Kde Vznikla Zmrzlina: História Osvežujúcej Pochúťky

Leto bez zmrzliny si asi nevieme ani predstaviť. Chladivá osviežujúca maškrta je pre väčšinu z nás v horúcich dňoch vytúženou samozrejmosťou. Milujú ju deti i dospelí a z roka na rok nás prekvapujú nové a nové, občas aj veľmi netradičné, príchute. Skôr ako si ľudstvo mohlo pochutnávať na osviežujúcich príchutiach od výmyslu sveta, bolo potrebné oboznámiť sa s vlastnosťami ľadu.

Prvé Zmienky o Ľadovej Pochúťke

Prvé, približne 5000 rokov staré zmienky o ľadovom experimentovaní pochádzajú z Číny. Čínski panovníci si nechávali vyhĺbiť do zeme jamy obložené drevom, ktoré boli ideálnym miestom pre uskladnenie snehu alebo prírodného ľadu. O čosi mlsnejšie jazýčky mali v období antiky Rimania. Známi milovníci dobrého jedla vylepšili aj ľadové osvieženie. Zmrazenú vodu zmiešali s ovocím a medom a ľahká delikatesa bola na svete.

V dávnoveku bola zmrzlina populárna najmä na východ od Európy. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 Marca Pola vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Začiatky zmrzliny v Európe môžeme pripísať cestovateľovi Marcovi Polovi. Známy Benátčan v 13. storočí opísal spôsob, akým v Číne pripravujú ochutenú snehovú špecialitu. Ľadovej maškrte preto už nič nestálo v ceste ani na európskom kontinente. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.

Samozrejme, aj s rozšírením zmrzliny je spojené množstvo legiend. Jedna z nich napríklad hovorí, že do Francúzska priniesla zmrzlinu talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská, keď si so sebou do Francúzska pri svadbe s vojvodom orleánskym (ktorý sa stal kráľom Henrichom II. Francúzskym) v roku 1533 priviedla niekoľko talianskych kuchárov. Ďalšia z legiend hovorí, že anglického kráľa Karola I. „zmrznutý sneh“ tak ohromil, že ponúkol vlastnému zmrzlinárovi doživotnú penziu výmenou za to, že udrží receptúru v tajnosti, aby zmrzlina mohla byť kráľovskou výsadou. Neskôr sa však dostala aj k poddaným.

Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692. Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti.

Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome. V 19. storočí sa chladená lahôdka dostala za veľkú mláku. V zmrzlinovej veľmoci, Amerike, boli v tom čase vynájdené stroje na jej prípravu a tiež bola založená prvá fabrika.

Do Európy sa točená zmrzlina dostala vďaka Margaret Tatcherovej, prezývanej Železná lady, počas 40tych rokov 20. storočia. Margaret Tatcherová pred začatím svojej politickej kariéry v Anglicku pracovala ako chemička pre potravinársku spoločnosť. Šľahače, vďaka ktorým sa dostáva vzduch do zmrzlinového krému za súčasného mrazenia, boli do strojov na točenú zmrzlinu pridané až v 60. rokoch.

V 19. storočí prišiel hotový zmrzlinový boom. Začali sa otvárať zmrzlinové kaviarne Café Procope a pre ľudí sa stala zmrzlina bežnou záležitosťou, ktorú si radi dopriali vždy, keď mali príležitosť. Vo Veľkej Británii spopularizoval zmrzlinu v roku 1922 výrobca párkov Thomas Wall. Mal starosti, ako zamestnať svojich zamestnancov v letných mesiacoch, kedy sa predávalo málo párkov. Nebál sa skúsiť nový druh podnikania a rozhodol sa pre výrobu balenej zmrzliny. Wall začal svoj tovar predávať na ulici z trojkolesových vozíkov s nápisom „Stop me and buy me“, teda „Zastav ma a kúp si jednu“ a stal sa nesmierne úspešným. V tej dobe sa tiež objavuje mrazený krém medzi dvoma oblátkami a v 30. rokoch 20. storočia točená zmrzlina.

Vznik Kornútku a Nanuku

A ako sa dostala zmrzlina do kornútika? Prvá zmienka o kornútiku ako jedlej nádobe na zmrzlinu je v knihe Agnes Marshallovej Book of Cookery z roku 1888. V jej recepte na „kornútik so smotanou“ sa uvádza, že sa „kornútiky robili s mandľami a piekli sa v rúre“. A. Marshallová bola vo svojej dobe slávnou autorkou kuchárskych kníh a pomohla spopularizovať okrem iného aj zmrzlinu. Zmrzlinový kornútik spopularizovala v USA Svetová výstava v St. Louis v štáte Missouri v roku 1904. Podľa legendy došli predajcovi zmrzliny na veľtrhu kartónové misky. Predavač vo vedľajšom stánku s vafľami, ktoré v horúčave nešli na odbyt, sa ponúkol, že urobí kornútiky tak, že zroluje svoje vafle. Táto novinka sa hneď zákazníkom zapáčila a kornútky sa stali hitom.

Kornútok vznikol v Amerike roku 1904 vďaka sýrskemu prisťahovalcovi Ernestovi Hamwimu, ktorý vyrábal a predával torty. Jedného dňa došli zmrzlinárovi v stánku vedľa misky, ktoré používal na zmrzlinu. Ernest dostal spásonosnú myšlienku. Zroloval tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a ponúkol ich ako pomoc zmrzlinárovi. Jeho patent sa okamžite ujal a zmenil spôsob konzumovanie lahodnej zmrzlinovej pochúťky od základov.

A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou - a limonáda cez noc zmrzla. Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny.

Priemyselná Výroba Zmrzliny

9. V Európe aj v Amerike zmrzlinu vyrábali a predávali najprv len malé podniky, väčšinou cukrárne a reštaurácie. Jej priemyselnú výrobu vymysleli opäť v USA. Obchodník Jacob Fussell z Baltimoru v štáte Maryland bol prvým, kto začal vyrábať zmrzlinu vo veľkom. Obchodoval s mliekom a nakupoval čerstvé mliečne výrobky od farmárov v okrese York v Pensylvánii a predával ich v Baltimore. Pre nestály dopyt mu často zostával prebytok smotany, a preto z nej začal vyrábať zmrzlinu. Vďaka tomu sa môže hrdiť titulom „prvý zakladateľ továrne na zmrzlinu“.

V roku 1870 bola v Londýne založená prvá továreň na zmrzlinu. Vybudovali ju talianski prisťahovalci, ktorí v tej dobe prišli do mesta na Temži. Čoskoro sa stali známymi predavačmi zmrzliny, ktorým sa hovorilo hokey-pokey men, pretože kričali po taliansky „Ecco un pocco“, čo znamená „Tu je kúsok“.

Zaujímavosti zo Sveta Zmrzliny

• Jeden kopček zmrzliny zlížete približne 50 ťahmi jazyka.
• Zmrzlina Xameleon mení farbu, keď sa jej dotknete jazykom.
• Najviac zmrzliny ročne skonzumujú vraj Američania (cca 26 l na osobu), za nimi nasledujú obyvatelia Nového Zélandu (cca 23 l na osobu) a Austrálie (cca 18 l na osobu).
• Vafľový kornútok bol vynájdený v roku 1904.
• Čokoládová zmrzlina bola vynájdená skôr ako vanilková.
• Vanilková zmrzlina je svetovo najobľúbenejšia, potom nasleduje v obľúbenosti čokoládová.

Podľa údajov z prieskumu z roku 2019, Slováci majú veľmi pozitívny vzťah ku konzumácii zmrzliny. Našou najobľúbenejšou zmrzlinou je klasická kopčeková, ktorú si týždenne vychutnáva asi štvrtina slovenskej populácie. Najmenej obľúbená je zas strojová zmrzlina, ktorú počas leta neochutná ani raz až 42 % obyvateľov. Čo sa týka preferencie chutí, Slováci v nich majú jasno. Každá z opýtaných demografických skupín (15 až 79 rokov) uvádza, že majú najradšej čokoládovú príchuť. Za ňou nasleduje vanilková, citrónová, oriešková, jahodová, punčová a aj príchute ako jogurtová, karamel alebo pistácia.

Najväčší konzumenti zmrzliny na svete:

tags: