejto problematike ešte ďalej a vymýšľajú nové spôsoby výroby, ktoré sme si donedávna ešte ani nevedeli predstaviť.

Praktické rady pri konzumácii sóje

• Sóju pred varením dlho namáčajte, pokojne aj 24 hodín.
• Nespoliehajte len na sóju ako na zdroj bielkovín.
• U detí zaraďujte sóju opatrne, skúšať zaraďovať sa odporúča až po 1. roku.

Zloženie: sójové bôby *.

Alergény: Sója.

tags: