Recenzia knihy Nechcem počuť tvoj plač od Simony Roškovej
Emotívny, dramatický a skutočný! Taký je príbeh Nechcem počuť tvoj plač, s ktorým prichádza na knižný trh začínajúca autorka a uznávaná blogerka Simona Rošková. Simona Rošková prináša tematicky nový a podnetný pohľad na to, akým spôsobom môže psychické ochorenie po pôrode ohroziť život novorodenca a matky. Ako sama autorka hovorí: „Aj keď je toto ochorenie pomerne známe, stále ostáva tabu. Popôrodná depresia je ešte vždy akýsi strašiak žien. Netreba pred ňou zatvárať oči, ale, naopak, je nutné o probléme diskutovať s rodinou, priateľmi alebo odborníkom.
Líniu deja dopĺňa aj príbeh rodiny, ktorej kvalitu života výrazne znižujú následky ochorenia patologického hráčstva.
Úryvok z knihy:
„Veď je nedeľa... myslela som, že...“ nedokončila a rozbehla sa ku kočíku, z ktorého sa ozýval vytrvalý plač. Zatriasla za rúčku hore-dolu, ale nárek silnel. „S obedom si nerob starosti, keď sa vrátim, pôjdeme na skorú večeru,“ zvolal náhlivo. Plecia jej ovisli a z očí sa vykotúľali slzy. Znova je sama. Vložila dieťa do kočíka a unavene dopadla do kresla. Podoprela si rukou hlavu a otupene hľadela na konáre stromov. S nevôľou vstala a pokúšala sa ho uspať. Brázdila po celej dĺžke záhrady sem a tam. Spi už! Príkaz jej skákal v hrdle ako pinpongová loptička. Ešte chvíľu a zadusí sa. Slzy sa jej opakovane tlačili von a srdce jej búchalo šialenou rýchlosťou. „Prosím, zaspi už,“ modlila sa. Pot jej stekal po chrbte a dlane mala celé červené od pevného zvierania rukoväte kočiara. Vyčerpane si vydýchla a prešla do kuchyne. Cítila sa uštvaná a ledva stála na nohách. Vylúpla ružovú tabletku a zapila ju studenou kávou. Rozochvenými rukami siahla do zadného hrnca a vylovila škatuľku marlboriek. Vyšla na terasu a oprela sa chrbtom o dvere. Nohy sa jej podlomili a zošuchla sa k zemi. Ruky sa jej viac roztriasli a nedokázala si pripáliť. Neprítomne pozerala na sivý kočík a na ťažké mračná, ktoré sa približovali. Vo vzduchu bolo cítiť blížiacu sa búrku. Vietor zosilnel. Precitla. Rozbehla sa k Samkovi, skôr než oblohu preťal blesk a udrel silný hrom. rozplakal. Nohy sa jej šmýkali po klzkej tráve a kolieska kočíka sa zabárali do mokrej hliny. Konečne sa jej podarilo dostať kočiar cez prah terasy. Vlasy mala mokré a prilepené na tvári. Voda z nej cícerkom kvapkala na podlahu. Premočený župan ju ťažil ako olovená guľa. Chodidlá ju oziabali. Nevedela, či má ratovať seba alebo syna. Rýchlym pohybom zo seba zhodila župan na zem a ostala len v tenkej nočnej košieľke, keď opäť zaburácal hrom. Preľakla sa a pritúlila si krehké telíčko na hruď. Michal, kde si? Neplač už, preboha! Si neschopná matka! Hlas, ktorý šepkal v jej hlave, odrazu zaškriekal nahlas to, čo si doteraz nechcela pripustiť. Blesk ožiaril kuchyňu. Plač neprestával a trhal jej uši. Rozbehla sa do detskej izby a prudko dopadla do kresla. Vytiahla prsník a núkala ho synovi. „No tak, pi!“ prikazovala mu bezradným hlasom. Syn však spustil ešte väčší nárek. „Prestaň už! Buď konečne ticho! Nemôžem ťa počúvať!“ rozkričala sa. Vstala a syna ľahostajne žuchla do postieľky. Zviezla sa na zem a dlane si pritlačila na uši. Telo sa jej otriasalo vzlykmi. Dážď vytrvalo bubnoval do okien. Utíš ho, radil jej niečí hlas. Utíš ho! Pozviechala sa zo zeme. Pohľad jej zablúdil k vankúšu. Si zlá matka. „Nie, nie som!“ skríkla. Vzala dieťa a rozbehla sa do spálne. Pribuchla nohou dvere a začala sa nervózne prechádzať. Od dverí k oknu, od okna k dverám. Naťahovala krk a vyzerala na príjazdovú cestu. Michal, kde toľko trčíš? Ruky ju boleli od toľkého nosenia a kolísania uplakaného syna. „Veď už nerev! Prestaň!“ hodila dieťa na manželskú posteľ. Malé telíčko sa zaborilo do matraca a odpudivá sila ho nadhodila.
Novinka Nechcem počuť tvoj hlas sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark.sk.
Všetkým dňom koniec od Jenny Erpenbeck
Vo vydavateľstve Inaque vychádza román nemeckej prozaičky Jenny Erpenbeck s názvom Všetkým dňom koniec, odohrávajúci sa na naprieč Európou od roku 1902 do roku 1992. Kde všade číha náhoda, ktorá rozhodne o tom, či ľudský život skončí alebo nie?
Úryvok z knihy:
9Sivá je tá voda, sivá, a on vracia, komu sa čo vracia, keď sa vracia, premýšľa, keď na chvíľku zdvihne hlavu, ale potom mu znovu príde zle, tak zle, ako mu ešte v živote nebolo. Jeho žena mu raz rozprávala, že ako dieťa bola veľmi dlho presvedčená, že svet je plochý ako palacinka, a práve ona - ako aj ostatní obyvatelia hraničného mesta - je ako jedno zo zrniečok cukru, ktorým je obsypaný jej okraj. Keď sa v okolí mestečka stratila, bála sa jedine toho, že príde veľmi blízko k tomu kraju a prepadne zaň. Moje zrniečko cukru. A pritom, ako sa neskôr dozvedela v škole, nebol jej horizont ničím iným, len pomyselnou čiarou, ktorá siahala do Ruska. Kým bol človek na jednom mieste, nedokázal si to ľahko predstaviť, dokonca to bolo ťažké aj preňho, mladého úradníka,ktorého zamestnaním bolo starať sa o železnicu, čiže o pohyb ľudstva vpred. Avšak až tu, na tejto rozhojdanej lodi, mu začalo byť v jeho najhlbšom vnútri jasné, čo znamená, že Zem je guľa. Nielenže sa mu z jej zaguľatenia točí hlava, že krúži okolo nej a nevie to krúženie vydržať, ale aj horizont sa pred ním, ktorý je v pohybe, posúva stále ďalej, akoby tá rozhojdaná loď stála jemu na zlosť na mieste, aby bol on, cestujúci, stále rovnako vzdialený od svojho cieľa, akoby pred ním koniec utekal, pred ním, ktorý uteká, a zároveň s tým, ako sa hýbe, jeho pohyb rušil. Voda je sivá a jemu je veľmi zle, rovnako zle ako mnohým iným, ktorí stoja vedľa neho a tiež vracajú. Vietor duje zo smeru, v ktorom loď pláva, trhá šosy cisárskeho a kráľovského kabáta a chladí chrbát jemu, ktorý bol ešte donedávna doživotným úradníkom, zatiaľ čo on, naklonený cez zadné zábradlie, odkazuje svojej vlasti na rozlúčku to, čím ho živila. Po dvoch či troch dňoch nevoľnosti odzvoní, hovorí niekto vedľa neho, je to pán, s ktorým sa delí o kabínu druhej triedy, Švajčiar, prechádza sa po palube a keď zbadá, že treba, podáva mu vreckovku, potom bude lepšie. Pán je na cestovanie očividne zvyknutý, hustú šticu obracia proti vetru a vyťahuje jablko, on dostáva na tom čerstvom vzduchu, naopak, chuť do jedla, hovorí, odhryzne si a aj mladému mužovi ponúkne jablko, nie, ďakujem, hovorí on a znovu sa obráti k moru, rozumiem, hovorí majiteľ jabĺk a druhý guľatý predmet hodí z galérie cestujúcim najnižšej triedy do nákladného priestoru, ktorí sú iste hladní, a nemajú prístup k vlastnému zábradliu, aby mohli vracať, keď im príde zle.[…]
12Raz si museli obliecť záchranné vesty, pretože loď sa plavila hustou hmlou a vzniklo nebezpečenstvo, že sa zrazia s druhou loďou, raz bola taká silná búrka, že si jedna stará pani strhla z retiazky medailón a modliac sa ho hodila do vody, aby uzmierila Pána Boha s loďou, raz bolo počuť, ako niekto z nižšieho poschodia hrá na husliach skladbu z operety Netopier, ale bývalý úradník tú hudbu nepoznal, hoci študoval vo Viedni. Ak teraz zahynie na nekončiacu sa nevoľnosť, kto dostane jeho vreckové hodinky a kabát so zlatými gombíkmi? Spolucestujúci pán ukazuje poľskému dieťaťu banán a vysvetľuje mu, ako sa šúpe. Malú čiernu špičku banánu odhryzne a vypľuje ju do mora. Dieťa ale banán nechce. Nevoľnosť mladému mužovi neustúpi ani po dvoch, ani po troch, ani po štyroch dňoch. Až kým po nekonečnom dvanásť a pol dni, v jedno ráno uprostred davu, ktorý sa zrazu nahrnie na palubu, nezahliadne Sochu slobody, čo je vždy lepšie, ako ju neuvidieť nikdy. Pán mu cestou rozprával o nemeckom kapitánovi, ktorého loď bola taká rozpadnutá, že namiesto toho, aby sa vydal na cestu cez veľkú mláku, krúžil so svojimi pasažiermi na mori pri škótskom pobreží len tak ďaleko od pevniny, aby ostrov nebolo vidieť. Po deviatich dňoch vysadil vysťahovalcov na pevninu v malom prístave so slovami, že sú v Amerike. Hovorilo sa tam po anglicky, rečou, ktorej nikto z príchodzích nerozumel, a muži chodili v sukniach, čo bola zrejme v New Yorku najnovšia móda - preto trvalo skoro týždeň, kým bolo aj poslednému vysťahovalcovi jasné, že sa ešte stále nachádza v Európe. To bol už ale zruinovaný kapitán aj s peniazmi za plavbu do Nového sveta už dávno dvakrát za horami.Muži, ženy aj deti teraz plačú od dojatia a ukazujú na obrovskú ženskú postavu, niektorí objímajú prvého lepšieho suseda, čo stojí vedľa nich, Rakúšana chce zovrieť v náručí nejaká staršia dáma, ale ten sa zdráha. Svojmu otcovi napísal pred odchodom len pohľadnicu, prečo by sa mal teraz bratať s celým ľudstvom. Možno sa z neho stal chladný človek, prvýkrát sa nad sebou zamyslí a uvažuje, či spraví z človeka príchod do cudziny iného človeka v tej istej koži. Nejaké dieťa ukazuje na sochu a pýta sa: Kto to je? A on hovorí: Kolumbus.[…]
15Na Ellis Island, ostrovčeku na dohľad od Manhattanu, preverujú, či sú prišelci vhodní na slobodný život. Hodnotia ich oči, pľúca, hrdlá, ruky a nakoniec aj celé obnažené telo, muži a ženy zvlášť, deti a rodičia zvlášť.Pri vyšetrení očí dávaj pozor, keď príde ten s tým hákom!Prečo?Môže sa stať, že ti vypadne oko.Určite?Áno, rozprával mi to jeden chlap, ktorému pri tom vypadlo oko do vrecka na saku.Keď príde na rad, vo vyšetrovacej miestnosti ho požiadajú, aby sa vyzliekol donaha. Po anglicky požiadavke nerozumie, ale nepohne sa, ani keď mu ju tlmočník preloží. Žeby tí Američania celkom potratili rozum? Alebo si naozaj myslia, že príchod do ich krajiny je niečo ako druhé narodenie? Skúška na Vysokej škole technickej vo Viedni - ktorá ľahká určite nebola - prebiehala veru ináč.Come on. Poďme.Nič nepomôže: nahejší, ako kedy stál pred svojou ženou, sa musí teraz v mene Božom postaviť pod svetlo a predviesť sa celej skupine lekárov. Keby len človek dopredu vedel, kam povedie cesta, ktorú si z vlastnej vôle vybral. Kabát a oblečenie mu medzitým vydezinfikujú, po vyšetrení ich dostane naspäť pokrčené. Život v slobode si teda treba vykúpiť hanbou, alebo spočíva sloboda práve v tom, že na hanbe tu vôbec nezáleží?
Thirteen Reasons Why (13 Reasons Why) od Jaya Ashera
Absolútna klasika tínedžerskej literatúry. Najoceňovanejšia tínedžerská kniha posledného desaťročia. Moderná klasika tínedžerskej literatúry 21. storočia.
Clay Jensen objaví jedného dňa pred domom zvláštnu škatuľu s niekoľkými magnetofónovými páskami. Nahrala ich Hannah Bakerová - spolužiačka, do ktorej bol buchnutý. No Hannah pred dvoma týždňami spáchala samovraždu. Jej hlas na magnetofónových páskach mu prezradí, že existuje trinásť dôvodov, prečo sa rozhodla pre ten strašný čin. Clay je jeden z nich. A keď si ju vypočuje, zistí prečo.
- Koho môže kniha zaujať: Pre fanúšikov kníh ako Charlieho malé tajomstvá alebo Kam zmizla Aljaška.
Kniha, ktorá Vás totálne pomelie a donúti sa zamyslieť nad tým, ako konáte a správate sa k ostatným okolo seba. Je to kniha, ktorá nie návodom ako sa vzdať, ale motiváciou ako znovu vstať. Úprimná výpoveď dievčaťa, ktoré si myslelo, že nemá na výber. Kniha bez zbytočného prikrášlenia ukazuje krutosť medzi nami a ako veľmi nás dokážu ovplyvniť myšlienky a činy druhých. Autor toto všetko vypovie veľmi jednoducho na pár stranách a jeho odkaz pritom nestráca na sile. Emotívne posolstvo o tom, ako sa to končiť nemá. Presne o tom táto kniha je. Možno aj táto knižka nám pomôže sa nad sebou zamyslieť. ........a jedným z nich je on sám................
Práve som dočítala poslednú stranu, práve som túto knihu zatvorila..Neviem, ako mám vyjadriť to, čo momentálne cítim.. Rozhodne by som túto knihu nekategorizovala ako "Young adult", práve naopak by som ju odporučila hlavne nám, dospelým, pretože sme to my, kto zvykne prehliadnuť fakt, že, poviem to tak, ako to je, sa mládež rozhodne seknúť so všetkým, so svojim životom.. Máme toho toľko vo svojich vlastných, dospelých, životoch, že sa nám prrblémy dospievajúcich zdajú banálne, niekedy dokonca smiešne. -Veď klebety kolovali aj o nás.. -Veď na párty sa zvykne piť a potom ľudia robia hlúposti, ale o tom je mladosť, treba sa poučíť z vlastných chýb... Nie!!! Sú medzi nami aj takí ľudia, ktorí sa cez takéto veci nevedia preniesť sami a potrebujú pomoc. A za mňa, všímajme si ľudí okolo seba, snažme sa ich nezraňovať, buďme k sebe lepší..
Kniha mala obrovský potenciál, ale bohužiaľ nebol 100%ne naplnený. Kniha mohla mať viac strán a byť viac rozvinutá, tak ako aj jednotlivé postavy v nej. Myslím, že seriál oveľa lepšie zachytáva dôvody, prečo sa Hannah rozhodla zabiť. Naopak bola dobrá v tom, že si ľudia môžu uvedomiť, aké malé veci môžu človeka zraniť.. Neľutujem, že som knihu prečítala, ale čakala som viac.
Originálny nápad, výborná myšlienka knihy, ale spracovanie trochu sklamalo, pretože mnoho vecí nebolo dotiahnutých do konca a niektoré situácie boli šité horúcou ihlou, hlavná hrdinka občas konala neuveriteľne. Príbeh mal úžasný potenciál, ale často sa mi zdalo, že iba pláva po povrchu. Hlavná hrdinka sa trápila, šikanovali ju, myslela si, že ju nikto nemiluje, ale pri čítaní boli tie emócie iba vlažné, vôbec sa nedotýkali čitateľa tak, ako by mali, vzhľadom na to, čo sa Hannah stalo.
Knižka, ktorú som zhltla za dva dni, čo sa už poriadne dlho nestalo. Knižka o tom, ako aj tie najmenšie prejavy môžu ovplyvniť život človeka do hĺbky a ako je nutné uvedomiť si to. Epický počin s geniálnou psychológiou postáv, ktoré mi ešte dlho budú chodiť v hlave. Pre mňa jedna z najlepších kníh, ktorá odovzdáva pravdivý message mládeži, ktorý svet potrebuje počuť. Každému, komu sa páčilo Charlieho malé tajomstvá alebo hovor! A aj všetci ostatní... Smutné, pravdivé, nezavriete knihu, kým z nej nevydolujete posledné písmeno, hoci viete ako sa to skončí. Život je pes, ale... Odporúčam naozaj všetkým, rozhodne to nie je len kniha pre dospievajúce dievčatá, ako tomu môže nevkusný prebal naznačovať. Preklad som nečítala, takže neviem, aký je, ale každopádne by som knihu odporučila. :) Veľmi pútavé, vtiahne vás do deja, nedá sa to len tak odložiť. Originálny nápad, skvelé spracovanie, dokonale premyslené, ľahko čitateľné, otvára oči, núti čitateľa zamyslieť sa, vyvoláva veľa emócií, jednoducho úžasná práca.
Vydavateľstvo Slovart
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. "Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech.
tags:
