Hrach siaty patrí k najstarším kultúrnym plodinám. Genetickým centrom hrachu siateho je Etiópia, oblasť Stredozemného mora a Stredná Ázia. Do Európy sa dostal cez Taliansko a rozšíril sa tu pravdepodobne až v stredoveku.
Vavilov, jeden z najväčších historikov kultúrnych rastlín, datuje pôvod drobnozrnných hrachov z prednej a juhozápadnej Ázie, hrachy veľkozrnné sa naopak vyskytovali v oblasti Stredomoria. Zo začiatku sa na prípravu pokrmov používali len dokonale vyzreté a suché semená hrachu. Nezrelé, oveľa sladšie semená hrachu sa začali konzumovať až v 17. Na Slovensku sa semená hrachu siateho objavili z obdobia 4500 rokov pred n. l. v Košiciach.
Rod Pisum zahŕňa dva botanické druhy, Pisum sativum L. a Pisum fulvum Sibth. Sm. Botanický druh Pisum fulvum sa vyskytuje len ako planá forma, ktorá nemá významné hospodárske využitie. Botanický druh Pisum sativum L. hrach siaty cukrový (Pisum sativum sacharatum Ser.)- nezrelé struky, ktoré sa konzumujú celé ako plodová zelenina. Na rozdiel od ostatných druhov má farebné kvety a pestuje sa prevažne v záhradách.
Hrach je mimoriadne obľúbená strukovina, konzumuje sa nielen v čerstvom stave, ale aj varený. Je bohatým zdrojom antioxidantov a vďaka obsahu cukrov je pre naše telo okamžitým zdrojom využiteľnej energie. Okrem toho obsahuje kombináciu horčíka a nukleových kyselín, a tým podporuje regeneráciu organizmu. Hrach v suchom stave je obohatený minerálnymi látkami, vitamínmi skupiny B a tak posilňuje srdce, krvný obeh, nervový systém a dodáva telu energiu.
Podľa ŠÚ SR spotreba jedlých strukovín (hrachu, fazule, šošovice) je na Slovensku dlhodobo nízka. Pri hrachu sa pohybuje okolo 0,5 - 0,7 kg na 1 obyvateľa za rok. V roku 2018 produkcia hrachu siateho klesla medziročne o 19,2 % (o 3 948 t) na 16 617 ton, z toho hrach jedlý tvoril 40,3 %. V hospodárskom roku 2018/19 zberová plocha hrachu siateho klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,8 % na 8 038 ha (o 586,0 ha). K 30. 6. 14 200 ton hrachu, čo znamená medziročné zvýšenie o 19,0 % (o 2 268 ton).
K 20. 5. 2019 evidoval ŠÚ SR výmeru hrachu siateho na ploche 6 946 ha, čo znamenalo pokles jeho pestovateľských plôch medziročne o 13,8 % a podiel hrachu na strukovinách na zrno celkom dosiahol 71,1 %. Hrach sa pestoval tradične najmä v Nitrianskom kraji (44,1 %). Najväčší podiel na celkovom vývoze strukovín dosiahol hrach (73,4 %), z toho hrach na osivo tvoril 2,6 %. Hrach sa vyviezol najmä do Poľska, Talianska, Českej republiky a do Nemecka.
Zo strukovín pestovaných v EÚ a vo svete je najrozšírenejšie pestovanie hrachu (50,5 %), menej sa pestuje bôb, lupina, fazuľa a šošovica. Najväčšie výmery týchto plodín sú vo Francúzsku, Poľsku, Veľkej Británii, Litve, Španielsku a v Nemecku.
Výber vhodnej odrody zásadne ovplyvňuje výsledok pestovania. Pre správny výber odrody je dôležitým kritériom predpokladaný spôsob realizácie produkcie, spolu s požiadavkami odrôd na klimatické a pôdne podmienky. Podľa farby semien odrody hrachu delíme na žltosemenné a zelenosemenné. Intermediárne hrachy delíme na listové a úponkaté (semi-leafless), pri ktorých boli genetickou mutáciou premenené lístky na silné a aktívne úponky, čím sa vytvorí vzdušný a pevný porast. Úponkové odrody hrachu v čase zrelosti nepoliehajú, čo výrazne uľahčuje mechanizovaný zber.
V roku 2019 bolo na Slovensku zaregistrovaných 17 odrôd hrachu siateho, z toho je 7 odrôd úponkového typu a 4 odrody pelušky, ktoré sú využívané pre produkciu zelenej hmoty. Génová banka SR uchováva spolu v aktívnej a základnej kolekcii 1 013 genetických zdrojov hrachu. Z tohto počtu je 201 slovenských genotypov. V rámci slovenských genotypov máme uložených 34 slovenských odrôd.
Hrach siaty patrí medzi plodiny, ktoré sa dobre prispôsobujú pôdnym a klimatickým podmienkam. Vyhovujú mu stredne ťažké pôdy a pôdy bohaté na fosfor a vápnik. Veľkosemenným odrodám vyhovujú pôdy bohatšie na živiny. Drobnosemenným odrodám sa darí aj na chudobnejších pôdach. Pre pestovanie hrachu sú vhodné mierne polohy so strednými, dobre rozdelenými zrážkami. Pre dobrý rast a vývoj hrach vyžaduje bežnú vlhkosť pôdy. Počas klíčenia semeno hrachu prijme 100 - 105 % vody z hmotnosti semena. Najvyššiu spotrebu vody má ale v období kvitnutia a po odkvitnutí. V čase dozrievania semien je vhodnejšie suchšie počasie. Teplota klíčenia je pri hrachu 1 - 3 °C. Mladé rastlinky dobre odolávajú aj jarným mrazíkom až do teploty -6 °C, čo umožňuje voľbu veľmi skorého termínu sejby.
V osevnom postupe sa hrach zaraďuje zvyčajne medzi dve obilniny. Po sebe sa hrach môže pestovať po 4 - 6 rokoch. Hrach má vysoké nároky na dobrý stav pôdy, jej štruktúru a pôdnu vlhkosť. Najčastejšou predplodinou pre hrach je obilnina, musí sa preto po jej zbere urobiť podmietka. Následne na jeseň hlboká orba do hĺbky 0,25 - 0,30 m so zapravením fosforečných a draselných hnojív. Predsejbová príprava predstavuje väčšinou smykovanie a kyprenie do hĺbky 60 - 80 mm. Termín sejby je čo najskôr na jar, v prvej dekáde jarných prác (február - marec), čím zabezpečíme využitie zimnej vlahy. Hrach sa vysieva do hĺbky 60 - 80 mm, vzdialenosť riadkov 0,125 m. Výsevok závisí od odrody a podmienok stanovišťa a pohybuje sa od 0,9 - 1,1 MKS (milión klíčivých semien) na ha. Po sejbe hrach zásadne nevalcujeme. Odporúča sa vždy používať len morené, certifikované osovo. Špeciálne úpravy, medzi ktoré patrí napr.
Rastliny na vytvorenie úrody požadovanej kvality potrebujú prijať určité množstvo živín. Tento príjem je pri hrachu úmerný narastaniu biomasy a najvyššie hodnoty dosahuje vo fáze kvitnutia. Maximum prijatých živín (okrem dusíka a draslíka) dosahuje až ku koncu vegetácie. Optimálna pôdna reakcia pre pestovanie hrachu je v rozpätí pH 6,0 - 7,0. Hrach nevyžaduje priame hnojenie. Dusík pre rast získava hrach nielen z pôdy, ale aj fixáciou vzdušného dusíka pomocou hrčkotvorných baktérií druhu Rhizobium leguminosarium, ktoré pútajú vzdušný dusík. Pre zvýšenie fixácie N bakterizujeme osivo vhodným inokulantom (Rizobín, Nitrazon). Ak stav porastu vyžaduje ďalšie prihnojenie N, vhodnou formou je liadok amónny s vápencom. Na zvyšovanie počtu semien v strukoch a dozrievanie vplýva obsah fosforu v pôde. Jeho dávky sa pohybujú v rozmedzí 20 - 30 kg/ha. Vhodným fosforečným hnojivom je superfosfát. Žltnutie a zasychanie listov býva spôsobené nedostatkom draslíka v pôde, hlavne pri pestovaní hrachu na ľahkých pôdach a v aridných oblastiach.
Dôležitou zásadou je udržanie porastu v nezaburinenom stave počas celej vegetácie. Osobitne to platí pre hrach siaty, ktorého rastliny sú na zaburinenie citlivé v prvých rastových fázach. Medzi hlavné preventívne opatrenia na reguláciu burín môžeme zaradiť vhodne zvolený osevný postup, kvalitnú prípravu pôdy pred sejbou, správnu sejbu a výživu. Okrem toho proti burinám aplikujeme prípravky určené na preemergentnú a postemergentnú aplikáciu.
V súčasnej technológii pestovania hrachu je dôležité preemergentné ošetrenie porastu. Vhodný prípravok volíme podľa zastúpenia burín na stanovišti. V prípade, že účinok preemergentného postreku je nižší ako sme očakávali, alebo sme porast nestihli ošetriť preemergentne, volíme skoré postemergentné ošetrenie. Vhodným herbicídom je Escort v dávke 2,5 - 3,0 l/ha.
Medzi závažné choroby hrachu siateho patria choroby prenosné semenom. Prenášajú sa pri zbere vo forme zárodkov z rastlinných zvyškov na semená. Radíme k nim hlavne komplex antraknóz (Mycosphaerella, Ascochyta, Phoma), komplex koreňových chorôb (Pythium ultimatum, Rhizoctonia solani, Fusazium oxysporum, Fusarium solani), pleseň hrachovú, pleseň šedú. Okrem toho bývajú porasty hrachu napádané aj virózami. Ochrana spočíva hlavne vo výbere odolných rezistentných odrôd, sejbe zdravého moreného osiva, výbere vhodnej lokality pre pestovanie hrachu a dodržiavaní osevného postupu.
Hrach siaty je pre svoju nutričnú hodnotu veľmi príťažlivou plodinou pre mnohých škodcov. Obdobie po vzídení hrachu až do vytvorenia listov -najčastejším škodcom je listárik čiarkovaný (Sitona lineatus), strapka hrachová (Kakothrips robustus), voška hrachová (Acyrthosiphon pisum). Aplikujeme preventívny postrek insekticídmi, napr. Ochrana proti škodcom hrachu nie je založená na ochrane proti jednotlivým druhom samostatne.
Zber sa považuje za najdôležitejšiu časť pestovateľskej technológie. Dôležité je správne určenie termínu a spôsobu zberu. Optimálna vlhkosť hrachu pri zbere je 18 - 19 %. Následne po zbere je potrebné vykonať pozberovú úpravu, ktorá zahŕňa čistenie a dosušenie hrachu. Predčistený hrach sa dosúša na štandardnú vlhkosť 14 %.
Hrach siaty záhradný je jednoročná rastlina s bohatým koreňovým systémom. Práve vďaka nemu si hrach dokáže obstarať živiny aj tam kde sa to iným rastlinám nepodarí. Je považovaný za nenáročnú plodinu a môže sa vysievať na miestach kde boli predtým vysadené iné rôzne druhy zeleniny. Rovnako je to výborná predplodina pre náročnejšie i menej náročné kultúry. Hrach si nepotrpí na určitý druh pôdy či konkrétnu polohu, najlepšie sa mu darí pri chladnejšom a premenlivejšom počasí. Musíme však dbať aj na to, že hrach neznesie kyslé a mokré pôdy, rovnako nemá rád veľké teplo a sucho.
Podľa použitia delíme hrach na tri základné kategórie: cukrové, stžňové a na hrachy na vylúskavanie. Cukrové hrachy, ako napríklad hrach siaty cukrový Bajka, sú pestované kvôli celým mladým strukom, ktorých vnútorné blany nie sú počas nezrelého stavu tvrdé. Je veľmi sladký a vhodný na varenie. Stržňové hrachy, sa pestujú na spotrebu celých čerstvých strukov alebo na konzervárenské účely. Sú citlivé na chlad, preto sa vysievajú neskôr. Stržňové hrachy sú aj po dlhšom varení tvrdé, preto sa na varenie neodporúčajú. Medzi jeho zástupcov patrí hrach siaty Gloriosa či Zázrak Kelvedonu.
Pred samotným siatím musíme dbať na to aby boli všetky podmienky, ktoré sú potrebné na hojnú úrodu hrachu splnené. Ako už bolo vyššie zmienené, hrach si nepotrpí na predplodiny, no viac sa mu bude dariť v na jeseň hlboko zoranej pôde. Pre hlavný zber sa snažíme siať hrach čo najskôr, okolo marca. Hrach sejeme plytko, semená by od seba mali byť vzdialené asi 30-40 cm. Čo sa týka ošetrovania vegetácie počas rastu, nečaká nás nič náročné. Dva krát prekyprujeme plečkou čím zničíme burinu medzi rastlinami. Prvé plečkovanie sa vykonáva keď sa objavia prvé lístky. Druhý krát plečkujeme počas rozrastania sa nadzemných častí rastliny.
Nemenej dôležitá časť pestovanie hrachu, je čas zberu. Hrach môžeme zbierať keď sú plody, čiže semená v strukoch, fyziologicky vyspelé no ešte stále mäkké. Je treba dávať pozor aby semená v strukoch nestvrdli a nezmúčnateli. Zber opakujeme viac ráz podľa zrelosti plodov aj podľa rozstupov medzi jednotlivým siatím. Pri siatí hrachu na väčších plochách a vo väčšom množstve sa odporúča robiť medzi siatím prestávky, nie vysadiť hrach naraz na celé pole. Práve tieto prestávky nám v počas zberu zaistia čas na postupné vyzbieranie všetkých plodov bez toho, aby bola polovica produktov zmúčnatená. Hlavné obdobie zberu zelených strukov sa začína koncom mája a trvá počas celého júna.
Hrach siaty má ako strukovina veľa pozitívnych dopadov na ľudské zdravie. Má schopnosť prečisťovať tráviacu sústavu, čím však prejavuje aj svoj jediný negatívny účinok: plynatosť a nadúvanie. Ak vás tieto informácie zaujali pustite sa do pestovania tejto chutnej a zdravej plodiny.
tags:
