Kedy zbierať mrkvu: Sprievodca pre záhradkárov

Pestovanie úrody vo vlastnej záhrade je zábava, no keď príde moment zberu a skladovania, niektorí záhradkári stále tápajú. Ovocie, zeleninu aj bylinky treba zbierať opatrne - tak, aby ste nepoškodili plody alebo listy byliniek. Skúsený záhradkár vie presne, kedy ktoré plody dozrievajú.

Všeobecné zásady zberu

Po zbere plodiny očistite od najhrubších nečistôt a pokojne ich ponechajte jemne “špinavé” od hliny, neumývajte ich vodou! Začali by totiž oveľa skôr hniť. Z plodov odstráňte choré či porušené listy a korene (zdravé na plode ponechajte) a v prípade, že plody plánujete uskladniť, vytrieďte tie zdravé od tých, ktoré nie sú úplne v poriadku - a tieto aj spotrebujte skôr.

Mrkva - obľúbená koreňová zelenina

Mrkva - obľúbená koreňová zelenina, je vhodná na zber v podstate kedykoľvek, závisí od toho, aké veľké plody chcete. Mrkva sa zo semena pestuje v záhradke veľmi ľahko. Základným predpokladom je kvalitné semeno mrkvy. Je to jeden z druhov zeleniny, ktorý nepotrebuje ku svojmu rastu plné slnko, takže ju môžete úspešne pestovať aj v tieni. Mrkvu vysievame do hĺbky približne 2 cm, pričom je dobré sa riadiť informáciami na obale semien.

Mrkvu tak isto ako aj mnohé iné druhy zeleniny môžeme podľa termínu zberu rozdeliť na skorú, stredne skorú a neskorú. Pri výseve je dôležité uvedomiť si práve túto skutočnosť, aby sme sa mohli rozhodnúť či chceme pestovať mrkvu na priamu spotrebu alebo uskladnenie na zimu. V zásade sa mrkva rozdeľuje na mrkvu a karotku. Mrkva má dlhý kužeľovitý koreň a je vhodnejšia na dlhodobé uskladnenie.

Mrkva je pripravená na zber, keď zo zeme trčí koreň asi 1-2 cm a vidíme oranžový vrch, z ktorého vyrastá vňať. Pri druhoch, ktoré zo zeme nevyliezajú - vťahujú korene do zeme, je toto zistenie problematickejšie, ale nebojte sa mrkvu vytrhnúť aby ste videli aká je veľká. Opatrne ju očistíme od zeme, aby sme mohli veľkosť koreňa posúdiť. Pri takejto kontrole je najlepšie mrkvu zjesť hneď v záhrade, veď koniec koncov čo s ňou?

Aj keď je vždy zaujímavé zistiť aké veľké mrkvy môže dopestovať, majte na pamäti, že chuť sa začne zhoršovať po tom, čo dosiahne svoj rastový vrchol. Ak chcete vybrať mrkvu, pevne ju chyťte za koreň a krúživým pohybom si zväčšite miesto okolo koreňa a až potom ju ťahajte smerom nahor. Neťahajte mrkvu za vňať, lebo sa môže odtrhnúť a budete musieť mrkvu vybrať záhradnou lopatkou alebo vidličkou. Hneď po zbere odstráňte zelenú vňať, aby ďalej neťahala živiny z koreňa.

Ako zbierať mrkvu?

Mrkvu zbierajte jemným ťahom zo zeme.

Kedy zbierať mrkvu?

Pokiaľ pestujete mrkvu na záhone, úrodu môžete zbierať približne za dva mesiace. Skontrolujte odporúčanie na vrecku z osiva alebo odhrňte trochu zeme, aby ste zistili, či vaše mrkvy dosiahli požadovaný obvod.

Zber a uskladnenie mrkvy

Životnosť a čerstvosť mrkvy môžete predĺžiť tak, že dodržíte niektoré základné zásady. Mrkvu nakrájanú na tenšie kolieska tiež môžete usušiť v domácej sušiarni a odložiť v pohári na neskoršie použitie do polievok alebo dusených jedál. Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny.

Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.

Jesenný výsev mrkvy

Jeseň je pre každého záhradkára obdobím, kedy zbiera poslednú úrodu a pripravuje záhradu na "zimný odpočinok". No toto nie je úplným pravidlom, pretože okrem najbežnejšej výsadby cibuľovín na jeseň sa čoraz viac stávajú praxou jesenné výsevy rôznych druhov listovej, či koreňovej zeleniny. Mrkva a petržlen patria medzi najvýznamnejšie druhy koreňovej zeleniny. Vzhľadom na úzku príbuznosť druhov je technológia pestovania dosť podobná.

Jesenné výsevy sa vyznačujú netypickým termínom výsevu, pričom hlavným cieľom je využitie benefitov jesene, zimy a skorej jari. Výsev začíname realizovať najskôr v októbri, kedy predpokladáme, že teploty neposkytnú osivu vhodné podmienky na klíčenie. Osivo v pôde prečká zimu, a následne na jar vyklíči. V tomto období môže čerpať z bohatej zásoby vody v pôde, ktorá sa vytvorila počas zimy. Zároveň sa odbúrajú obranné látky, ktoré bránia klíčeniu (furokumaríny), čo sa najviac týka petržlenu.

• Osivo vysievame do hĺbky 15 - 20 mm, do riadkov vzdialených 0,3 - 0,4 m (Petříková a kol., 2012).
• Ideálnym stanovišťom sú výživné, kypré pôdy (Uher a kol. 2009).

Zimné obdobie je typické premenlivými zrážkami a studeným počasím, dôsledkom čoho pri nízkych teplotách osivo stráca klíčivosť, preto odporúčame urobiť výsev hustejší. Zároveň, je vhodné výsev nakryť bielou netkanou textíliou, aby sme ho chránili a mohli sa tešiť z úrody, čo najskôr. Starostlivosť o porast je viac menej rovnaká, ako pri jarných výsevoch. V období klíčenia a vzchádzania osiva je v prípade nedostatočného množstva zrážok potrebné pomôcť rastlinám závlahou. Porast v dobrej kondícii docielime odburiňovaním a plytkým okopávaním medziriadkov (Pokluda a kol., 2022; Flora, 2007). Jedným z najdôležitejších krokov k úspechu jesenných výsevov je výber správnej odrody.

Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.

Výsev mrkvy možno vykonávať aj na jeseň, čo zaistí skoré jarné klíčenie. V tomto prípade sa neponáhľajte - semená do záhona vysejte až koncom novembra, aby semená klíčili naozaj až na jar. Pôda by však nemala byť ešte zamrznutá.

Rady pre úspešné pestovanie mrkvy

• Mrkva vyžaduje hlboké, humózne a ľahké pôdy s dostatkom vápniku.
• Nemá rada záhony vyhnojené s čerstvým hnojom. V tom prípade korene pukajú.
• Ako predplodina je ideálny pór, fazuľa alebo šalát.

Ochrana a starostlivosť

Mrkva nemá rada zaburinenie a pomerne neskoro klíči. Preto sa sadí spoločne s reďkovkou, šalátom, špenátom či makom. Tie vyklíčia skôr a naznačia tak riadky. Najmä na začiatku nezabudneme mrkvu pravidelne polievať. V neskoršom období sa zálievka neodporúča, aby vplyvom nadmernej vlahy nepraskali korene. Tento jav môže spôsobiť aj náhly prechod zo suchého letného počasia do upršanej jesene.

Využitie mrkvy

Mrkvu ani petržlen netreba nikomu osobitne predstavovať, sú základom mnohých polievok a súčasťou šalátov. Dochucujú aj mäsové jedlá a v grilovanom stave sú skvelou prílohou. Možno ich aj mraziť, sušiť, lisovať na šťavy či mixovať na smoothie. Obľúbené sú aj mrkvové torty, kde je strúhaná mrkva priamo súčasťou cesta.

Mrkva obsahuje cukry, provitamín A, vitamíny B, C, E, H, minerálne látky, ako sú vápnik, horčík, fosfor, mangán, železo, meď, zinok, ale aj kyselinu kremičitú, listovú a farbivá.

Tabuľka odrôd mrkvy a ich zberu

tags: