Mnohé zo záhradných škodcov sú také agresívne (a navyše sa lavínovite množia), že neraz dokážu urobiť veľkú škodu na pestovaných rastlinách a tak donútiť záhradkára buď so záhradníčením skončiť, alebo nemilosrdne proti nim využívať chemické jedy.
Medzi tie najnebezpečnejšie patrí najmä hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a tzv. malé hraboše, teda hraboš poľný a hraboš močiarny. Ide o bylinožravé hlodavce.
Medzi ne sa omylom často radia aj hmyzožravé živočíchy, ako sú krty, ježkovia a piskory, teda cicavce, ktoré sa živia hmyzom, červami, slimákmi a inými živočíchmi škodiacimi rastlinám. Nepatria k škodcom, naopak, sú našimi užitočnými pomocníkmi. Len s krtom sú občas problémy.
Aj keď nežerie rastliny, podrýva ich a vytvára krtince, ktoré sú na trávniku, v skalke, fóliovníku či medzi hriadkami naozaj nežiaduce. Krtka sa snažíme odpudiť alebo chytiť a odniesť do prírody, prípadne mu skúsime dajakou podzemnou bariérou zamedziť vstup na vymedzené územie.
Pri potláčaní či regulácii týchto podzemných návštevníkov v záhrade je však neraz problémom podľa dier a kopčekov vytlačenej hliny identifikovať, či ide o chráneného krta, hryzce alebo hraboše. Kolónie hraboša poľného a močiarneho spoznáme podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami.
Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus.
Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín.
Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru. Obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu.
Nebezpečné je jeho zimné ohrýzanie mladých jabloní, po ktorom na jar nepučiace stromčeky zo zeme len ľahko vytiahneme bez koreňov. V zime zasa ohrýza pod snehom kôru z kmeňov stromov.
Denne skonzumuje 60 až 100 g čerstvej potravy. Okrem podzemných častí rastlín sa živí aj tými povrchovými a semenami. Žerie cukrovú repu, zemiaky, koreňovú zeleninu, jahody, kvetinové cibuľky a hľuzy. Veľké škody môže narobiť na trávnikoch a pasienkoch.
Obžiera aj korene ovocných stromov, najmä jabloní. Takisto si pochutí na koreňoch okrasných drevín. Počas vegetácie žerie najmä steblá a listy ľahko stráviteľných rastlín, ale aj mach a semená tráv.
Po prvých mrazoch prstencovito ohrýza najmä kôru mladých ovocných a lesných stromov, ako sú javor, topoľ, vŕba, jarabina, hrab, jelša či smrekovec. Mladé stromčeky odhryzne tesne pri zemi, mladé kmene stromov ohryzie a ošúpe z kôry až do výšky 20 cm.
Hryzce a hraboše napáchajú veľa škody najmä na stromoch. Ak vo svojej záhrade nachádzate kôpky hliny a náznaky podzemných chodieb, je jasné že ide o nevítaného hosťa. Nemusí to však byť vždy len krt.
Ten, nech to znie akokoľvek, je indikátor zdravej a výživnej pôdy. Ak suseda obchádza a u Vás je krt ako doma, ste na tom svojim spôsobom dobre. Krt ale tiež môže narúšať korene a hriadky.
Avšak ak nachádzate koreňovú zeleninu zničenú a na nej stopy po zuboch, zabudnite na to, že toto je dielom krta. Hlodavec, ktorého poznáme aj ako vodnú krysu, je oveľa horší než krt. Tiež môže zanechávať kôpky hliny podobné krtincom, lenže sú nižšie a nemajú pravidelný tvar.
Hlina z chodieb je totiž vyhrabávaná zadnými labami a k povrchu šikmo, kým krt tlačí hlinu do 90° uhla nahor. Chodby od hryzca sú oválne na výšku. Samotné zviera sa totiž pohybuje na nohách a má vysoké telo. Krt je viac placatý s telom viac pri zemi.
Hryzec má viac chaotické usporiadanie chodieb. V skutočnosti však ide často len o jednu chodbu a ostatné bočné slúžia na vyčistenie hlavnej od hliny. Ničí zeleninu, korienky, živí sa mrkvou, zelerom, petržlenom a rôznymi korienkami.
Vážne poškodzuje korene ovocných stromov, najmä mladých. Hraboše tiež nepohrdnú koreňovou zeleninou, ale ani inými druhmi nepálivej zeleniny.
Ochrana proti hryzcovi vodnému
Preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj podpora prirodzených nepriateľov (mačiek, dravých vtákov), je potrebné doplniť priamym bojom, napr. pomocou pascí. Účinná je aj mechanická ochrana koreňov novo zasadených stromov a kríkov pomocou pletiva s malými očkami, do ktorého sa pri výsadbe korene obalia.
Ideálne riešenie sú pasce. Inštalujú sa do chodieb a majú chytať jedincov živých. Vykopete jamu tak, aby ste odhalili chodbu. Do nej nainštalujete pascu, avšak je nevyhnutné pascu nechať vonku ešte pred nasadením na konkrétne miesto, ideálne na pár dní zahrabanú pod čistou hlinou.
Viac sa jej holými rukami nedotýkajte. Je totiž výnimočne prezieravý. Ľudský pach je dôkazom, že niečo nie je v poriadku. Pach hliny to ale dokáže prekryť.
Iný level je chémia, alebo elektronické pomôcky. Používajú sa aj zápalné ricínové oleje, ktoré vyplnia dymom všetky tunely a chodby pokryjú povrchom, ktorý vypudí krtov alebo hryzcov bez poškodenia rastlín.
Všeobecne sú na ochranu proti hlodavcom určené rodenticídy, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvá skupina obsahuje účinnú látku oxid zinočnatý, ktorý sa v žalúdku hlodavcov mení nejedovatý fosforovodík. Druhá skupina účinných látok zabraňuje zrážaniu krvi - tzv. antikoagulanty.
Rodenticídy sú návnadové prípravky, ktoré sa vkladajú do nôr a je potrebné zaobchádzať s nimi nanajvýš opatrne. Zvlášť v záhradkách existuje riziko požierania otrávených návnad domácimi zvieratami, preto ich treba dôkladne zapraviť do nôr.
Invázny výskyt podzemných škodcov podporuje vhodné prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov (ničených najmä rozsiahlou chemizáciou - sovy, dravé vtáky, hady, lasice, kuny a podobne), ale predovšetkým sa im darí tam, kde majú dostatok potravy (zanedbané polia, mokriny).
O osvetu sa ľudia väčšinou zaujímajú, až keď je skoro neskoro a aj preventívne opatrenia sa vykonávajú až v čase, keď sa krtko, hryzec a hraboš krytí pod nemalú vrstvou zeminy už rozhodli vybudovať svoje teritórium tam, kde je pokoj, stály dostatok potravy a možnosť vybudovania pre nich bezpečného domova a v núdzi i úkryte.
Tieto všetky a mnoho ďalších ideálnych podmienok vytvára ich nepriateľ človek dobrovoľne a navyše mnohokrát aj s veľkým úsilím. V mene ekológie zakladajú komposty a mulčujeme trávníky a tým aj bohužiaľ vytvárajú prostredie príťažlivé pre hryzce, krtkov aj hraboša, oplývajúca hojnosťou potravy a jej jednoduchým úlovkom.
Už pred samotnou stavbou či golfového, alebo otvoreného futbalového ihriska aj pred stavbou domu a všetku snahou o čo najkrajšie záhradu muselo byť investorovi jasné, že škodcovia tu boli skôr ako on.
Len ten, kto sa v spôsobe života krtkov, hlodavcov a hrabošov dobre vyzná, dokáže vo vážnych prípadoch prijať správne rozhodnutia a primeraným a odborným spôsobom vykonať účinné protiopatrenia.
Na rozdiel od nich má krtko s nimi podobný iba podzemné spôsob života, vytváranie chodieb a tým aj vyhrňovaniu vydolované zeminy na povrch. Hraboše a krtkovia dokonca používajú aj rovnaké chodby, a preto môže dôjsť pri ich likvidácii k jednoduchej zámene.
Ničenie hrabošov a hryzcov je z dôvodu ochrany rastlín a stromov úplne oprávnené a mnohokrát nevyhnutné. Ale krtko škodcom nie je, je svojimi vydolovanými kôpkami len určitú komplikácií.
Ak už vyčíňanie hlodavcov budeme považovať za neúnosné a dôjde k ich premnoženiu vo forme zamorenia, možno skúsiť dostupné chemické prípravky - biocídy, prípadne sa obrátiť na profesionálov.
Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie.
Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami).
Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu.
Pri zelenine sú účinné aj tzv. Nájdu sa i odporúčania pestovať v záhonoch rôzne rastliny, ktoré majú hlodavce odpudiť svojou arómou, napríklad mliečnik preháňavý, aksamietnicu, cesnak.
Do chodbičiek možno vlievať rastlinné výluhy - žihľavový, cesnakový, tabakový a iné. Pomáha upchať diery listami čiernej ríbezle, tuje, orecha, cesnaku, cibule, žihľavy alebo handrou napustenou benzínom či petrolejom.
Prevenciou sú prírodní predátori týchto škodcov: sovy, dravé vtáky, kuny, lasice, tchory, líšky, mačky, sčasti ježkovia, hady. Nemajú rady, keď im niekto neustále narúša ich nory a chodbičky, preto sa vyhýbajú sústavne obrábaným väčším plochám (malé okopávané hriadky s okolitým trávnikom im však neprekáža).
Vyhýbajú sa spásaným a nízko koseným plochám. Vysádzanie ovocných a okrasných drevín na jar do uzavretých košov z pozinkovaného pletiva s okami veľkými maximálne 15 mm; občas sa korene vysádzaných drevín obaľujú sklenou vatou, čo je síce účinné, ale pre človeka nebezpečné.
Rozlišovacie znaky
Aby nedochádzalo k zámenám medzi škody spôsobujúcim hryzce, hraboše alebo menej podielmi krtkom všeobecným, uvádzame aj niekoľko základných rozlišovacích znakov. Hryzec vodný je 12 až 22 cm dlhý hlodavec. Farba srsti je väčšinou sivohnedá.
Veľmi často dochádza k jeho premnoženiu a v takých prípadoch nie je výnimočné, že sa na ploche 1 ha nachádza až 1000 jedincov. Hryzec vodný vie veľmi dobre plávať (tzv. “vodný typ“), preto sa často vyskytuje v záhradkách a na plochách blízko vodných zdrojov, napr. potokov, kde si vyhrabáva systém chodieb.
„Suchozemský typ“ osídľuje najmä trávnaté plochy, parky, záhrady a ovocné sady. Hryzce sú samotárske živočíchy.
Príznakom napadnutia hryzcom vodným sú obhryzené korene ovocných, listnatých a ihličnatých stromov. Korene stromov sú často obhlodané do takej miery, že stromy odumierajú a je ich možné bez námahy vytiahnuť zo zeme, alebo sa kývajú. Na koreňoch sú badateľné stopy po páre hlodavých zubov. Poškodené nebývajú len korene stromov, ale aj korene ruží, kríkov a okrasných rastlín.
Podobné škody môže spôsobovať aj hraboš poľný (Microtus arvalis). Spôsobené škody sú podobné poškodeniam iných hlodavcov.
Dostať tieto škodce rýchlo a natrvalo preč zo záhrady, pozemku a priestorov, kde nachádzajú pohodlný zdroj potravy, domov a dobré skrýše, nie je jednoduché.
Škodí ohrýzaním hľúz zemiakov, koreňovej zeleniny, koreňového krčka a kôry ovocných stromov tesne nad pôdou, hľúz a cibúľ okrasných rastlín. Je všežravá. Škodí požieraním zeleniny, ovocia, potravín, pustí sa aj do šatstva, papiera, kože, plastov, káblov, dreva či dokonca muriva.
Poškodzuje podzemné časti rastlín. Do zásobných komôr si prináša cibule, hľuzy, korene rastlín. V zimnom období obhrýza korene ovocných stromov.
Sú ekologické, nezanechávajú v pôde žiadne rezíduá a nepoškodzujú žiadne živé organizmy. Napríklad prípravok BioDym je účinný proti hryzcom a krtom.
Zapálenú dymovnicu aplikujeme do nory v smere tunela čo najhlbšie, otvor rýchlo zakryjeme okolitou pôdou a skontrolujeme, či dym neuniká niektorým iným otvorom do ovzdušia. Zo zapálenej dymovnice sa postupne uvoľňuje vo forme dymu ricínový olej, ktorý na povrchu stien chodieb tvorí tenkú vrstvu.
Pre hryzce a krty je nepríjemný, znemožňuje prístup k potrave, a preto sa odsťahujú. Na tri nory škodcu postačí jedna dymovnica.
Ako doplnkový spôsob ochrany slúžia solárne odpudzovače a plašiče. Fungujú na princípe vysielania ultrazvukového signálu, ktorý je pre škodce nepríjemný, rušivý a donúti ich opustiť záhradu.
Ide najmä o pravidelnú údržbu všetkých, aj odľahlejších častí záhrady, pivníc a skladov, komory, záhradného domčeka, garáže, povaly a špajzy. Svojím pohybom vnášame do priestoru ruch, a to hlodavce nemajú rady.
Vyrušuje ich aj kyprenie a rýľovanie nielen záhonov, ale aj čistenie nevybetónovaných chodníkov a pravidelné kosenie trávnika. Taktiež treba odstraňovať opadané ovocie, lístie a dvor so záhradou udržiavať v poriadku.
Dôležité je aspoň dvakrát za rok prehodiť, prevzdušniť kopu kompostu, ktorý, ak je neošetrovaný, môže slúžiť hlodavcom ako ideálny úkryt.
Hlodavce si rady pochutnávajú najmä na koreňoch mladých ovocných stromov. Koreňový bal však musí byť chránený celý, t. j. uzatvorený aj zvrchu. Vyhĺbená jama musí byť dostatočne veľká, aby neobmedzila rast koreňov. Toto opatrenie je fyzicky, časovo aj finančne náročné, najmä ak stromčekov vysádzame viac. Chráni ich však aspoň v prvých rokoch po výsadbe.
Treba vypozorovať, ktorými chodbami sa hlodavec pohybuje, a smerom k vysadeným záhonom a stromom do chodieb vtlačiť prekážku, napríklad husté pevné pletivo, kovové tyče, kolíky, laty, plastové zábrany, tehly, kamene, škridlice a podobne.
Vyvýšené záhony, ktorých základom je organický odpad zo záhrad sú prehlodavce lákavým útočiskom. Ak máte záhradu v oblasti s ich výskytom, nezabudnite pri ich zakladaní podložiť pod organický odpad drôtené siete s malými okami.
Za skúšku v boji proti hlodavcom stoja aj „babské“ rady. Či však budú trvalo účinné, nie je isté.
Použitie pachových a repelentných bariér. Niektoré rastliny majú repelentný (odpudivý) účinok, napríklad korunka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, mliečnik, čierna ríbezľa či baza.
Hryzce, hraboše a krtkovia sa vyskytujú všade na celom svete a v značnom počte. Ak si ale záhradník, alebo poľnohospodár sťažuje na hraboša, vo väčšine prípadov sa jedná o hryzce vodného.
U nás sa hlodavcami vyskytujú v dvoch formách života, forme podzemné a vodné, obe formy bez rozlíšenia ich vzhľadu. Krtiny nielen na trávniku sú zasa dávané jasne za vinu krtkovi, ale skutočnosť je mnohokrát iná.
Bez pozorovanie skrytého spôsobu života nie je možné jednoznačne prisúdiť chodby krtkom alebo hrabošům a kôpky zeminy krtkom alebo hryzcům. Hryzec je považovaný za najobávanejšieho škodcu s veľmi obtiažnou likvidáciou.
Napadnutie záhrady alebo poľa hryzce sa objaví vtedy, keď je pôda dostatočne samovoľne utlačia a rastliny majú silné korene. Na rozdiel od krtkov čerstvo skultivovaná, navezení, alebo poorané zemina nie je hryzce osídľovania.
Pre vytváranie chodieb hryzce pôda nesmie byť sypká, alebo naopak tvrdá a suchá. Hryzce na rozdiel od krtkov uvoľnenú zeminu vzniknutú pri budovaní chodieb čiastočne utlačíme, čiastočne ju nahrnú do voľných priestorov, alebo do neobývateľných chodieb.
Len málo zeminy sa ich činnosťou dostane na povrch (krtko všetku zeminu, ktorá pri rozširovaní chodieb vzniká vyhrabáva na povrch). Hryzce na zmeny v ich chodbách reagujú takmer okamžitými opravami - zahrabáváním (v mieste otvoru vytvárajú hlinenú zátku).
Predpoklad úspešnej likvidácie je bezpečné nájdenie a poznania hryzcových chodieb. Jednou z metód je detekcia chodby (napr. Sondovacej tyčou - na spodnom konci kuličkovími rozšírenú). Chodba hryzce, alebo krtka sa pozná podľa náhleho prieniku do zeme v priestore vzniku sondy do chodby.
Chodba sa odkryje (rýľom, záhradné lopatkou) v dĺžke 20 - 30 cm na 10-20 miestach.Ak budú chodby ráno opäť zahrabali jedná sa o chodbu obývanú hryzce.
tags:
