Každej mamičke malého drobčeka záleží na tom, aby jej dieťatko bolo zdravé a malo plnohodnotnú a pestrú stravu. Už si nemusíte lámať hlavu nad tým, čo dobré svojmu dieťaťu uvariť. Riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment Katarína Skybová odpovedá na všetky otázky ohľadom stravovania detí od 1 roka...
Čo všetko už môžu jesť deti od dovŕšenia 1. roka?
Deti od jedného roka už môžu jesť takmer všetko, teda do jedálnička už môžete zaviesť najrôznejšie potraviny. Platí to pre všetko, čo je súčasťou zdravej a racionálnej výživy a je pre dieťa bezpečné a primerané. Dôležitosť pestrej stravy s obsahom zeleniny, ovocia, obilnín, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov je základom zdravia a správneho rastu v útlom veku, ale aj zdravia v dospelosti. Obdobie do 3 rokov je obdobím takzvaného metabolického programovania, kedy má výživa vplyv na vývoj imunity, mozgu aj metabolizmu. Dieťatko sa zároveň učí správnym alebo nesprávnym stravovacím návykom.
V tomto veku je dieťa často krát aj kojené, treba však vedieť, že kojenie pre batoľa už nie je plnohodnotnou a dostatočnou potravou pre rast a vývoj. Energiu a živiny potrebuje prijímať aj zo stravy. Najvhodnejšie pre dieťa je prijímať jedlá zo všetkých potravinových kategórií, teda aj mäso, mlieko a vajcia. Z mäsa získava železo a vitamín B12, ktoré sú práve z mäsa najlepšie využiteľné.
- Bielkoviny: Batoľa by malo denne získať zo stravy 1g bielkovín na 1 kg hmotnosti. Dobrým zdrojom bielkovín sú práve potraviny živočíšneho pôvodu.
- Sacharidy: asi 50% všetkých kalórií by mali tvoriť práve kalórie zo sacharidov, je to denne cca 60 g sacharidov.
- Tuky: tuky by mali dodávať asi 30-40% dennej energie, to je asi 30 - 40 g.
Chcem len pripomenúť, že aj keď teória detského stravovania je pekná, nie vždy sa nám ju podarí naplniť. Možno aj vy máte skúsenosť, že dostať do dieťaťa čokoľvek je poriadne náročné. Nevzdávajte sa a skúšajte ďalej. Ak však vaše dieťatko dlhšie nechce jesť mäso a jeho strava je jednostranná, oslovte vášho detského lekára, ten vám poradí ako ďalej.
Čo v jedálničku vynechať a obmedziť?
Vhodné je limitovať jednoduché cukry, ktoré sa nachádzajú v sladkostiach, cukre, ale aj v ovocí a džúsoch. Majú súvis s detskou obezitou a kazivosťou zubov. Dieťa má prirodzenú tendenciu preferovať sladkú chuť, a preto je jednoduchšie dávať mu sladkú stravu. Na to je však potrebné dať pozor a sladkou chuťou šetriť. Dostatok cukru dieťa získa z kaší, ovocia a obilnín. Džúsy je dobré riediť, dieťa by ho malo vypiť do 150 ml denne.
- Z mliečnych výrobkov nie sú pre batoľatá vhodné plesňové, slané a tavené syry.
- Z tavených syrov je kvôli taviacim soliam zle využiteľný vápnik.
- Z mäsa nie sú vhodné údeniny, konzervy a mäso pripravované na ohni.
- Z obilovín a ryže sú menej vhodné celozrnné výrobky, pre batoľatá sú ťažšie stráviteľné.
- Strukoviny je vhodné zaradiť od cca 2 rokov. Najlepšie stráviteľná je červená šošovica, ktorá je výborná do polievok alebo v kombinácii s ryžou či inými prílohami.
- Limitovať je potrebné soľ, ktorá zaťažuje detské obličky. Často je prítomná v slanom pečive, tyčinkách či varených jedlách.
- Pre deti nie je vhodné dráždivé korenie a glutamán sodný, ani iné dráždivé chute. Samozrejme nie sú vhodné konzervačné látky, stabilizátory a farbivá.
Pozor treba dať na bobule, orechy či rybacie kosti, tvrdé kúsky jedla, ovocia či zeleniny, ktoré môžu dieťaťu zabehnúť.
Ako by mal vyzerať správny vyvážený jedálniček ročného dieťatka? Koľkokrát denne by dieťa malo jesť?
- Energia: Deti vo veku 1 - 4 roky by mali denne prijať okolo 4400 - 4700 kJ (1000 - 1100 kcal).
- Pitný režim: Dôležitý je aj pitný režim, ročné dieťa by denne malo vypiť asi 120 - 135 ml/kg hmotnosti, čo je asi 1200 - 1500 ml.
- Pravidelnosť: Deti by mali jesť pravidelne, 3 hlavné jedlá, desiatu a olovrant.
Zloženie:
- Zelenina: všetky druhy zeleniny sú vhodné, avšak treba byť obozretný pri alergizujúcich druhoch zeleniny, napríklad zeler, paradajky. Treba skúšať a sledovať reakcie detí po konzumácií daného druhu zeleniny. Ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy, ktoré obsahujú minimum či žiadne chemické látky zabezpečujúce čerstvosť. Množstvo: 100 - 150 g
- Ovocie: povolené sú všetky druhy ovocia, odsledovať reakciu je potrebné pri citrusových plodoch môžu byť tiež alergizujúce. Opäť ideálne sú lokálne dopestované, sezónne druhy ovocia, ideálne je ovocie čerstvé, nie sušené či inak konzervované. Množstvo: 100 g denne
- Obilniny a zemiaky: všetky druhy obilnín (pokiaľ dieťa netrpí alergiou na lepok), kvalitné pekárenské výrobky, u detí nie je potrebné dbať na to, aby boli pekárenské výrobky celozrnné. Tie z bielej múky deti trávia jednoduchšie, sú preto pre deti vhodné. Ako prílohy možno podávať ryžu v tomto období ideálne bielu, pšeno, pohánku, kuskus, bulgur, quinoa, klasické zemiaky, topinambury, batáty. Množstvo: Chlieb či vločku: 80 - 100 g, prílohy: 80 - 100 g
- Strukoviny: všetky druhy strukovín, treba však dbať na správnu prípravu strukovín z hľadiska flatulencie (nafukovania). Do 2.roku života dieťaťa to s nimi však preháňať.
- Mäso a mäsové výrobky: mäso je výborný zdroj komplexných bielkovín a teda aj esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Jesť mäso je pre deti z tohto dôvodu odporúčané pre správny vývin dieťaťa. Ideálne sú chudé druhy mäsa, napríklad kuracie, morčacie, králičie, teľacie. Mastnejšie druhy ako kačacie, husacie, bravčové a hovädzie treba podávať s mierou. Množstvo: 20 - 40 g
- Mlieko a mliečne výrobky: treba sa zamerať na kvalitné mliečne výrobky plnotučné, polotučné. Tavené syry, syry s plesňou sa do prvého roku života neodporúčajú. Množstvo: 300 - 500 g
- Vajcia: vajcia sú zdrojom plnohodnotných bielkovín, je možné podávať ich napríklad v deň kedy nie je v jedálničku mäso. Množstvo: 2 x týždenne
- Ryby: aj ryby patria do detského jedálnička pre obsah omega 3 mastných kyselín či vitamínu D. V jedálničku by mali byť aspoň raz týždenne napríklad vo forme polievky či nátierky. Množstvo: 1 x týždenne
- Slané pochutiny a cukrovinky: spracované potraviny by mali byť súčasťou detského jedálnička len výnimočne pre vyšší obsah soli, jednoduchých cukrov, či aditív. Vhodnejšie sú prípadne doma pripravené slané či sladké koláčiky.
Majú mamičky do jedla pridávať olej?
V jedálničku dieťaťa je olej v množstve 1 až 2 lyžice denne v poriadku. Do jedál môžete pridať kvalitný olivový či iný olej. Variť je vhodné tiež na kvalitnom olivovom, avokádovom či slnečnicovom oleji. Výborným zdrojom omega 3 mastných kyselín je ľanový olej, ktorý je však potrebné držať v chladničke a používať len na studenú kuchyňu, pretože je veľmi náchylný na oxidáciu.
Tuk sa prirodzene nachádza ale aj inde, a to v mliečnych výrobkoch, mäse, rybách, orechoch, avokáde, vajciach...
Ako by mali vyzerať raňajky/obed/večera pre ročné dieťa?
- Raňajky: pečivo so zeleninovou nátierkou alebo krupicová či ovsená kaša s ovocným pyré a maslom
- Desiata: ovocné pyré s jogurtom
- Obed:
- Polievka: zeleninová alebo zeleninovo-mäsová polievka s cestovinou
- Hlavné jedlo: hydinové mäso s ryžou alebo zemiakmi/ alebo cestoviny so syrom a domácou paradajkovou omáčkou/ alebo rizoto
- Olovrant: pečivo s maslom či nátierkou (rybacia, vajíčková) a zeleninou/ alebo domáci koláč s ovocím
- Večera: ryžová, krupicová, obilninová kaša s ovocím alebo slaná zeleninovo-zemiaková kaša, mlieko
A čo polievky? Majú byť v jedálničku?
Polievky sú skvelou formou pokrmu pre dieťatko. Vhodné sú vývary, rôzne zeleninové polievočky z jedného alebo viacerých druhov zeleniny, rozmixované či s malými kúskami zeleniny. Polievky je potrebné soliť len s mierou a dochucovať bylinkami, zahusťovať skôr zemiakom, uvarenou zeleninou, či ovsenými vločkami.
Môže už ročné dieťa piť odšťavené šťavy?
Áno môže. V rámci pitného režimu by ročné dieťa malo denne vypiť asi 120 - 135 ml tekutín nakg hmotnosti, čo je asi 1200 - 1500 ml. Ideálna je vždy pitná voda, nesladené dojčenské minerálne vody, čajíky určené pre dojčatá (neprisládzané), zeleninové a ovocné šťavy. Tie by mali byť riedené s vodou, ideálne v pomere aspoň 1:1 či 1:2.
Obsah celkových sacharidov v jednotlivých pokrmoch by nemal presiahnuť 20 gramov na 100 gramov pokrmu. Až do veku 3 rokov by malo byť neoddeliteľnou súčasťou zdrojov tekutín dieťaťa mlieko, aj keď bežne považujeme mlieko za potravinu. Ideálne množstvo je asi 500 ml mlieka denne, teda 2 hrnčeky.
Recepty pre deti od 1 roka
Krupicové kaša
- 2,5 dcl mlieka
- 2 - 3 lyžice krupice
- Štipka soli
- Maslo
- Ovocné pyré
Mlieko zohrejte, pridajte za stáleho miešania krupicu a štipku soli. Varte kým je konzistencia polotekutá. Ochuťte maslom a ovocným pyré.
Zeleninová polievka
- Zeleninka podľa chuti (mrkva, kaleráb, karfiol, zemiak)
- cibuľa
- Soľ
- Cestovina do polievky (mrvenička)
Cibuľku speňte na oleji a pridajte na drobno nakrájanú zeleninku. Varte, kým je zelenina dobre uvarená no nie rozvarená. Ochuťte jemne soľou a podávajte s mrveničkou.
TIP: Ak zatiaľ podávate len mixované polievky, zlejte vývar a polievku rozmixujte. Vývar doplňte do požadovanej konzistencie. Ak vám ostane, použite ho samostatne.
Mäsko s ryžou
- Kuracie mäso
- Zelenina podľa chuti (mrkva, brokolica)
- Cibuľka
- Soľ
- Ryža
- Olej
- Maslo
Mäsko nakrájame na drobné kúsky, speníme cibuľku a mäsko zatiahneme. Pridáme zeleninku. Varíme celkom do mäkka. Podávame rozmixované alebo nakrájané na drobné kúsky.
Detský jedálny lístok
Strava má byť rozdelená na celý deň. Častejšie, ale menšie porcie jedla v priebehu dňa nasýtia kvalitnejšie. Medzi jednotlivými jedlami nechávajte interval 3-3,5 hodiny, aby bolo predchádzajúce jedlo už strávené a zvýšila sa chuť na ďalší pokrm.
U nás sa často väčšina príjmu potravy presúva do popoludňajších a večerných hodín. Dieťa tak väčšiu časť energie z jedla prijíma v čase, keď už ju vlastne nepotrebuje.
Rozdelenie dennej stravy
- raňajky - 25 %
- desiata - 10 - 15 %
- obed - 30 - 35 %
- olovrant - 10 %
- večera - 15 - 20 %
Mali by ste vedieť, že…
- jedálny lístok by mal obsahovať také potraviny, ktoré sa k sebe hodia chuťovo, farebne aj konzistenciou a mali by byť príjemné na pohľad.
- násilné nútenie určitého jedla pravdepodobne vyvolá u dieťaťa opačnú reakciu a trvalé odmietanie, ktoré môže pretrvať až do dospelosti.
- nový pokrm ponúkajte iba v malom množstve na začiatku zvyčajného jedla, keď je dieťa ešte hladné.
- zavádzanie nových druhov potravín môže byť spojené aj s rizikom alergickej reakcie, preto je dobré zavádzať nové druhy ovocia, zeleniny a iné potraviny postupne s odstupom 2-3 dní, aby sme rozpoznali prípadnú neznášanlivosť niektorej z nich.
- netrestajte dieťa, keď určité jedlo nechce, ale ani mu nesľubujte odmenu, keď zje jedlo bez protestov.
- s pribúdajúcim vekom môže dieťa väčšinu jedál jesť spolu s dospelými. Pri príprave jedla spravidla postupujeme tak, že časť hotového, ešte neokoreneného pokrmu oddelíme pre dieťa a zvyšný pokrm korením a soľou upravíme pre ostatných členov rodiny.
- odporúčame, aby dieťa pri príprave jedla pomáhalo, pretože si k nemu vytvorí vzťah a oveľa ochotnejšie ho potom konzumuje.
- nenúťte dieťa, aby zjedlo viac, ako samo chce. Ak normálne rastie, je zrejmé, že je dosť.
- keď sa dieťa s jedlom neponáhľa, nesúrte ho. Je normálne, že deti jedia pomalšie ako dospelí.
- u batoliat je veľké riziko dusenia pri jedle. Medzi potraviny, ktoré dieťa môže vdýchnuť, patria hlavne tie, ktoré sú tvrdé a ťažko rozpustné. Preto je dôležité, aby dieťa jedlo pokojne a pri jedle nebehalo. Pozor na kúsky surovej zeleniny a ovocia, kandizované ovocie a pukance. Oriešky, mandle a iné podobné potraviny by batoľa nemalo jesť vôbec.
- pre správny vývoj dieťaťa nie je nutná len kvalitná a pestrá strava, ale aj dostatok lásky, dobré vzťahy v rodine a pokojná atmosféra pri stolovaní.
Praktické rady pri príprave jedálneho lístka pre batoľatá
Polievky
Polievky sú dôležitým a u detí väčšinou obľúbeným pokrmom. Podávame ich pred hlavným jedlom na obed, kedy povzbudia chuť na jedlo a pripravia tráviaci trakt na prijatie hlavného chodu. Druh polievky vyberáme tak, aby chuťovo a výživovo dopĺňala celý obed. Menším deťom polievky mixujeme a nedávame im veľké porcie, aby sa príliš nezasýtili a aby sme ich tým neodradili od ďalšieho chodu. Polievky sú vhodné aj na večeru, a to najmä v zime, keď ich môžeme doplniť krajcom chleba alebo pečivom. V horúcich letných dňoch prídu určite vhod osviežujúce a výživné polievky z ovocia.
U detí venujeme pozornosť dochuteniu polievok. Snažíme sa používať nedráždivé korenie, predovšetkým zelené bylinky, a úplne vylúčime čierne korenie a iné ostré korenia. Učíme deti menej soliť a v obmedzenom množstve používame dochucovadlá, ako je vegeta, ktoré obsahujú značné množstvo soli.
Mäso
Najväčšie zastúpenie by v jedálnom lístku detí malo mať mäso drobných domácich zvierat, teda kuracie, morčacie, králičie a ryby, hlavne morské. Vhodné je aj teľacie a jahňacie mäso, hovädzie a bravčové mäso podávame v menšej miere, divinu a vnútornosti dávame deťom len výnimočne. Mäso pripravujeme najčastejšie varené alebo dusené, musí byť mäkké a malo by sa dať dobre hrýzť. Menším deťom mäso mixujeme.
V žiadnom prípade na detský tanier nepatria mastné a korenené mäsité jedlá, na prípravu nepoužívame zmesi korenia s glutamanom sodným. Mäso nemusia mať deti každý deň. Jedálny lístok by mal byť čo najpestrejší a z bohatej ponuky ďalších surovín (zeleniny, cestovín, strukovín a obilnín) môžeme pripraviť veľmi chutné a výživné bezmäsité jedlá.
Denný prísun mäsa by mal byť 25 - 40 g podľa veku dieťaťa. Asi 30 g mäsa nahradí jedno vajce alebo 4-5 lyžíc varených strukovín.
Strukoviny
V detskom stravovaní sa málo objavujú strukoviny, aj keď sú veľmi výživné a svojou hodnotou dokážu nahradiť mäso. Strukoviny by mali byť v detskom jedálnom lístku najmenej jedenkrát týždenne. Úplne nevhodná je kombinácia strukovín a údeniny.
Strukoviny spôsobujú nafukovanie, tieto problémy sa zmiernia dokonalým varením domäkka, pasírovaním alebo mixovaním a ochutením napríklad majoránom, rascou či bazalkou. Odporúčam začať s drobnou červenou šošovicou, ktorá sa po namočení uvarí za 10-15 minút.
Zemiaky
Zemiaky predstavujú veľmi dobrý zdroj energie predovšetkým pre vysoký podiel škrobu a obsahujú cenné látky, hlavne draslík. Najčastejšie ich podávame ako prílohu k rôznym pokrmom. Koncom zimy, keď sa kvalita niektorých odrôd zhoršuje, ich podávame menej a volíme iné prílohy.
Zelenina
Zelenina patrí vo výžive dieťaťa k dôležitým potravinám. Jej výber závisí predovšetkým od veku dieťaťa. Je totiž rozdielne stráviteľná pre nadúvanie, obsah vlákniny alebo niektoré relatívne nepriaznivé látky. K prvým druhom zeleniny v detskom jedálnom lístku patrí mrkva a cuketa, pre príjemne sladkastú chuť je obľúbený hrášok.
Ovocie
Ovocie možno použiť čerstvé i tepelne upravené. Vynikajúce sú čerstvé ovocné šťavy, pri príprave nápoja ich riedime pitnou vodou. Tepelnou úpravou sa znižuje kyslosť ovocia, zlepšuje sa jeho stráviteľnosť a takto upravené je vhodnejšie najmä pre menšie deti. K prvým druhom ovocia v detskom jedálnom lístku patria banány, jablká (olúpané), neskôr podávame hrušky (podusené), jahody a postupne pridávame ďalšie druhy ovocia.
Cestoviny
Cestoviny patria k potravinám s pomerne krátkym časom prípravy, dajú sa rôzne kombinovať s mäsom, vajcom, so syrom či zeleninou a sú aj výživovo hodnotné. Zaujímavým spestrením jedálneho lístka môžu byť pohánkové či amarantové cestoviny. Cestoviny podávame asi jedenkrát týždenne.
Obilninové kaše
Kaše z obilnín - pšena, krupice (pšeničnej a kukuričnej), krúpov, ovsených vločiek a ryže sú vhodným pokrmom, trebárs na večeru, aj pre väčšie deti. Jednotlivé obilniny môžeme navzájom kombinovať, napríklad pripravíme kašu z ovsených vločiek a krupice, z ryže a pšena. Náš čas výrazne ušetrí instantné kaše, ktorých je v obchodoch bohatý výber.
Kašu môžeme osladiť cukrom (aj prírodným) alebo tekutým medom. Porciu kaše môžeme obložiť pokrájaným čerstvým ovocím alebo kompótom, kopčekmi vyšľahaného tvarohu či jogurtu. Ak vaše deti nepatria práve k veľkým jedákom, zaručený úspech budete mať s kašou, ktorú na tanieri ozdobíte pomocou ovocia, zaváranín, jogurtu, hrozienok (prepláchnutých) atď., ktoré poukladáte do podoby rôznych tvárí.
Nátierky
Nátierky môžeme podávať na raňajky, desiatu či olovrant alebo ako ľahkú večeru. Nemali by byť pikantné, ale ani chuťovo nevýrazné. Na dochutenie sa snažíme čo najviac využiť bylinky - petržlenovú či zelerovú vňať, pažítku, žeruchu, kôpor, bazalku.
Nátierky rozotierame na celozrnné pečivo alebo chlieb, využiť môžeme aj rôzne druhy krehkého chleba. Pre lepší vzhľad môžeme krajce chleba nakrájať na menšie tvary (na štvorčeky, trojuholníčky a pod.) a nezabudneme ich ozdobiť zeleninou.
Sladkosti
Sladké pochúťky sa stali synonymom detstva, ale všetci vieme, že našim deťom veľmi neprospievajú - deti po nich strácajú chuť pravidelne jesť, kazia sa im zuby a nedodávajú organizmu žiadne živiny. Tým, čo deti jedia už od prvých príkrmov, nebudujeme len ich zdravotný základ, ale najmä stravovacie návyky.
Čo by v jedálnom lístku nemalo byť
Dieťaťu nedávame mastné, sladké a vyprážané pokrmy, údeniny, korenené a priveľmi slané potraviny, sladké malinovky a podobne. Jedlá rýchleho občerstvenia (fast food), ako sú hranolky, pečené klobásy, párky v rožku, hamburgery s majonézou atď. by dieťa v tomto, ale ani v neskoršom veku nemalo jesť.
Strava dieťaťa do 3 rokov
Žiadny rodič predsa nechce, aby ich dieťa malo v mladšom veku či v dospelosti obezitu, cukrovku a ďalšie ochorenia. Ich pôvod potom netreba netreba hľadať len v dedičnosti, ale aj v životnom štýle človeka, ktorý tvorí predovšetkým strava.
„Dieťa nie je zmenšenia dospelého. Jeho tráviaci systém ani obličky nie sú ešte vyvinuté a tomu má byť prispôsobené aj jeho stravovanie. Unáhlené kroky nedočkavých mamičiek alebo prvé odmietanie stravy detí, vedú často k tomu, že sa deťom dostanú priskoro potraviny, ktoré nie sú schopné dobre tráviť a zbytočne zaťažujú telo,“ vysvetľuje Alexandra Popovičová. Čo by podľa nej malé deti nemali vôbec jesť?
10 najhorších potravín v detskej strave od 0 - 3 rokov
- ochutené mliečne výroby plné farbív a cukru (termixy, kupované ochutené tvaroháčiky, ovocné jogurty, pudingy a pod.)
- údeniny ako šunka, salámy, klobása a určite nie párky, ani tie s označením pre deti
- sladené nápoje
- polotovary
- vyprážané jedlá, čipsy
- priemyselné sladkosti
- celozrnné pečivo, či naturálna ryža do 1 roka, neskôr tiež len občasne u detí
- divina, vnútornosti
- hríby či klíčené potraviny
- tavené syry
tags:
