Hlávková kapusta, táto nenápadná zelenina, je v našich kuchyniach prítomná už stáročia. Často prehliadaná, no pritom nabitá vitamínmi a minerálmi, ponúka široké spektrum kulinárskych možností. Od tradičných receptov našich babičiek až po moderné, inovatívne jedlá, hlávková kapusta si zaslúži pozornosť a čestné miesto v našom jedálničku.
História a Pôvod
História hlávkovej kapusty siaha až do staroveku. Predpokladá sa, že pochádza z voľne rastúcich druhov kapusty, ktoré sa vyskytovali v oblasti Stredomoria. Postupným šľachtením a selekciou sa z týchto divokých foriem vyvinula hlávková kapusta, ako ju poznáme dnes. Prvé zmienky o jej pestovaní pochádzajú z obdobia starovekého Ríma a Grécka, kde bola cenená nielen pre svoje nutričné hodnoty, ale aj pre svoje liečivé účinky.
V stredoveku sa hlávková kapusta rozšírila po celej Európe a stala sa dôležitou súčasťou stravy bežných ľudí. Jej nenáročnosť na pestovanie a dlhá trvanlivosť z nej urobili ideálnu potravinu pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Kapusta sa často konzumovala kvasená, čím sa predĺžila jej trvanlivosť a zároveň sa zvýšil obsah vitamínu C.
Nutričné Hodnoty a Zdravotné Benefity
Hlávková kapusta je skutočnou vitamínovou bombou. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ktorý posilňuje imunitný systém a chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Ďalej obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín K, vitamín E a betakarotén. Z minerálov je kapusta bohatá na draslík, vápnik, horčík, železo a fosfor.
Okrem vitamínov a minerálov obsahuje hlávková kapusta aj vlákninu, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie tráviaceho systému. Vláknina pomáha regulovať hladinu cholesterolu v krvi, znižuje riziko vzniku cukrovky a podporuje zdravú črevnú mikroflóru.
Kapusta obsahuje aj antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a znižujú riziko vzniku rakoviny. Medzi najvýznamnejšie antioxidanty v kapuste patria glukozinoláty, ktoré sa pri spracovaní kapusty premieňajú na izotiokyanáty. Tieto látky majú protizápalové a protirakovinové účinky.
Konzumácia hlávkovej kapusty sa odporúča aj pri chudnutí. Kapusta má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo zabezpečuje pocit sýtosti a pomáha znižovať chuť do jedla.
Druhy Hlávkovej Kapusty
Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Existuje niekoľko druhov hlávkovej kapusty, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou. Medzi najznámejšie patria:
- Biela hlávková kapusta: Je najrozšírenejší druh kapusty. Má svetlozelenú farbu a jemnú chuť. Využíva sa na prípravu šalátov, polievok, prívarkov a kvasenej kapusty. Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
- Červená hlávková kapusta: Má tmavočervenú až fialovú farbu a výraznejšiu chuť ako biela kapusta. Často sa používa na prípravu šalátov, príloh k mäsu a na nakladanie. Červená kapusta - odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.
- Savoyová kapusta: Má kučeravé listy a jemnejšiu chuť ako biela kapusta. Využíva sa na prípravu polievok, prívarkov a plnených kapustných listov.
Ďalšie druhy kapusty
- Čínska kapusta (Brassica chinensis ) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
- Pekinská kapusta ( Brassica rapa ), pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Čínska a pekinská kapusta bola pestovaná v Číne už okolo roku 3000 pred naším letopočtom. Potom sa - zrejme cez Vietnam - dostalo aj do ďalších krajín. V Čechách sa viac pestuje až o 20. storočia.
Príprava a Spracovanie
Hlávková kapusta sa dá pripraviť na mnoho spôsobov. Môže sa konzumovať surová, varená, dusená, pečená alebo kvasená. Pred prípravou je potrebné kapustu očistiť a odstrániť vonkajšie listy. Ak sa kapusta varí alebo dusí, je vhodné ju nakrájať na menšie kúsky, aby sa rýchlejšie uvarila.
Pri varení kapusty je dôležité neprivariť ju, aby nestratila svoje nutričné hodnoty a chuť. Kapusta by mala byť uvarená "al dente", teda mierne chrumkavá.
Kvasená kapusta je tradičný spôsob spracovania kapusty, pri ktorom sa kapusta nakladá do soli a nechá sa kvasiť. Kvasením sa v kapuste vytvárajú probiotické baktérie, ktoré sú prospešné pre tráviaci systém. Kvasená kapusta je bohatá na vitamín C a antioxidanty.
Recepty z Hlávkovej Kapusty
Hlávková kapusta je veľmi univerzálna zelenina, z ktorej sa dá pripraviť množstvo chutných a zdravých jedál. Tu je niekoľko receptov, ktoré si môžete vyskúšať:
Dusená hlávková kapusta
Ingrediencie:
1 hlávka bielej kapusty
1 cibuľa
2 lyžice oleja
Soľ, korenie
Rasca
Sladká paprika (voliteľné)
Kyslá smotana (voliteľné)
Postup:
Kapustu nakrájame na tenké rezance.
Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji.
Pridáme kapustu, osolíme, okoreníme a pridáme rascu a sladkú papriku (ak používame).
Podlejeme trochou vody a dusíme, kým kapusta nezmäkne.
Podávame s kyslou smotanou (ak používame).
Kapustnica
Ingrediencie:
1 kg kyslej kapusty
500 g údeného mäsa (rebrá, koleno)
2 cibule
2 lyžice oleja
Sladká paprika
Kyslá smotana
Soľ, korenie
Bobkový list
Nové korenie
Sušené hríby (voliteľné)
Postup:
Údené mäso uvaríme v hrnci s bobkovým listom a novým korením.
Kyslú kapustu prepláchneme a nakrájame.
Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji.
Pridáme sladkú papriku a krátko orestujeme.
Pridáme kyslú kapustu a zalejeme vývarom z údeného mäsa.
Pridáme uvarené údené mäso nakrájané na kúsky a sušené hríby (ak používame).
Varíme, kým kapusta nezmäkne.
Dochutíme soľou a korením.
Podávame s kyslou smotanou.
Šalát z červenej kapusty s jablkami a orechmi
Ingrediencie:
1/2 hlávky červenej kapusty
2 jablká
50 g vlašských orechov
2 lyžice olivového oleja
1 lyžica citrónovej šťavy
Soľ, korenie
Med (voliteľné)
Postup:
Kapustu nakrájame na tenké rezance.
Jablká ošúpeme a nakrájame na kocky.
Orechy nasekáme nahrubo.
V miske zmiešame kapustu, jablká a orechy.
Zalejeme olivovým olejom a citrónovou šťavou.
Osolíme, okoreníme a pridáme med (ak používame).
Dobre premiešame a necháme chvíľu odstáť.
Šalát z bielej kapusty
Ako šalát z kapusty je väčšinou považovaný šalát Coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
Šalát z červenej kapusty
Ešte jednoduchšie, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty
Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.
Ako uvariť kapustu
Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.
Kyslá kapusta
Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze).
Tipy a Triky
- Pri kúpe hlávkovej kapusty vyberajte pevné hlávky s nepoškodenými listami.
- Kapustu skladujte v chladničke, kde vydrží až niekoľko týždňov.
- Pred varením kapustu prepláchnite pod tečúcou vodou.
- Ak chcete znížiť plynatosť po konzumácii kapusty, pridajte do varenia rascu alebo fenikel.
- Kvasená kapusta je najlepšie konzumovať surová, aby sa zachovali všetky probiotické baktérie.
Pestovanie Hlávkovej Kapusty
Ale ani kapusta hlávková nemá históriu nijako krátku. Už v praveku rástlo v oblasti Stredomoria a vyzeralo vtedy ako malý krík. Kapustu hlávkovú pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica). Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody vysádzame v máji až júni. Kapustu sadte do sponu 50 x 50 cm, nech majú hlávky dostatok miesta. Sadenice vsádzajte rovnako hlboko, ako rástli doteraz. Kapusta potrebuje pravidelné prihnojovanie raz za 14 dní. Potrebuje až 30 g pevného (sypkého) hnojiva na 1 m štvorcový. Môžete tiež použiť roztok, a to v koncentrácii 0,3 % pri použití 10 l hnojiva na 1 m štvorcový. Kapustu je potrebné počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov. Kapustu zberajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a pod., menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici. Je potrebné ich vysiať počas mája, júna alebo júla do tzv. hniezd po niekoľkých semienkach, a po vzídení vyjednotiť na jednu rastlinku v hniezde. Oba druhy kapusty majú vegetačnú dobu len 42 až 50 dní.
Hlávková kapusta patrí k náročnejším rastlinám, čo sa týka živín, vlahy aj starostlivosti, ale bohato sa nám za to odvďačí v podobe skvelej zásoby živín na celú zimu, obzvlášť v kvasenej podobe. Kapustu si predpestujeme na jar v skleníku alebo výsevom v marci alebo v apríli do hriadok. Sadenice potom nejaký čas strávia v polotieni, ideálne blízko záhonov, na ktoré ich vysadíme, keď podrastú a zmohutnejú.
Pri akejkoľvek zelenine je nám vždy ľúto zaostalé sadeničky zahodiť, ale úspešnosť tých slabých býva naozaj nízka, priťahujú choroby aj slimáky a navyše zaberajú miesto, ktoré by mohlo slúžiť inej, zdravej plodine. Je to potom plytvanie energiou aj časom, ktorý môžeme venovať iným veciam. V prírode sa tiež uchytia len zdravé a životaschopné semienka a je to tak správne, tým sa udržiava zdravá, silná a pružne reagujúca populácia.
Hlávkové kapusty sú krásne rastliny, ktoré majú rôzne tvary a farby a neodolateľne priťahujú slimáky. Úspech pestovania je dobré podporiť ochranou, napríklad medenými alebo plechovými zábranami. Vďaka dostatočnej vlhkosti, úrodnej pôde bohatej na dusík a včasnému mulčovaniu drevenou štiepkou má kapusta ideálne podmienky na rast.
Nerobievame si žiadny záhon, u nás sa väčšinou kapusta pestuje rozosiata pomedzi záhony a medzi ďalšie plodiny. Ak sa však rastlinke príliš nedarí alebo je zo slabej sadenice, slimáky napadnú aj hlávku. Veľakrát sa však už osvedčilo, že zdravé rastliny vo vhodnom zdravom prostredí sa proste presadia a škodcov odpudzujú samy. Ako vhodní susedia sú odporúčaní zeler, pór, mangold, kapucínka. Aj bylinky na okraji záhonu vraj zlepšujú chuť samotnej kapusty - rumanček, koriander alebo rasca. Ďatelina zase chráni kapustu pred škodcami.
Najlepšie však je, ak si to, čo najlepšie funguje vo vašej záhrade a vo vašej pôde a podmienkach, overíte sami. Nevhodní susedia sú klasická poľná horčica a repka - tieto nesmieme nikdy používať ako zelené hnojivo na záhony, kde pestujeme kapustu. Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).
Brassica oleracea L. var. capitata 1. alba. Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bledo - žltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov. Pestuje sa pre zásobný orgán hlávku. Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V osevnom postupe zaradujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne. Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy. Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (Hnojivo ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. To samozrejme znamená ešte jedno rýľovanie navyše počas jari, čo v suchších oblastiach nie je žiadúce.
Na jar pozemok povrchovo obrobíme a rozhodíme základné dávky priemyselných hnojív. Pred sejbou vyskúšame klíčivosť semena a moríme ho bežným spôsobom: odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať. Jarovizácia je proces, ktorým môžeme urýchliť vývin niektorých druhov zeleniny. Semená vystavíme nízkym teplotám (0 až 2 °C) počas 7 až 14 dní. Keď na napučaných semenách praskne osemenie a na 5 až 10 % prerazia klíčky, osivo vysejeme. Skoré odrody môžeme sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 X 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách môžeme použiť aj priamu sejbu. Predpokladom je dobre pripravený a úplne čistý pozemok. Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojujeme na list. Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií. Neskorú kapustu zberáme čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Preto podľa polohy zberáme od polovice septembra do konca októbra. Neskorší zber býva už ohrozený silnejšími mrazmi, ktoré by úrodu mohli zničiť. Triedime podľa kvality dopestovaných hlávok. Skorú kapustu čo najskôr konzumujeme. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom.
Tiež ju predpestujeme a na záhon sadíme už pekne vyvinuté a zakorenené rastlinky. Ak je teplá jeseň (keď nemrzne), vydrží nám takmer do novembra. V októbri je však dobré prikryť ich netkanou textíliou. Môžeme si vytvoriť aj špeciálne ochranné tunely z pozinkovaného pletiva a pokryť ich textíliou, ktorú na okrajoch zaťažíme. Použiť sa dá aj králičie pletivo, ale to býva mäkšie a môže sa bez výstuhy prepadnúť.
Choroby a Škodcovia
Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov.
Choroby
Asi jedinou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú. Rastliny môžu úplne uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je nakupovať zdravé osivo/sadbu bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesádzať hlúboviny po hlúbovinách) a vsádzať kapustu v dostatočných rozostupoch.
Škodcovia
Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú škůdci, vošky kapustové, mlynárek zelný a skočky.
- Voška môže ohroziť dokonca všetku úrodu, pretože napadá kapusta vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo uvadá, oneskoruje sa jej rast, až môžu byť rastliny úplne zlikvidované. Prevenciou je prezerať rastlinky/hlávky kapusty a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je zaobstarať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek - slunéčka, vtáky a pod. V prípade napadnutia môžete použiť insekticídy, ale vždy také, ktoré nezabijú ostatný živý hmyz na záhrade.
- Mlynárek zelný je motýľ, ktorý ako dospelec na kapustu neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu - rubu listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice, ktoré ožierajú listy. Najlepšie je kontrolovať rastliny a vajíčka ihneď ničiť. Je to účinnejšie ako použitie insekticídov, ktoré sa väčšinou pod listami nedostanú.
- Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelci aj larvy a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy. Na záhrade nie je potrebné používať insekticídy ako pri pestovaní kapusty na poli.
Hlávková kapusta v rôznych kultúrach
Hlávková kapusta má svoje miesto v kuchyniach po celom svete. V Nemecku je napríklad veľmi obľúbená kvasená kapusta (Sauerkraut), ktorá sa podáva k pečenému mäsu a klobásam. V Írsku sa kapusta varí s údeným mäsom a zemiakmi (Colcannon). V Rusku je kapusta základom polievky Šči. V Japonsku sa kapusta používa na prípravu nakladanej zeleniny (Tsukemono). V Kórei je kapusta hlavnou ingredienciou pre Kimči.
tags:
