Vo Francúzsku je rozšírená tradícia Bûche de Noël, vianočného polienka. Dnes slúži ako náhrada dreveného polienka krémová čokoládová roláda v tvare polena. Tiež sa nazýva Bûche de Noël a tvorí neodmysliteľnú súčasť štedrovečerného stola.
História a tradícia vianočného polienka
V minulosti najstarší a najmladší člen rodiny priniesli do domácnosti vianočné polienko buď z ovocného stromu, najčastejšie gaštana, ktoré znamenalo hojnosť, alebo z duba, ktoré malo byť zárukou rodinnej pevnosti a sily. Polienko slávnostne zapálili a muselo horieť celú vianočnú noc, v niektorých regiónoch aj dvanásť dní, ktoré delia Vianoce od Troch Kráľov. Polienko kropili vínom a olejom, aby bola dobrá úroda, a posýpali soľou, aby odohnali čarodejnice. Ohorené zvyšky polienka vraj mali zázračnú moc: chránili pred bleskom, požiarom, chorobami dobytka a nepriazňou osudu. Podľa tradície sa kedysi malo na Vianoce v krbe zakúriť tým najväčším polenom, aby sa odohnalo zlo a rodine sa darilo.
Recept na čokoládovú roládu v tvare polena
Ingrediencie:
- Vajcia
- Cukor
- Olej
- Múka
- Kakao
- Lieskovce
- Mlieko
- Zlatý klas
- Maslo
- Čokoláda na varenie
- Ríbezľový džem
Postup:
- Oddelíme si žĺtka od bielok a z bielok vyšľaháme tuhý sneh, do ktorého zašľaháme cukor.
- Po jednom potom pridávame žĺtka.
- Ručne zamiešame 2 PL oleja a múku. Nakoniec preosejeme kakao.
- Cesto vylejeme na plech vyložený pečiacim papierom a upečieme. 20 minút pri 180 stupňoch.
- Na čistý pečiaci papier upečený plát preklopíme, papier na ktorom sa koláč piekol odstránime, položíme opäť na cesto (teda máme papier naspodu, cesto a papier na vrchu) a všetko spolu zvinieme. Takto necháme roládu vychladnúť.
- Medzitým si na suchej panvici opražíme lieskovce a keď sa nám šupka sama oddeľuje - ošúpeme ich. Očistené lieskovce nahrubo zomelieme (posekáme).
- Z mlieka, zlatého klasu a cukru uvaríme puding, za stáleho miešania necháme vychladnúť, maslo vymiešame s orieškami a postupne do maslovej hmoty zašlahávame puding.
- Pripravíme si aj druhý krém tak, žĺtky, cukor a múku vymiešame s trochou mlieka do hladka. Zvyšné mlieko v hrnci necháme rozvariť, vylejeme do neho zmes, za stáleho miešania privedieme k varu a necháme asi tri minúty vrieť spolu so zmäknutou čokoládou na varenie.
- Cesto rozvinieme, natrieme ríbezľovým džemom, potrieme krémom.
- Znovu zvinieme do rolády, ponatierame čokoládovým krémom a urobíme vidličkou štruktúru kôry.
Prajem dobrú chuť!
Ďalšie inšpirácie na vianočné recepty
Vianočné recepty sú kapitola sama o sebe. Veď na Vianoce to do kuchyne láka aj tých, ktorý sa jej celý rok vyhýbajú. Vianoce nám klopú na dvere. No ešte predtým ako nastane tento sviatočný čas, sa musíme pripraviť, aby sme mali čo vyložiť na stôl. V domácnostiach sa samozrejme pečú koláčiky od výmyslu sveta, medovníčky, suché pečivo a pod.
No nielen na Slovensku majú sladké vianočné dobroty svoju tradíciu. V zahraničí sa tiež na Vianoce ľudia pripravujú na príchod Vianoc pečením sušienok a koláčov. Prinášame vám recepty na tie najzaujímavejšie a najchutnejšie vianočné recepty z celej Európy.
Inšpirácie z Európy:
- Dánsko: Táto dánska pochúťka ľahko rozpoznáme podľa charakteristického tvaru a textúry. Sú pevné ako lievance, ale súčasne ľahké a nadýchané. Podávajú sa s gloggom, čiže vareným vínom.
- Maďarsko: Tento maďarský závin sa ponáša na naše kysnuté koláče. V Maďarsku sa plní hustou pastou zo semiačok a orechmi. To sú najtradičnejšie plnky.
- Švédsko: Švédskou obdobou našich vianočných medovníkov sú pepparkakor. Sú to tenké korenisté sušienky, ktoré sa dajú kúpiť v balenej verzii dokonca aj na Slovensku.
- Grécko: Tento grécky vianočný dezert sa viac približuje múčniku ako suchému čajovému pečivu. Typická je preň sladká medová glazúra a kúsky vlašských orechov.
- Rumunsko: Sladký chlieb nesmie chýbať na žiadnom sviatočnom stole v Rumunsku. Pripravuje sa však aj v Macedónsku, Albánsku a Bulharsku.
Ak chcete vedieť, čo navariť deťom pred odchodom na vianočné prázdniny, pravidelne si prezerajte našu stránku, nájdete tu mnohé zaujímavé recepty. Prezradíme vám však, že je zvykom upiecť nejakú sladkú dobrotu. Jablkový koláč patrí medzi tradičné vianočné recepty. Je to jednoduchá sladká pochúťka, preto je vhodný aj na prípravu v školskej jedálni. A pri jeho príprave si môžeme užiť aj veľa zábavy, pretože s jablkom sa spájajú mnohé vianočné tradície. Napríklad ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak krížik chorobu a smrť.
Vianočné zvyky a tradície na Slovensku
Vedeli ste, že Vianoce neoslavujeme všetci rovnako? Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudmi. Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent.
Adventné obdobie
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12.
Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Štedrý deň a vianočné sviatky
Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšách sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc. Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy.
Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
Vianočná výzdoba a zvyky
Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov. Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.
Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze.
Modlitba pred Štedrou večerou
Vianoce sú hlavne náboženským sviatkom, počas ktorého sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má tento zvyk zaužívaný. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: Otvorte! Mama sa spýtala: Čo nesiete? Otec: Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie! Mama vpustila otca dnu a povedala: V mene Božom, poďte ďalej. Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tento zvyk súvisí s náboženstvom, väčšina slovenských domácností ho už celé pokolenia dodržiava.
Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.
Štedrovečerné menu
Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou.
Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Vianočné pečenie v Európe
Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.
Anglicko: Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
Francúzsko: Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
Taliansko: V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.
Švédsko: Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.
tags: #Kolac
