Príslovie "Klamstvo je ako snehová guľa" poukazuje na to, že malé klamstvo sa môže časom zväčšiť a narásť do obrovských rozmerov, čo vedie k vážnym následkom. Táto myšlienka sa dá aplikovať v rôznych kontextoch, vrátane histórie, literatúry a spoločenského života.
Staroslovienska literatúra a jej odkaz
Veľkomoravskú ríšu založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Kresťanstvo v tom období bolo oporou štátu, základom jeho celistvosti. Z toho dôvodu Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Michal III. mu v roku 863 poslal bratov Konštantína a Metoda.
Pred príchodom na naše územie zostavil Konštantín a Metod prvé slovanské písmo - hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu, zrozumiteľnú pre ľud na rozdiel od latinčiny. Svojou činnosťou marili úsilie franských feudálov o nadvládu nad VM. Franskí kňazi bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867) obhajovať slovanskú bohoslužbu.
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že „sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“. Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov musela odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde začiatkom 10. storočia zostavili nové písmo - cyriliku.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - hlaholiky, založenie 1. slovanského literárneho jazyka - staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry.
Prekladová a pôvodná literatúra
Prekladová literatúra bola určená na náboženské potreby, vznikla na území VMK a M preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí. Pôvodné preklady sa nezachovali, zachovali sa len odpisy ich žiakov z 10. a 11. storočia.
Pôvodná literatúra vznikla na VM a na bulharskom území. Proglas napísal Konštantín - veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína - je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia. Obhajuje práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk.
Medzi najvýznamnejšie Veľkomoravské pamiatky patria: Moravsko - Panónske legendy (koniec 9. stor.) - zaoberajú sa Konštantínovým a Metodovým životom. Život Konštantína, Život Metoda sa pripisujú Konštantínovmu a Metodovmu žiakovi Klimentovi. Po smrti Konštantína a Metoda, žijú ich žiaci na území Bulharska, Čiech, Ruska.
Legenda Život Metoda sa zaoberá najpodrobnejšie Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. Zo základov staroslovienskej vzdelanosti a literatúry vyrastali slovanské národné literatúry, najmä v krajinách, kam sa uchýlila časť Metodových žiakov (Čechy, Bulharsko). Metod preložil Starý zákon (okrem knih Makabejských) a napísal niekoľko cirkevných spisov. Konštantínove a Metodove preklady i pôvodné diela sa zachovali len v neskorších odpisoch.
Osvietenské myslenie a jeho obraz v slovenskej klasicistickej literatúre
Osvietenstvo je protifeudálne myslenie na sklonku 17. a začiatku 18. storočia. Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830) má svoje osobitosti v slovenskej literatúre vyvolané slabou ekonomickou a kultúrnou rozvinutosťou Uhorska, v rámci ktorého sa formoval slovenský národ.
V slovenskej literatúre tu ide o počiatky národného obrodenia. Zjednocovanie Slovákov v novodobý národ sa dialo vo veľmi ťažkých podmienkach. Jedinými uvedomelými živiteľmi slovenského národného hnutia boli vzdelanci - inteligencia (kňazi a učitelia). Zamerali sa na hospodárske, kultúrne a národné povznesenie ľudu.
Idea slovanskej vzájomnosti
Po skončení napoleonských vojen sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Proti stupňujúcemu sa národnému útlaku Kollár, Hollý a Šafárik rozvinuli Myšlienku slovanskej vzájomnosti - to znamená oporu hľadali u ostatných slovanských národov (najmä u Rusov) a v slávnej minulosti Slovákov a Slovanov.
Pri rozpracovaní myšlienky slovanskej vzájomnosti sa Kollár opieral o diela nemeckého filozofa Herdera, ktorý hovoril o predpoklade na uskutočnenie humanity majú Slovania. Myšlienku slovanskej vzájomnosti Kollár osvetlil v spise: O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými. Z diela vidno, že mu ide najmä o vytvorenie iných kultúrnych vzťahov medzi jednotlivými Slovanmi.
Slovanské národné obrodenie prebiehalo v 4 fázach:
- 1780-1820 - Bernolák - pokúšal sa o uzákonenie slovenskej spisovnej reči na základe západoslovenského nárečia (kultúrna Trnavčina)
- 1820-1835 - založenie spolku milovníkov reči a literatúry slovanskej, toto obdobie je poznamenané snahou o zjednotenie evanjelikov s katolíkmi, do popredia sa dostáva myšlienka slovanskej vzájomnosti
- 1835-1843 - vyriešenie spisovného jazyka - Štúr, Hurban, Hodža v roku 1943 v Hlbokej
- 1843-1848 - tu končí slovenské národné obrodenie
Ján Kollár a Slávy dcéra
Ján Kollár sa narodil v Mochovciach, v štúdiách pokračoval v Bratislave a v Jene. Na štúdiách v Nemecku sa dostal na miesta slovenského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch. Obidve okolnosti vplývali na mladého básnika, ktorý si uvedomoval potrebu zjednotiť porobené slovanské národy pod vedením mocného Ruska.
Literárnu tvorbu začal zbierkou Básně - spojenie ľúbostných motívov s vlasteneckými, báseň Vlastenec odmieta plané vlastenectvo, vyčíta utláčaným, že sa nebúria. Ľúbostná vlastenecká lyrika tejto prvej zbierky sa stala myšlienkovým a kompozičným jadrom širokej lyricko - epickej Slávy dcéry.
Slávy dcéra je rozsiahla lyricko-epická báseň. Je preniknutá myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti. Skladá sa z Předzpevu a 5 spevov. Předzpev je najsilnejším miestom Slávy dcéry po umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránke. Je napísaný časomerným elegickým distichom. Predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Hlavnou postavou diela je krásna Mína, dcéra bohyne Slávy. Inšpirovala ho skutočná Friderika Schmidtová , do ktorej bol autor zamilovaný.
Obsah:
- Předspěv: Autor vyjadruje minulosť a prítomnosť slovanských obyvateľov na území Nemecka. Veľkú nádej vkladá do Ruska. Osudzuje Nemcov ako zotročovateľov, vyjadruje ľútosť nad vyhynutím Slovanov na území dnešného Nemecka, ale v závere verí v lepšiu budúcnosť Slovanov.
- 1. spev - SÁLA: Básnik sa vyznáva zo svojej lásky k Míne. Lásku k žene spája s láskou k národu. V závere spevu sa básnik lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť.
- 2. spev - LABE, RÉN, VLTAVA: V tomto speve básnik prechádza ponemčenými, polabskými a pobaltskými krajinami a pripomína si slávu minulosti i krivdy na Slovanov. Tu pekne vidno myšlienku slovanskej vzájomnosti.
tags:
