Hubárska sezóna je v plnom prúde a s ňou aj rast obľúbených bedlí. Pre laikov často bedle predstavujú huby, ktoré si nemožno pomýliť, lenže opak je pravdou. Pri prechádzke lesom často natrafíte na huby, ktoré majú aj svojich jedovatých dvojníkov. Niektoré jedovaté druhy húb sú takmer na nerozoznanie od jedlých, a ich konzumácia môže v zriedkavých prípadoch až viesť k smrti. Preto je poznanie rozdielov medzi jedlými a jedovatými hubami kľúčové pre bezpečné hubárčenie.
Bedľa vysoká - obľúbená chuťová lahôdka
Bedľa vysoká patrí medzi najčastejšie zbierané huby v našich lesoch. Objavuje sa od júla až do októbra a pomerne často ju nájdete na okrajoch zmiešaných lesov, na rúbaniskách alebo na čistinkách. Hubári ju majú radi najmä pre jej špecifickú orieškovú chuť a vôňu. Táto huba je veľmi všestranná - najčastejšie sa pripravuje vyprážaná na masti s rascou, ale dá sa aj obaliť v trojobale, pridať do praženice či dokonca do polievky. Bedľa vysoká dodáva jedlám lahodnú chuť, ktorú si väčšina ľudí obľúbi.
Nebezpečenstvo zámeny s muchotrávkami
Bedľa vysoká má charakteristický vzhľad s vysokou, štíhlou nohou a veľkým klobúkom, čo ju robí relatívne ľahko rozoznateľnou aj pre menej skúsených hubárov. Napriek tomu môže dôjsť k zámene. Ľudia sa obávajú hlavne zámeny s jedovatými muchotrávkami, predovšetkým s muchotrávkou zelenou. Muchotrávka zelená má klobúk s odtieňmi od bielo-žltej po žlto-zelenú a jej tŕň vyrastá zo špecifického obalu, nazývaného vajíčko, známe aj ako kalich smrti. Podobný obal majú aj ďalšie druhy muchotrávok, napríklad muchotrávka jarná a muchotrávka tigrovaná. Bedľa na rozdiel od nich má hľuzovito rozšírený tŕň, čo je dôležitý rozlišovací znak.
Ako správne identifikovať bedľu vysokú?
Bedľa vysoká sa dá rozpoznať podľa bieleho klobúka s tmavším hrbolčekom v strede a výraznými hnedými šupinami, ktoré odstávajú (mladé plodnice môžu byť celé hnedé). Na tŕni sa nachádza prstenec s dvojitým ostrím, ktorý je pohyblivý. Okrem podobnosti s muchotrávkami existujú aj ďalšie druhy bedlí, ktoré môžu byť buď nejedlé alebo dokonca jedovaté.
Bedle, na ktoré si treba dať pozor
Pozornosť je potrebné venovať predovšetkým bedli záhradnej, ktorá je známa aj ako bedľa červenajúca česká. Táto huba rastie najmä v záhradách a parkoch, čo ju odlišuje od bedle vysokej, ktorá sa vyskytuje najmä v lesoch. Bedľa záhradná je však mierne jedovatá a u niektorých ľudí môže vyvolať nepríjemné reakcie. Podobné problémy môže spôsobiť aj bedľa červenajúca, ktorá sa vyskytuje v lesoch, a bedľa šedohnedá. Všetky tieto bedle majú spoločný znak - červenajúcu dužinu. Keď hubu rozrežete, dužina je najprv biela, ale na vzduchu rýchlo zmení farbu na oranžovú a neskôr až na hrdzavo-červenú (bedľa záhradná červená menej intenzívne). Aj povrch plodnice po otlačení začervená. Tento znak je kľúčový na ich rozpoznanie.
Čo hrozí po ich konzumácii?
Najnebezpečnejšia z týchto bedlí je bedľa záhradná, ktorá takmer vždy spôsobuje alergickú reakciu. Bedľa šedohnedá a červenajúca môžu tiež vyvolať problémy, najmä u citlivejších ľudí. Niekedy však reakcia môže viesť k dehydratácii a vyžaduje si lekársku pomoc.“
Pozor na zastarané atlasy húb
V starších hubárskych príručkách sú bedľa šedohnedá a červenajúca často označované ako jedlé, pričom je pri nich uvedené, že nemajú takú dobrú chuť ako bedľa vysoká. Dnes už však vieme, že bedľa záhradná je jedovatá a bedľa šedohnedá a červenajúca sa považujú za nejedlé. Jedovaté sú aj iné druhy bedlí, napríklad bedľa ostrošupinná, ktorá sa dá rozpoznať podľa prstenca, ktorý sa nedá posúvať. Rastie hlavne v záhradách a parkoch. Jedovatá je aj bedľa klamavá, ktorá má výrazný prstenec s tmavými šupinkami na spodnej strane. Poznatky o jedlosti húb sa totiž v priebehu rokov menia a čo bolo považované za jedlé pred desaťročiami, dnes už nemusí byť bezpečné na konzumáciu.
Ako rozoznáte bedľu od muchotrávky?
Rozlíšenie bedlí od muchotrávok môže byť pre bezpečnosť hubárov kľúčové, pretože jedna z týchto húb je chutná a jedlá a druhá je smrteľne jedovatá.
- Klobúk: U bedlí sú šupiny na klobúku výrazne tmavšie, zatiaľ čo u muchotrávky sú škvrny malé alebo chýbajú. Bedle majú v strede klobúka zhrubnutie v podobe hnedej škvrny.
- Stonka: U bedlí sa dá prstenec na stonke ľahko posúvať, smeruje nahor. U muchotrávky je prstenec upevnený na jednom mieste a visí nadol.
- Hľuza: U muchotrávky je stonka zhrubnutá a tvorí hľuzu, ktorá vyrastá z tzv. pošvy.
Ďalšie možné záměny
Okrem zámeny s muchotrávkami existujú aj ďalšie huby, ktoré sa dajú zameniť s bedľami:
- Bedlička ostrošupinatá (Lepiota aspera) vs. Bedľa vysoká:
- Bedlička ostrošupinatá je smrteľne jedovatá a vzrastom menšia. Na krémovom klobúku má dohora zašpicatené šupiny, postupne však miznú. Hlúbik je biely až hnedý, krátkeho vzrastu.
- Bedle vysoké majú na klobúku ploché šupiny a na hlúbiku posuvný prstenec, ktorý sa dá takmer vždy jednoducho oddeliť.
- Líška oranžová (Hygrophoropsis aurantiaca) vs. Kuriatko jedlé:
- Líška oranžová bola v minulosti považovaná za jedovatú, dnes už patrí len k nejedlým.
- Kuriatko jedlé patrí k obľúbeným a často vyhľadávaným hubám. Objavuje sa najmä medzi lístím a zvyčajne rastie vo veľkých zväzkoch.
- Muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) vs. Muchotrávka červenkastá:
- Muchotrávka tigrovaná je jedovatá a má sivohnedý, hnedý až žltohnedý klobúk, ktorý je na okraji krátko ryhovaný, pokrytý belavými chrastami.
- Pri muchotrávke červenkastej si však hneď na prvý pohľad všimnete mäsitý ružovkasto - červenohnedý klobúk. Lupene i dužinu má biele, poškodené či hmyzom napadnuté časti sa prirodzene sfarbujú do červena až červenohneda.
- Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) vs. Rýdzik pravý:
- Jedovatý rýdzik kravský spoznáte podľa hnedoružového až červenkastého klobúka, ktorý má na sebe jemné chĺpky pripomínajúce vlnu.
- Rýdzik pravý patrí k obľúbeným jedlým jesenným hubám. Jeho klobúk má oranžovú farbu. Hlúbik je pomerne krátky, valcovitý a zavalitý. Dužina vypúšťa oranžové mlieko a po reze sa sfarbuje najprv do oranžova, neskôr do zelena.
- Hríb satanský (Rubroboletus Satanas) vs. Hríb zrnitohlúbikový:
- Hríb satanský radíme medzi jedovaté huby. Vyznačuje sa belavým, sivožltkastým až sivým klobúkom, ktorý môže mať aj zelenkastý odtieň.
- Hríb zrnitohlúbikový sa tiež síce považuje za mierne jedovatý, no len v surovom stave. Po dobrej tepelnej úprave ho môžete bez obáv konzumovať. Má tmavohnedý až čiernohnedý klobúčik a sýtožltú dužinu, ktorá pri dotyku intenzívne modrá.
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Pečiarka poľná:
- Muchotrávka zelená je smrteľne jedovatá huba. Klobúk je sfarbený do zelených odtieňov rôznej intenzity, prípadne môže byť aj sivobelavý.
- Muchotrávka zelená sa podobá na pečiarku poľnú. Všímajte si dôkladne sfarbenie klobúka, ktorý má pečiarka biely až jemne žltý, i sfarbenie lupeňov, ktoré sú najprv ružové, v dospelosti červené, čokoládovohnedé až čiernohnedé. Na hlúbiku sa nachádza biely, tenko blanitý prsteň, ktorý však časom mizne.
- Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) vs. Plávka trávovozelená:
- Muchotrávka zelená je smrteľne jedovatá huba. Klobúk je sfarbený do zelených odtieňov rôznej intenzity, prípadne môže byť aj sivobelavý.
- Plávka trávovozelená má už podľa názvu dozelena sfarbený klobúk. Za mlada je polguľovitý, neskôr plochý a v strede zvyčajne preliačený. Pokožka býva slizká alebo aspoň vlhká a dá sa aspoň do polovice olúpať. Hlúbik je biely a po otlačení naberá hrdzavú farbu.
tags:
