Dovážate tovar, či stroje z Číny a Ázie námornou prepravou? Vaša objednávka cestuje námornou prepravou z Číny a Ázie niekoľko týždňov, až kým sa dostane k vám do skladu na Slovensko, či do Česka. Nie je žiadnym tajomstvom, že najväčšie námorné prístavy sa nachádzajú práve v Číne a Ázii, avšak uvažovali ste niekedy nad veľkosťou našich európskych?
Významné Európske Námorné Prístavy
Jeden z najstarších európskych námorných prístavov sa každoročne umiestňuje na popredných priečkach najvyužívanejších európskych prístavov. Má výhodnú polohu na brehoch rieky Labe a od ústia Severného mora ho delí len 115 kilometrov. Najviac využívaným je spojenie so železničnou prepravou, ktorá prístav spája s ďalšími dvadsiatimi krajinami sveta. Nezaostáva však ani verejná cestná preprava.
Prístav je pripojený na cestnú sieť s diaľnicami a miestnymi komunikáciami, vďaka čomu sa náklad môže rýchlo a jednoducho rozviesť do vnútrozemia. Blízkosť Severného mora, hĺbka ponoru až 24 metrov a najmodernejšie technológie a manipulačná technika robia z Rotterdamu jeden z najpoužívanejších prístavov v Európe. Využíva sa k preprave kontajnerov lodí zo Severnej Ameriky i juhovýchodnej Ázie. Celý prístav je rozdelený na niekoľko častí, lode do nich smerujú podľa veľkosti.
Najväčší nákladný námorný prístav v Taliansku má výhodnú polohu a veľmi dobré železničné spojenie s vnútrozemím. Pre dovoz tovarov a strojov z Číny a Ázie na Slovensko sa využíva tento slovinský námorný prístav najčastejšie. Nachádza sa v severnej časti Jadranského mora a je významným spojením východnej a strednej Európy so stredozemím. Výhodou námorného prístavu Koper je možnosť prekladania rôznych nákladov, ako napríklad kontajnerov, kusových nákladov, automobilov, či tekutého a hromadného suchého nákladu. Prístav Koper je súčasťou asociácie NAPA (North Adriatic Ports Association), do ktorej patria aj prístavy Rijeka, Ravenna, Benátky a Ters.
Kontajnerová Preprava
Aké sú špecifiká kontajnerovej prepravy, aké zásielky sa ňou (ne)oplatí posielať, aké výhody ponúka a ako takáto preprava prebieha? load (FCL). sú výhody či nevýhody FCL prepravy? load (FCL), pozná väčšina firiem, ktorá podniká medzinárodne. vzdialenosti. obchode v polovici 20. storočia. tovar zabaliť do jednotných kovových boxov. loďami, kamiónmi a vlakmi. náklady na pracovnú silu, pričom zlepšila bezpečnosť a efektivitu. umiestneného v prepravných kontajneroch. rôzne typy dopravy. typov štandardizovaných kontajnerov. kontajnery,tzv. ako dry containers). oblečenie či nábytok. Ich „nadstavbou” sú tzv. kontajnerov zostáva rovnaká ako pri štandardných. kontajneroch najčastejšie možno stretnúť s 40 stopovými high cube kontajnermi. teplotu. odnímateľnú strechu alebo plachtu. ktoré nie je možné ľahko naložiť cez štandardné dvere. steny nemajú vôbec. priemyselné zariadenia. kvapalín, plynov a chemikálií. štandardných rozmerov. prepravu. viacero úkonov, na ktoré je potrebných niekoľko dní. ako vyzerá časový proces importu kontajnerovej zásielky hračiek z Číny.
a predávajúci z Číny si dohodli dodaciu podmienku Incoterms EXW Yiwu. počas prepravy. týždeň pred odchodom lode z prístavu Ningbo. prístavu, ak sa má stihnúť odchod lode. lode. aj dva dni pred odchodom lode. prístavu vo väčšom časovom predstihu. a naložiť kontajner na loď. stopových kontajnerov, ktoré je potrebné naložiť na palubu. tovar. kontajnery a naplánujú ich ďalšiu cestu do krajín určenia. pri kontajnerových prepravách, ubehnú zvyčajne približne 2 týždne. priamy ťahač z prístavu až k importérovi. s časovou urgenciou. príplatky. Kontajner sa hneď po vyložení vracia späť na ďalšie prepravy. proces a časovanie podobný. colne prerokuje a doručí k príjemcovi. kusových zásielok), bezpečnú a ekonomickú prepravu. na dopravu zdieľajú viacerí odosielatelia.
Problémy s Prepravou z Číny
Jedným z málo známych podvodov, ktorý obchodníci z Číny skúšajú na podnikateľov zo Slovenska, sú “výhodné dodacie podmienky” a bezstarostná preprava. Tovar alebo stroj si tak môžete objednať priamo z Číny s tým, že daný dodávateľ pre vás zabezpečí jeho prepravu až do prístavu v Bratislave, odkiaľ si následne zásielku vyzdvihnete. Znie to jednoducho a cena je lákavá, avšak má to jeden háčik - Bratislava nemá prístavy, do ktorých by prichádzali nákladné lode z Číny. Najčastejšie pre nákup v Číne ľudia využívajú portál Alibaba.com, ktorý ponúka produkty dodávateľov z rôznych výrobných odvetví.
Naša sesterská spoločnosť Infinity Standard sa snaží vzdelávať ľudí v oblasti medzinárodného obchodu, kvôli čomu neustále informuje o nekalých praktikách ázijských dodávateľov. Problémy totiž nebývajú len s prepravou tovaru, ale aj komunikáciou, platbou, zaslaním úplne iného druhu tovaru, nedostatočnou kvalitou alebo colným konaním. Nech sa vás bude ktokoľvek snažiť presvedčiť o opaku, priama námorná preprava z Číny do prístavu v Bratislave je nereálna. V Bratislave nemáme žiadne námorné prístavisko, kde by obrovské nákladné lode z Číny mohli prísť a zložiť svoj tovar.
Zvyčajne to však v realite vyzerá tak, že čínsky obchodník vyberie najlacnejšiu možnosť prepravy zásielky do Európy, avšak už vás neupozorní na ďalšie náklady súvisiace s jeho skladovaním, či ďalšou prepravou. Zvyčajne končia prepravné kontajnery slovenských zákazníkov v námorných prístavoch Koper, Hamburg, alebo Rotterdam. Podobná situácia sa vám môže prihodiť aj pri dohodnutí prepravy prostredníctvom železnice. Zásielky v tomto prípade zvyčajne končia v železničnom terminály v Poľsku a nie na Slovensku, tak ako sľuboval čínsky dodávateľ.
Ako to vyzerá, keď zákazníci využijú lákavú, avšak klamlivú ponuku čínskeho dodávateľa na prepravu tovaru vám vysvetlíme na jednoduchom príklade. Celý obchod prebehne, vaša zásielka cestuje k Vám, avšak po dvoch mesiacoch čakania začínate byť nervózny, keďže zásielka stále nedorazila a nemáte ani páru, kde by sa mohla nachádzať. Kto vás ale určite bude kontaktovať, je pracovník z námorného prístavu, kde je vaša zásielka uložená.
Prvou vecou, ktorú vám zrejme oznámi, je výška aktuálneho stojného, ktoré sa môže byť v najlepšom prípade niekoľko stoviek eur a v najhoršom aj tisícov eur. Okrem finančných poplatkov budete tiež čeliť problémom s dokumentáciou. Na vyzdvihnutie zásielky budete potrebovať určité dokumenty, o ktorých ste doteraz nevedeli, že existujú. Navyše je možné, že budete potrebovať aj určité certifikáty, ktoré váš dodávateľ nemusí ani mať. Ak by bol ochotný ich získať, môže to trvať aj 30 dní, pričom vaša zásielka stále čaká v prístave a vy platíte za každý jeden deň jej uskladnenia.
Dobre a bezstarostne vyzerajúca preprava z Číny sa tak ihneď môže zmeniť na nočnú moru, ktorá vás bude stáť obrovský balík peňazí. Naša špedičná spoločnosť Infinity Forwarding zabezpečuje medzinárodnú prepravu z viac ako 50-tich krajín sveta vrátane Číny. S prepravou z Číny máme bohaté skúsenosti a pre našich klientov sa vždy snažíme nájsť najefektívnejšie prepravné riešenie. Vyhnite sa zbytočným komplikáciám a spoľahnite sa na naše profesionálne prepravné služby.
Kritériá pre Výber Prístavu
Kam (ne)pripláva tovar napr. z Číny, aké kritériá pri výbere prístavu zvažovať a prečo vzdialenosť či známy názov nestačia? výberom prístavu určenia v Európe pri importe. s tretími krajinami. jednoznačná, akou by sa mohla na začiatku zdať. chystajú tovar objednať a doviezť. potrebujú priamo od kupujúceho. od geografie. Slovensku. Bratislavy iba cca 450 - 500 kilometrov. najčastejšie využívajú, ho nenájdeme. k zahraničnému kupujúcemu. relevantnými lodiarmi, ako aj zákazníkmi zo Slovenska (v tomto prípade). slovinský prístav Koper a nemecké prístavy Bremenhaven a Hamburg. väčšej obľube sa teší aj rozrastajúci sa poľský prístav Gdansk. minimálne raz za týždeň. o stovky až tisíce eur. o najväčší prístav v kontinentálnej Európe. železničnej a kamiónovej prepravy. prístavov.
(napríklad v Koperi alebo Hamburgu) a importéri zbytočne majú extra náklady spojené s dodaním, skladným a administráciou. ale za extrémnych časových prestojov a dodatočných nákladov. čiže lodnými spoločnosťami, ktoré vlastnia kontajnerové lode. prístavmi. zabezpečiť. situáciu na globálnom prepravnom trhu a vedia klientom poradiť. nákladov. tak, aby sa dostali k zákazníkom za čo najkratší čas. importérov a exportérov kľúčové.
Triangulárny Obchod a INTRASTAT-SK Hlásenia
Potrebujete prepraviť váš tovar, komponenty alebo stroje z Číny? Za triangulárny obchod sa považuje taká transakcia, v ktorej aktívne vystupujú tri subjekty, pričom každý môže byť usadený v inom členskom štáte. Triangulárny obchod je širší pojem ako trojstranný obchod, ktorý je definovaný v zákone o DPH. Základným pravidlom je, že INTRASTAT-SK hlásenie sa predkladá podľa fyzického pohybu tovaru. Tovar, ktorý fyzicky nevstúpil na alebo neopustil územie Slovenskej republiky (Príklad 20.a), nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach.
Ak je triangulárny obchod zároveň trojstranným obchodom v zmysle DPH, potom Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predkladá druhý odberateľ, pre ktorého je táto operácia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Ako členský štát zaslania uvedie členský štát, z ktoré ho bol tovar fyzicky dodaný na Slovensko. Tento členský štát sa nebude zhodovať s členským štátom, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. Obdobne pri trojstrannom obchode Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ predkladá slovenský dodávateľ, pre ktorého je operácia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
Ako členský štát určenia uvedie členský štát, do ktorého má byť tovar dodaný. Tento členský štát sa bude líšiť od členského štátu, v ktorom je prvý odberateľ registrovaný pre DPH. IČ DPH prvého odberateľa bude uvedené na faktúre vystavenej slovenským dodávateľom. Toto IČ DPH sa však neuvádza v odseku 18 IČ DPH partnera v členskom štáte určenia. Ak sa triangulárneho obchodu zúčastňujú dva subjekty registrované pre DPH v Slovenskej republike a tovar vstúpi na alebo opustí územie Slovenskej republiky, tak hlásenie predkladá subjekt, pre ktorý je intra-EÚ dovoz tovaru nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu resp. pre ktorý je intra-EÚ vývoz dodaním tovaru v tuzemsku do iného členského štátu podľa platného zákona o DPH.
Ak sa obchodné operácie realizované v rámci triangulárneho obchodu nedajú považovať za nadobudnutie tovaru z/dodanie tovaru do iného členského štátu, potom sa subjekt predkladajúci INTRASTAT-SK hlásenie určí na základe pravidla, že vykazujúci subjekt uzavrel zmluvu (nie prepravnú), na základe ktorej sa tovar dováža/vyváža. Sledované obdobie sa určí podľa toho, kedy bol tovar dovezený alebo vyvezený. Ak ide o trojstranný obchod v zmysle platného zákona o DPH a tovar opúšťa územie Slovenskej republiky, sledované obdobie sa určí podľa fyzického pohybu tovaru, t. j. podľa mesiaca, v ktorom tovar prekročil hranice Slovenska.
Príklady Triangulárneho Obchodu
- a. Česká spoločnosť - zákazník si objedná tovar od slovenskej spoločnosti, ktorá tento tovar nakúpi v Rakúsku. Slovenská spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo českému zákazníkovi. Keďže tovar nevstúpi na územie Slovenska, nevykazuje sa na INTRASTAT-SK hláseniach. Ak by bola uvedená transakcia z pohľadu DPH trojstranným obchodom, slovenská spoločnosť je potom prvým odberateľom.
- b. Slovenská spoločnosť si objedná tovar od českej spoločnosti, ktorá tento tovar nakúpi v Rakúsku. Česká spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo slovenskému zákazníkovi, ktorému tento tovar fakturuje.
- c. Ukrajinský zákazník si objedná tovar u slovenskej spoločnosti, ktorá tento tovar nakupuje u rakúskej spoločnosti. Slovenská spoločnosť zabezpečí prepravu tovaru od rakúskeho dodávateľa priamo ukrajinskému zákazníkovi tiež vývozne colné formality v Rakúsku. Tovar na územie Slovenskej republiky nestúpi resp.
- d. Ukrajinská spoločnosť kúpi tovar u slovenskej spoločnosti. Tento tovar je určený zákazníkovi v Česku, takže ukrajinský odberateľ zabezpečí prepravu tovaru od slovenského dodávateľa priamo českému zákazníkovi.
- e. Slovenská spoločnosť S2 si objedná tovar u maďarského dodávateľa. Ten však tovar nakúpi od inej slovenskej spoločnosti S1 a zároveň zabezpečí prepravu tovaru od tohto dodávateľa priamo svojmu zákazníkovi - slovenskej spoločnosti S2, ktorej tento tovar fakturuje.
- f. g. Maďarský odberateľ si objedná tovar od slovenskej spoločnosti S1. Tá však tovar nakúpi od inej slovenskej spoločnosti S2 a zároveň zabezpečí prepravu tovaru od tohto dodávateľa priamo svojmu zákazníkovi v Maďarsku. Tovar bude vykázaný na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ. Vykazovať bude tá slovenská spoločnosť, pre ktorú je uvedená transakcia dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
- h. Slovenská spoločnosť S2 si objedná tovar u slovenského dodávateľa S1. Tovar je dodaný spoločnosti S2 priamo z Maďarska. Tovar bude vykázaný na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ. Vykazovať bude tá slovenská spoločnosť, pre ktorú je uvedená transakcia nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
- i. Rakúska spoločnosť kúpi materiál od slovenskej spoločnosti, ktorý bude spracovaný vo Švajčiarska. Rakúska spoločnosť zabezpečí prepravu materiálu zo Slovenska do Švajčiarska Slovenská spoločnosť bude fakturovať rakúskemu odberateľovi cenu materiálu a švajčiarsky spracovateľ bude fakturovať rakúskej spoločnosti cenu spracovania. Obchod medzi slovenskou a rakúskou spoločnosťou nie je predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ, pretože nedošlo k pohyb tovaru medzi Rakúskom a Slovenskom. Vývoz tovaru do Švajčiarska nie je predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hlásení za podmienky, že vývozné colné formality sa uskutočnia v Slovenskej republike. Ak sa tieto formality uskutočnia v inom členskom štáte, pôjde o nepriamy vývoz a odoslanie do tohto členského štátu bude predmetom vykazovania na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ.
Spracovanie Tovarov a INTRASTAT-SK Hlásenia
Tovar, ktorý je v pohybe medzi Slovenskom a členskými štátmi s cieľom jeho spracovania do produktov, ako aj samotné vyhotovené produkty, ktoré sú výsledkom tohto spracovania, sú predmetom vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach. Spracovanie sa zvyčajne vykonáva na materiáloch, surovinách a polotovaroch, ktoré sú transformované do produktu alebo výrobku s novým kódom tovaru ako mali spracovávané tovary. To znamená, že ak sa zmení kód tovaru, takáto operácia by mala byť považovaná za spracovanie.
Príklady Spracovania Tovarov
- a. Sú dodané časti, súčasti a príslušenstvo motorových vozidiel na priemyselnú montáž, ktoré majú KN kódy napr. 8708 10 10, 8708 21 10, 8708 30 10 atď., a výsledkom spracovania je napr.
- b. c. d. e. Na to, aby daná operácia bola považovaná za spracovanie nie je nutné, aby sa zmenil kód tovaru v rámci kombinovanej nomenklatúry. Podľa pravidla 2.a) Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry „Každé uvedenie výrobku v položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený, ak v stave a za podmienok, za akých sa predkladá tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má podstatný charakter kompletného alebo hotového výrobku“.
Z osobného automobilu na prepravu 10 osôb sú vybraté posledné dva rady sedadiel, v priestore za prednými sedadlami je vybudovaná priečka a je spevnená podlaha, takže automobil je možné používať aj na prepravu nákladov. Spracovateľská operácia môže byť realizovaná aj na dohotovenom produkte/výrobku, ak ide o jeho významné zdokonalenie napr. úpravu jeho technických parametrov. Ani v tomto prípade nedochádza k zmene kódu tovaru. Zvyčajne je tento typ spracovania realizovaný na tovaroch investičného charakteru (napr. lietadlá, lokomotívy, vrtné súpravy a pod.) prípadne na tvare dlhodobej spotreby. V rámci navýšenia výpočtovej kapacity servera bude tento doplnený o ďalšie pevné disky, RAM a CPU, takže veľkosť pamäte sa zvýši z 100 TB na 200 TB a celková rýchlosť sa zvýši 10 krát.
Pohyb tovaru medzi Slovenskom a iným členským štátmi, ktorý je spojený s poskytnutím služby, sa na INTRASTAT-SK hláseniach nevykazuje. Výsledkom týchto činnosti nie je nový, ani podstatne zdokonalený tovar, takže nie je realizované spracovanie. Rovnako je z vykazovania na INTRASTAT-SK hláseniach vyňatý tovar, ktorý je určený na opravu alebo údržbu. Aj keď oprava alebo údržba môže zahŕňať určitú prestavbu, výmenu alebo vylepšenie, nemení však podstatu tovaru. Oprava by sa nemala používať na zlepšenie technických parametrov tovaru.
Štatistika Intra-EÚ Obchodu s Tovarom
Z pohľadu vykazovania premennej Druh obchodu štatistika intra-EÚ obchodu s tovarom rozlišuje operácie spracovania podľa toho, či je spracovateľ alebo objednávateľ vlastníkom spracovávaného tovaru a hotových výrobkov. Spracovanie na vlastný účet spracovateľa, sa vykazuje ako priamy nákup/predaj, teda v odseku 15 Druh obchodu sa uvádza kód 1/1. Slovenský výrobca pracovného oblečenia získa zákazku od nemeckej spoločnosti na výrobu pracovných nohavíc. Nemecká spoločnosť mu dodá nášivky s logom svojej spoločnosti v hodnote 30 Eur priamo z Nemecka a gombíky s logom spoločnosti v hodnote 30 Eur z Poľska. Tento materiál je stále vo vlastníctve nemeckej spoločnosti. Slovenský výrobca do výroby nohavíc vloží materiál v hodnote 350 Eur, prácu a ďalšie vstupy v hodnote 150 Eur, takže celková hodnota vstupov je 500 Eur a výsledná cena nohavíc po pripočítaní obchodnej marže je 650 Eur.
Podiel materiálu dodaného nemeckým dodávateľom na celkových vstupoch je 50/500 = 10 %. Spracovateľská operácia bude považovaná za spracovanie na účet spracovateľa Slovenský výrobca predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže nášivky a gombíky, pričom v odseku Druhu obchodu uvedie kód 9/9. Hodnota tovaru vstupujúceho na alebo opúšťajúceho územie Slovenskej republiky na účely spracovania uvádzaná na INTRASTAT-SK hlásení zodpovedá hodnote, ktorá by sa bola fakturovala v prípade akéhokoľvek nákupu alebo predaja. Ak sa má tovar dovezený alebo vyvezený v rámci EÚ za účelom spracovania vrátiť vo forme vyhotovených produktov do pôvodného členského štátu, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 4/1. Ak sa po skončení spracovania vyhotovené výrobky vracajú do pôvodného členského štátu, z ktorého bol dovezený alebo vyvezený tovar na spracovanie, potom sa v odseku 15 Druh obchodu uvedie kód 5/1. Ak spracovateľ časť materiálu dodaného na spracovanie nespracuje a vráti ho späť objednávateľovi spracovania.
Príklady Spracovania s Ohľadom na INTRASTAT-SK Hlásenia
- a. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur, teda hodnota obleku je 450 Eur. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur.
- b. Nemecký výrobca odevov dodá látky slovenskému spracovateľovi, ktorý z nich ušije oblek. Hodnota látky dodanej priamo z Nemecka je 400 Eur, hodnota látky na podšívku dodanej z Poľska je 200 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur. Teda hodnota obleku je 650 Eur. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie pre dovoz z Nemecka hodnotu 400 Eur a ako Druh obchodu kód 4/1. Pre dovoz z Poľska uvedie hodnotu 200 Eur a ako Druh obchodu kód 4/2, keďže nebude dodaný do Poľska.
- c. Nemecký výrobca odevov dodá látku slovenskému spracovateľovi, ktorý z nej ušije oblek. Hodnota látky je 400 Eur a hodnota ušitia je 50 Eur. Na ušitie obleku použije slovenský výrobca len polovicu látky a zvyšok vráti nemeckému objednávateľovi. Slovenský spracovateľ predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom uvedie hodnotu tovaru 400 Eur. Na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ bude deklarovať oblek v hodnote 250 Eur a látku v hodnote 200 Eur.
Štandardné spracovanie na základe zmluvy je operácia, kedy objednávateľ spracovania dodá materiál, ktorý spracovateľ spracuje do vyhotovených produktov, a tieto dodá späť objednávateľovi (pozri Príklad 25.a). Tieto operácie nie sú nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ani dodaním tovaru z tuzemska do iného členského štátu, spravodajská jednotka resp. Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje na Slovensku, spravodajskou jednotkou je slovenský spracovateľ. Spracovateľ vykazuje na Hlásení o dovoze tovaru v rámci EÚ dovoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže vývoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte určenia uvedie IČ DPH objednávateľa spracovania.
Ak by spracovateľské operácie na Slovensku vykonávali viacerí slovenskí spracovatelia, pričom vlastníkom spracovávaného materiálu a vyhotovených produktov je zahraničný objednávateľ spracovania, potom sa spravodajská jednotka určí v závislosti od toho, ako je spracovanie organizované. Ak spracovanie u jednotlivých slovenských spracovateľoch kontrahuje zahraničný objednávateľ (Príklad 26.a), Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ predloží prvý spracovateľ a Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ posledný spravovateľ. Obaja totiž uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa tovar dováža a vyváža.
Príklady Štandardného Spracovania na Základe Zmluvy
- a. Rakúsky výrobca plastových okien zašle plastové profily v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskej spoločnosti S1. Tá vyrobí plastové okno, ktoré zašle slovenskej spoločnosti S2, aby naň namontovala kovanie. Spoločnosť S2 ho potom odošle späť rakúskej spoločnosti. Slovenské spoločnosti S1 a S2 zašlú každá faktúru rakúskej spoločnosti za vykonané spracovanie v hodnote 50 Eur. Slovenská spoločnosť S1 predkladá Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ pri dodaní plastových profilov, pričom v odseku 9 Hodnota tovaru uvedie 400 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 4/1. Spoločnosť S1 nepredkladá INTRASTAT-SK hlásenie po spracovaní tovaru. Pohyb tovaru medzi S1 a S2 je domáca operácia. Slovenská spoločnosť S2 predkladá Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom hodnota tovaru zodpovedá hodnote tovaru pri dovoze, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného spoločnosťou S1)j. Spoločnosť S2 uvedie v odseku 9 Hodnota tovaru 500 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 5/1.
- b. Rakúsky výrobca plastových okien zašle plastové profily v hodnote 400 Eur na spracovanie slovenskej spoločnosti S1. Tá vyrobí plastové okno. Keďže vo svojej prevádzke nemá vybavenie na montovanie špeciálnych kovaní, zašle nedokončené okno slovenskej spoločnosti S2, ktorá naň namontuje kovanie. Zároveň zabezpečí prepravu dokončeného okna zo spoločnosti S2 rakúskej spoločnosti. Slovenská spoločnosť S1 zašle faktúru v hodnote 100 Eur rakúskej spoločnosti za vykonané spracovanie. Do fakturovanej sumy je započítaná aj hodnota spracovania vykonaného spoločnosťou S2, ktorú táto spoločnosť fakturuje spoločnosti S1. Slovenská spoločnosť S1 predkladá Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ pri dodaní plastových profilov, pričom v odseku 9 uvedie hodnotu 400 Eur a v odseku 15 Druh obchodu kód 4/1. Spoločnosť S1 predkladá aj Hlásenie o vývoze tovaru v rámci EÚ, pričom hodnota tovaru zodpovedá hodnote tovaru pri dovoze, ku ktorej sa pripočíta celková hodnota pridaná spracovaním (vrátane spracovania vykonaného spoločnosťou S1).
Ak sa štandardné spracovanie na základe zmluvy uskutočňuje v inom členskom štáte, spravodajskou jednotkou je slovenský objednávateľ spracovania (vlastník materiálu aj vyhotovených produktov). Objednávateľ spracovania vykazuje na Hlásení o vývoze tovaru v rámci EÚ vývoz materiálu na spracovanie. Po spracovaní predloží Hlásenie o dovoze tovaru v rámci EÚ, na ktorom vykáže dovoz vyhotovených produktov, pričom ako IČ DPH partnera v členskom štáte...
Oblasť Pôsobenia Činnosti
tags:
