V lesnej škôlke sa stromy pestujú od semena. Stromy v tejto doline začínajú svoju cestu práve v lesnej škôlke.
Zber semien
Najprv sa však musia semená pozbierať, čo nie je celkom triviálna vec. „Sú na to vytypované a schválené určité porasty,“ hovorí Pekara. „Na okrasné účely je skoro jedno, odkiaľ semiačko pochádza, ale na účely zalesňovania musí takzvaný uznaný porast na zber semena spĺňať určité kritériá.
Musia tam byť kvalitné jedince, čiže dostatočne pevné a vysoké, nesmú mať spomalený rast a podobne.“
Keď sa teda zozbierajú napríklad šišky zo smreka, spracujú sa v závode v Liptovskom Hrádku, kde prejdú určitými linkami, v ktorých sa semená vytriedia. Urobí sa aj ich rozbor.
„Podľa toho si vieme určiť výsevovú dávku, teda napríklad ak má semeno päťdesiatpercentnú klíčivosť, vieme, koľko semien máme na určitú plochu vysiať,“ približuje Pekara.
Výsev a starostlivosť o semenáčiky
Semeno sa následne rozseje do hriadky, kde ešte dostane pieskovú zásypku. Tu si už môže voľne rásť, no v najbližšej budúcnosti čaká malé stromčeky niekoľko kôl vyberania tých najlepších jedincov.
Jednoročné, teda túto jar sadené smreky so zásypkou z pilín proti mrazom.
Skoro každý deň treba tieto krehké rastlinky kontrolovať, či sú zdravé, často ich zalievať a ošetrovať proti hubovým ochoreniam,“ vymenovala vedúca škôlky. Strašiakom sú skoré jesenné a neskoré jarné mrazy, ktoré môžu rastlinke poškodiť vzhľad alebo ju zničiť. Chránia ich, ako sa dá. Prekrývajú ich bublinkovou fóliou, skúšajú preventívne chemické postreky. Vďaka nim odolá jedlička teplotám do -4 stupňov.
Preškôlkovanie
Po dovŕšení určitého veku sa stromčeky preškôlkujú, to znamená, že kvalitnejšie jedince sa presadia do inej hriadky do radov. Tento vek sa líši podľa druhu, napríklad pri smreku sa preškôlkovanie robí po dvoch rokoch od výsevu, pri jedli po troch, no buk môže ísť už po dvoch rokoch priamo do lesa.
Ihličnany sa po preškôlkovaní nechajú rásť ešte asi dva roky, kým sa môžu vyzdvihnúť. Vtedy sa opäť robí kvalitatívny výber, sadenice sa vyrýľujú a pobalia do balíkov po päťdesiat kusov.
„Ľudia, ktorí chodia zalesňovať, si zoberú do ruksaku tri alebo štyri balíky, vezmú si krompáč a idú do hory sadiť,“ vykresľuje Pekara.
Produkcia a využitie sadeníc
V Cenzuále ročne vyprodukujú sto- až stodvadsaťtisíc sadeníc, z toho asi tridsaťtisíc použijú na zalesňovanie. Sadenice od nich kupujú aj okolité urbáre.
„Keď tu sadenica nejaký čas rastie, zvykne si na klímu tunajšieho podnebia. Preto je dobré, že sa neprevážajú na veľké vzdialenosti, ale zalesňuje sa nimi v okolí,“ hovorí lesník.
Kým sa strom dožije rubného veku, musí prejsť mnohými kvalitatívnymi výbermi od semena až po dospelý vek. Aj po zalesnení sa totiž robí takzvaná prerezávka.
„Stromčeky sa sadia nahusto. Môže tam nastať prirodzený výber, teda niečo neprežije, niečo môže poškodiť zver, ale keď všetko dobre rastie, tak sú nahusto a začnú sa utláčať,“ vysvetľuje Pekara.
Vtedy sa menej kvalitné stromy povyrezávajú, aby sa vytvoril priestor pre tie kvalitnejšie. „Stromy sa prirodzene ženú za svetlom, no ak sú príliš tenké a príde ťažký sneh s vetrom, polámu sa. Tieto zásahy sa robia aj preto, aby stromy mali priestor a hrubli,“ pokračuje.
Prerezávka sa robí asi každých päť rokov, kým stromy nemajú dvadsať až dvadsaťpäť rokov, a biomasa sa pri nej ponecháva v lese. Keď sú stromy staršie, v pravidelných intervaloch sa vykonáva takzvaná prebierka tiež s cieľom vytvoriť väčší priestor pre silné jedince, ale tieto nežiaduce stromy sa už zužitkujú.
Keď porast dosiahne svoj rubný vek, vyťaží sa. Ten nastáva približne vo veku sto rokov, lesníctvo tak má celkom iné tempo ako roľníctvo. „Na poli sa na jar zaseje a na jeseň sa žne, no práca v lese je zdĺhavý proces,“ približuje Pekara.
Vianočné stromčeky
Okrem hriadok na zalesňovanie nájdeme v lesnej škôlke aj klietku s bažantmi, ktoré sa tu snažia rozmnožovať a reintrodukovať do voľnej prírody, keďže v týchto končinách kedysi voľne žili, ako aj plochu, kde sa pestujú vianočné stromčeky. Pre Cenzuál je to však iba okrajová záležitosť, jeho ročná produkcia je okolo päťdesiat takýchto stromčekov.
„Skôr to robíme ako tradíciu,“ vysvetľuje Pekara. „Na jeden deň vyhlásime predaj vianočných stromčekov, začíname o siedmej a niekedy sú už o desiatej vypredané.“
Ide teda o vskutku exkluzívny tovar. Kupujú si ich vraj ľudia z Rajca či priamo zo spoločenstva, no väčšie kusy každoročne idú do kostolov. Pravidelným odberateľom je napríklad kostol v Rajci či na žilinskom sídlisku Hájik.
Väčšia produkcia vianočných stromčekov by podľa Petra Pekaru nedávala veľký zmysel, keďže konkurovať veľkým plantážam v severnej Európe veľmi nejde. „Slovenským záhradníctvam sa oplatí autom ísť do Dánska, nakúpiť tam kaukazské jedle, doviezť ich na Slovensko a tu ich predávať,“ hovorí.
Navyše, jedľa kaukazská - zvaná aj Nordmannova - nie je pôvodný slovenský druh. Pochádza zo severného Turecka a Kaukazu. „Každý chce mať doma krásny, hustý stromček, no klasická jedľa biela nikdy nebude taká hustá ako tá kaukazská,“ konštatuje.
„Naši zákazníci však majú na stromčeky menšie nároky. Napríklad tento smrek je z jednej strany pekný, no z inej mu chýba nejaký konárik. Keď ho doma dajú k stene, nevadí to, veď ho nedajú doprostred obývačky. No keď príde zákazník do obchodu, obzerá ho z každej strany, ale napokon ho aj tak asi dá do rohu miestnosti,“ usmieva sa Pekara.
Na fotografiách plantáží s vianočnými stromčekmi vidno nekonečné rady rovnako vyzerajúcich drevín. Budúce vianočné stromčeky v lesnej škôlke v Porubskej doline však rastú kade-tade v nepravidelných rozstupoch, vedľa vysokých sú maličké, ktoré takmer ani cez vysokú trávu nevidno. Pôsobí to tu omnoho prirodzenejším dojmom.
Nájdeme tu rásť jedľu bielu, ale aj balzamovú či kaukazskú, smrek omorikový, borovicu barinnú a mnohé ďalšie druhy. Okrem týchto stromov, ktoré sa pestujú na dekoračné účely, sa ako vianočné stromčeky používajú aj niektoré jedince z lesných prerezávok.
„Tu máme to, čo sa ľudovo volá strieborná jedlička,“ hovorí Pekara, ako prichádzame k ihličnanu s belavým ihličím. „V skutočnosti je to smrek pichľavý, len varieta so strieborným ihličím. Vzadu máme skutočnú striebornú jedličku,“ ukazuje. Jej oficiálny názov je jedľa srienistá.
Vianočný stromček sa dá pestovať i doma
Medzi vianočnými stromčekmi z lesnej škôlky a z bežného predaja je však ešte jeden výrazný rozdiel. „Oni používajú nejakú technológiu voskovania ihlíc,“ hovorí. „Keď si chytíte klasickú kaukazskú jedľu, cítite na dotyk ihlicu. A keď ju dáte dovnútra, síce vydrží dlhšie ako jedľa biela, ale po určitom čase zoschne a začnú padať ihlice. No keď si kúpite stromček z obchodu, tak aj keď zoschne a zožltne, ihlice na ňom držia.“
Inými slovami, stromčeky sa voskujú preto, aby sa tak zabránilo rýchlemu vysúšaniu a opadaniu ihlíc. Nevýhodou však je, že takýto stromček nemá takú vôňu ako ten klasický. Samotný voskový obal totiž vôni bráni.
Trendom sú v súčasnosti aj vianočné stromčeky v kvetináčoch. Podľa Pekaru je to dobrý spôsob, ako mať ten istý stromček na viacero Vianoc.
„Stačí ho postupne presádzať do väčšieho kvetináča. Je to super, že vďaka tomu máte vianočný stromček každý rok, len je veľmi dôležité, aby sa s ním zaobchádzalo tak, ako sa má,“ upozorňuje. „Na jeseň strom ukončuje rast a zazimuje sa. Preto je veľmi dôležité, aby ho človek pred Vianocami nedal zo zimy vonku hneď dovnútra. V takom prípade vydrží iba rok a potom zahynie.“
Stromček v kvetináči je vraj možné mať, aj keď niekto býva v byte, no mal by ho držať na balkóne. Stromu totiž v zime treba dopriať vegetačný oddych. „Pri presune dovnútra ho treba postupne aklimatizovať, teda ak je vonku mráz, tak sa na týždeň dá niekam, kde je povedzme päť stupňov, na ďalší týždeň zasa do trochu vyššej teploty a až potom dnu. A po Vianociach, keď ho ideme vrátiť von, ho treba rovnakým postupom zazimovať,“ vysvetľuje Pekara.
Takýmto spôsobom je možné mať ten istý stromček pokojne aj desať rokov, pretože v kvetináči rastie pomalšie ako v prírode.
Starostlivosť o ihličnany
Ihličnany sú väčšinou vždyzelené dreviny s redukovanou formou asimilačných orgánov (ihlice), ktoré sú v porovnaní s listnáčmi menej výkonné. Obdobie aktívnej fotosyntézy ihličnanov je dlhšie a prerušuje sa iba v zime pri výskyte tuhých mrazov.
Počas tohto dlhého obdobia ihličnany odparujú vodu, ktorú musia prijímať prostredníctvom koreňovej sústavy. Z toho dôvodu sa musí pri presádzaní voliť taká technológia, pri ktorej sa čo najmenej narušuje a poškodzuje koreňová sústava, alebo ich treba presádzať v takom období, aby ihneď po vysadení začali korene intenzívne rásť.
Ďalšou zásadou úspešného pestovania ihličnanov je poznanie a rešpektovanie ich špecifických nárokov na klimatické a pôdne podmienky. Ihličnany si vyžadujú zvýšenú starostlivosť pri výbere a príprave stanovišťa, pri zabezpečení vhodného vysadzovacieho materiálu, pri vysádzaní a ošetrovaní drevín po vysadení. V neskoršom období je starostlivosť o ihličnany malá.
Veľký význam pre úspešné pestovanie ihličnanov má správna voľba stanovišťa, najmä pre chúlostivejšie taxóny, ktoré musia byť chránené vyššími stromami, budovami a pod. Menej odolné ihličnany viac ako silný mráz poškodzuje jarné slnečné žiarenie a suchý studený vietor. Citlivé dreviny sa nikdy nemajú vysádzať na južne a východne exponované svahy.
Opakované zamŕzanie a rozmŕzanie na takto orientovaných svahoch poškodzuje dreviny viac ako silný, hoci dlhšie trvajúci mráz. Najväčšie škody spôsobuje jarné slnečné žiarenie najmä v marci, keď dreviny cez deň začínajú pučať a v noci namŕzajú.
Všetky ihličnany sa vysádzajú s koreňovým balom. Najvhodnejší termín vysádzania je na jar (marec, apríl) a neskoro v lete (august, september). Výpestky v kontajneroch (nádobách) možno vysádzať od začiatku marca do polovice mája a od začiatku augusta do polovice novembra.
Pri vysádzaní ihličnanov sa ku koreňom nepridáva maštaľný hnoj. Do ťažkých pôd sa pridáva viac piesku, naopak ľahké piesočnaté a kamenisté pôdy sa vylepšujú prídavkom hlinitej alebo ílovitej pôdy. Ihličnany sa nikdy nevysádzajú hlboko, koreňový kŕčok má byť tak hlboko ako v škôlke alebo v kontajneri.
Po vysadení je dôležitá opakovaná zálievka v suchom období a pri vysádzaní väčších sadencov s poškodeným koreňovým balom a citlivejších druhov aj rosenie koruny, ale nie v čase intenzívneho slnečného žiarenia. Na miestach, na ktorých nemožno zabezpečiť pravidelnú zálievku, povrch pôdy sa nastiela rozdrvenou kôrou, rašelinou, pilinami, pokosenou trávou alebo iným materiálom.
Vyššie ihličnany, stĺpovité a úzko kužeľovité formy sa chránia proti vyvráteniu šikmo zatlčeným kôlom, alebo sa zakotvujú drôtmi. Niektoré druhy a odrody, ktoré nemajú dobre vytvorený terminálny výhonok, sa priväzujú o koly (vrúbľovance). Väčšie odrastené ihličnany sa presádzajú pomocou špeciálnych presadzovacích strojov, alebo pomocou upravených koreňových balov (debnenie, zmrznutý bal).
Koreňová sústava starších drevín sa niekoľko rokov pred presádzaním pripravuje postupným presekávaním koreňov s cieľom prerušenia jednak hlavných koreňov, ale predovšetkým vytvorenia hustej spleti koreňov po obvode balu. Takéto stromy sa na novom stanovišti dôkladne zabezpečujú proti vyvráteniu, zatieňujú a výdatne sa zalievajú a rosia až dovtedy, kým sa dôkonale zakorenia.
Pri presádzaní ihličnanov s balmi nastáva redukciou koreňov porušenie korelácie medzi nadzemnou a podzemnou časťou. To sa prejavuje pomalým rastom nadzemných častí drevín v prvých rokoch po vysadení. Pri niektorých druhoch, ktoré dobre znášajú rez (tisy, borievky, tuje), pomer nadzemnej a podzemnej časti sa môže upraviť redukciou konárov.
Niektoré náročnejšie a citlivejšie taxóny sa na zimu chránia zakrývaním čečinou, slamou, lístím alebo iným materiálom. Ostatným odolnejším taxónom sa po výdatnej zálievke môžu korene prikryť rašelinou alebo lístím, aby sa zabránilo skorému zamrznutiu pôdy. Dreviny sa musia zabezpečiť proti ohryzu zverou oplotením celej plochy alebo chráničmi jednotlivých stromov.
Ošetrovanie odrastajúcich drevín si už nevyžaduje takú veľkú starostlivosť. Skladá sa z odburiňovania, (trváce, vysoké buriny môžu negatívne vplývať na tvar a rozkonárenie niektorých ihličnanov tuje, cyprušteky), pravidelnej zálievky v lete a na jeseň, z odstraňovania vidlicovitých a konkurenčných terminálnych konárov (po poškodení), z ochrany proti chorobám a škodcom a prihnojovania kompostom alebo viaczložkovými priemyselnými hnojivami.
tags:
