V minulosti, predovšetkým do 40. rokov 20. storočia, sa v chudobných rodinách stavebníkov používala ražná slama ako strešná krytina. Osobitne sa sformovala a zhotovila do otepov, ktoré si stavebník urobil sám. Otep sa viazal do veľkosti s priemerom cca 20 cm a „províslami“ sa fixoval k latám fajermúru postaveného domu. Slamená strešná krytina sa po druhej svetovej vojne už nepoužívala. Na domoch, ktoré ju ešte mali, museli každý rok kontrolovať premokanie striech, čo bolo veľmi pracné. Poškodené alebo zhnité slamené otepy bolo potrebné nahradzovať novými.
Na hóre (povale) sa skladovala vysušená omoržovaná kukurica alebo ošúpaná kukurica v klasoch, zviazaná šúpolím do zväzkov a prehodená cez hrady povale. V niektorých domoch sa takéto truhlice umiestňovali aj v komorách, aby ich gazdiná pri varení mala po ruke. Na povalách však boli viac prevzdušnené a v suchom prostredí.
Na povale alebo aj v komore bola umiestnená ďalšia truhlica s priečinkami na jednotlivé druhy múky, ako bola múka hladká, hrubá, polohrubá a krupica. Múku na povalu vynášali vo vreciach hneď po zomletí pšenice alebo raži v mlyne ako zásobu rodiny na celý nasledujúci rok.
V mlyne sa mlel na šrot aj kŕmny jačmeň, ktorý používali na kŕmne účely pre domáce hospodárske zvieratá a hydinu. Sladovnícky jačmeň pre spracovanie sladu na výrobu piva pre spracovateľov si vyžadoval vyššie nároky na pestovanie, ošetrovanie a včasný zber v zrelom stave. Podmienky jeho kvality záležali najmä od poveternostných podmienok, dodržania agrotechnických termínov a ďalších prísnych kvalitatívnych kritérií.
V niektorých veľmi úrodných rokoch na obilniny bývala povala rodinných domov preťažená, až sa mierne prehla stredná drevená hrada nad niektorou z izieb. Podoprenú hradu v obytnej izbe pre preťažený strop rodina trpela až do vysušenia obilia na povale, postupného navrecovania pre odpredaj alebo spotrebovaniu pre kŕmne účely. Bol to neestetický prvok obývacej miestnosti. Z drevenej podpery v izbe sa tešili iba deti, ktoré ju mali ako hraciu atrakciu. Okolo nej sa točili, vyliezali na ňu a vystrájali neplechu.
V zime sa povala využívala i na sušenie prádla. Ukladali sa tu úžitkové, momentálne nepotrebné veci a drobné hospodárske náradie. Odkladali sem sklenené poháre od zaváranín, nepotrebné staré a obnosené šatstvo, staré periny, strožochy. V jutových vreciach sa vysúšalo ošklbané husacie a kačacie perie, ktoré sa počas dlhých zimných večerov driapalo na páperie.
Slúžila tiež na skladovanie hlinených džbánov, pekární na pečenie husí, kačíc ale aj pôstneho kalkíšu, hlinených krčahov, v ktorých sa na pole nosila voda, dvojnačiek na nosenie obedov. Skladovali tu tiež prebytočné hrnce, momentálne nepotrebný nábytok, ako boli postele, kolíska, starý detský kočiar s okienkami, detský stojan, kolovrat na tkanie ľanu, gbelík na mútenie masla (putru), ručný moržovník na kukuricu, tunky, súdky, mažiar, drevené lavičky, plechové vane na kúpanie, drevené korytá na pranie a rôsolovanie mäsa, starý bicykel a ďalšie momentálne nepoužívané úžitkové veci bežnej potreby a spotreby.
Nebolo zvykom v predvojnovom i povojnovom čase niečo z domu vyhadzovať. Aj keď sa často využívala povala a denne sa na ňu chodilo i niekoľkokrát, jej drevené schody sa zodierali a boli potom dosť zradné a nebezpečné. Schody boli pomerne strmé a bez ochranného zábradlia.
tags:
