Na rybačku za rekordným sumcom nemusel cestovať do zahraničia. Už nemusí, životný úlovok sa mu podarilo vytiahnuť z vody „doma“. Levická rybárska organizácia oslávila vlani 75. výročie, za jej existencie ale podobne rekordný úlovok nezaznamenali.
Životný úlovok sumca v Kozárovciach
Gabriel Kovančík a Matúš Nemec na rybačku zo 14. novembra nikdy nezabudnú. Celé doobedie na návnady postupne chytali menšie zubáče a sumce. Ako športoví rybári ich vrátili späť do vody. Záber dňa a možno aj celej rybárskej kariéry prišiel okolo jednej popoludní.
„Mal som len jemné náradie na malú rybu,“ opísal Gabriel Kovančík udicu, navijak, háčik a šnúru, ktoré postačujú na úlovok do približne piatich kilogramov. Preto je až neuveriteľné, že na ňom chytil a z vody vytiahol až 65 kilogramov vážiaceho a 213 centimetrov dlhého sumca. S rybou sa spolu s Matúšom Nemcom pasovali dve hodiny, kým ju dostali do loďky. Dve hodiny vláčil kráľ hlbín loďku po vodnej nádrži.
„Vozil nás po priehrade. Neukázal sa, ale podľa ťahu sme tušili, že sumec bude mať okolo 170 centimetrov,“ opísal Matúš Nemec, ktorý je aj hospodárom Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Leviciach. Rybu na breh potom z člna vykladali štyria chlapi. Ozrutného sumca po premeraní, vážení a fotení postili späť do nádrže v Kozárovciach. Ryba vážila 65 kilogramov a merala vyše dva metre.
Podľa jeho slov sa sezóna sumcov práve končí. Najväčšia šanca chytiť tento mäsožravý druh je v letných mesiacoch, keď je najaktívnejší. „Teraz už prijíma poslednú potravu a ukladá sa na dno na zimný spánok ako medveď. Preto sa menej hýbe,“ opisuje a pridáva, že sumec je označovaný za kráľa hlbín. Kozárovská nádrž je kaprový revír, nachádzajú sa tu aj zubáče, šťuky a sumce.
„Mal okolo 30 až 35 rokov, ťažko sa to odhaduje, závisí to od potravy a od podmienok, v ktorých žije,“ pridáva rybný hospodár. Na konzumáciu nie je podľa jeho slov takáto stará ryba vhodná - má páchnuce bahnité mäso. Upotrebiť sa dá sumec do jedného metra.
Gabriel Kovančík rybárči od detstva - začínal so svojím otcom, rybárske povolenie má dvadsať rokov. Na veľkú rybu mal šťastie už v minulosti: „Aj pred rokom som chytil, ale vtedy sa odopla.“ V pláne mal preto vybrať sa raz na rybačku do zahraničia - do Španielska alebo Talianska. Teraz už cestovať nemusí, svoj rekordný úlovok chytil v domácich vodách. Na pamiatku sa s ním odfotil. Športoví rybári si tohto trofejného sumca zvečnili a pustili späť do vody. Bez boja sa rybárom nechcel vzdať.
„Som vďačný, že sme v tú chvíľu boli v loďke dvaja. Bez Matúša by som tohto sumca nechytil,“ dodal spokojný rybár.
Sumec zo Zemplínskej Šíravy
Rybárovi Milanovi Dudášovi z Michaloviec sa podarilo uloviť na výpustnom kanáli Zemplínskej šíravy vyše dvojmetrového sumca. Tomu sa povie poriadny úlovok. Obrovský sumec meral vyše 2 metrov a vážil 44 kilogramov. Ulovil ho Milan Dudáš z Michaloviec. S rybou zápasil vyše 45 minút. Po urputnom boji na vodnej hladine musel rybu vytiahnuť na breh sám.
Sumec meral presne 202 centimetrov. Rybár lovil na plavák a návnadou bola muška. Naposledy sa takýto úlovok na Zemplínskej šírave podaril rybárovi Michalovi Frankovi zo Spišského Hrušova. Aj on v júni minulého roku ulovil na výpustnom kanáli sumca, ktorý meral 1,8 metra a vážil vyše 40 kilogramov. Skúsený rybár s ňou vtedy zápasil vyše 20 minút.
Predseda Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MsO SRZ) Vladimír Šaffa vysvetlil, že Šírava ukrýva ešte väčšie kapitálne úlovky. Podľa neho vo východoslovenskom mori plávajú sumce, koré vážia vyše 50 kíl a merajú viac ako 2,5 metra. Sumce sa zdržujú na dne v hlbinách. Patria k nočným dravcom. Cez deň sú menej aktívne. Na jar, po prezimovaní sú však hladné a zvyknú loviť aj cez deň. Lovia najmä ryby, ale aj vtáky.
Šťuka - nečakaný úlovok
So šťukou to býva veľmi podobné. Chodíte k vode, dúfate, že sa sv. Peter zmiluje a pošle vám nejaké monštrum. Keď vyliezam z postele nemám ešte silu premýšľať. Napriek tomu mi v hlave idú rozmazané obrazy toho, čo by sa dnes mohlo stať. Zastavujem u kamarátov, ktorí majú nahodené na kapra. Lov kaprov ma nebaví, mám radšej akčný lov, preto so sebou veziem iba výstroj na vláčenie. Pozdravím sa s chalanmi kaprármi a kúsok od nich začínam prečesávať vodu.
Nahadzujem na plytčinu pri ostrovčeku a chcem začať sťahovať nástrahu do hĺbky. K tomu však nedôjde. Hneď po dopade nástrahy na hladinu sa voda otvorí, objaví sa obrovská papuľa a nástraha mizne! Na nič nečakám a zasekávam! Hneď tuším, že mám veľkú rybu. Aká veľká v skutočnosti je, si však zatiaľ netrúfam odhadnúť. Od chalanov som sa našťastie ešte veľmi nevzdialil. V pauzách medzí výpadmi obrovskej ryby na nich volám, nech prinesú veľký kaprový podberák.
Šťuka ani pri brehu veľmi nebojuje, raz povyskočí nad hladinu, kde ukáže polku tela a po ďalšej otočke už končí v sieti podberáka. Keď ju Jarda začal v podberáku dvíhať, ozvalo sa trhanie sieťky. Až v ten okamih mi došlo, aká veľká ryba to v skutočnosti je! Šťuka sa ešte raz zamece a podberák napodiv alebo skôr našťastie prežíva. Rýchlo ju premiestňujeme na podložku.
Šťuku rýchlo meriame a vážime, urobíme niekoľko fotiek a opäť môže kraľovať vo svojej domovine! Šťuka merala 133 cm a vážila 26,7 kg. Tým sa zapísala na prvé miesto svetových rekordov! Ďakujem svätému Petrovi!
Vyza veľká - kráľovná riek
Obrovská jeseterovitá ryba je nielen najväčším druhom jeseterovitých rýb, ale i najväčšia známa sladkovodná ryba planéty. Veľké exempláre vyzy sú vďaka svojej hmotnosti zrejme i vôbec najväčšími pravými rybami. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, k nereseniu tiahne do ich prítokov. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). Pohľad na vyzu s vysunutými a zasunutými ústami budí dojem, že ide o dve odlišné ryby. Lov vyzy bol uskutočňovaný do sietí, udicami a zrejme najväčšie exempláre sa lovili na Volge pod ľadom nabodávaním na dlhé tyče zakončené hákmi.
V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.
Základné údaje o vyze
- Dĺžka: priemerná: 150 až 300 cm, obvyklé maximum: do 500 cm, rekordné hodnoty: asi 850cm
- Hmotnosť: priemerná: 30 až 200 kg, obvyklé maximum: do 1000 kg, rekordné hodnoty: kolem 2500 kg
Kŕdeľ generačných rýb pre pokusné účely (chov v akvakultúre, kríženie s inými jesetermi) je chovaný v Mydlovaroch neďaleko Českých Budějovíc.
V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad i na ne.
Na počet bol ich počet u jedinej samice odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. Gigantické ryby staré desiatky a niekedy i veľa cez sto rokov tiahly proti prúdu a dlhé tisícročia sa neresili stále na rovnakých miestach.
Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm. Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Bežným úlovkom sú ryby o hmotnosti 50 - 150 kg.
Hlavátka podunajská - kráľovná slovenských vôd
Hlavátka podunajská je jednou z najvzácnejších a najväčších lososovitých rýb Európy. Vo voľnej prírode obýva predovšetkým čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. V prírode sa odohráva výter hlavátky prirodzene každý rok. Vplyvom znečistenia, prehradenia tokov či klimatických zmien však počet prirodzených neresísk ubúda. Obdobie neresu hlavátky pripadá zvyčajne na marec až apríl, keď sa teplota vody pohybuje medzi 6 až 9 °C.
Pri odchyte rodičovských rýb sa vyberajú zdravé, pohlavne dozreté jedince - samce a samice. Jedince sa znecitlivejú a ručne sa z nich vytlačia ikry a mlieč do suchých nádob. Premiestnia sa do inkubačných zariadení s tečúcou, chladnou a čistou vodou. Táto fáza si vyžaduje odborný dohľad a dôsledné dodržiavanie chovateľských zásad, aby sa zabezpečila čo najvyššia úspešnosť prežitia mladých rýb.
Jej populácie vo voľnej prírode klesajú v dôsledku viacerých faktorov: znečistenie riek, regulácia tokov, výstavba priehrad, úbytok neresísk a konkurencia s inváznymi druhmi. Vďaka kontrolovanému odchovu a zarybňovaniu môžeme udržať, alebo dokonca obnoviť stavy hlavátky v riekach, kde by inak mohla úplne zmiznúť. Zarybňovanie tokov zabezpečuje rovnováhu v ekosystéme a zvyšuje biodiverzitu. Najväčšia hlavátka ulovená na Slovensku vážila vyše 30 kilogramov a merala viac než 140 centimetrov.
tags:
