História zmrzliny: Od staroveku po súčasnosť

Asi neexistuje obľúbenejšia sladká pochúťka ako je zmrzlina. Dopriať si uprostred horúceho dňa pár kopčekov kvalitnej zmrzliny patrí k tomu najväčšiemu potešeniu, ktoré si v lete môžeš dopriať. Na svete existuje nespočetné množstvo príchutí, pričom stále vznikajú nové. Na chuť jej prišiel takmer každý. Premýšľali ste už niekedy nad tým ako prišlo ľudstvo k zmrzline?

Pôvod zmrzliny

Zmrzlina je totiž riadne „stará“ maškrta. Málokto vie, že najstaršie zmienky o zmrzline pochádzajú zo starej Číny, Indie a starovekého Ríma. Už rímski cisári posielali otrokov do hôr po prvý sneh, ktorý potom dochucovali a podávali na svojich preslávených stoloch. Takúto snehovú pochúťku vraj veľmi obľuboval nemilosrdný cisár Nero. Zmienky o prvých ľadových dezertoch by sme našli aj v Egyptských písomných záznamoch z roku 500 pred n.l. Skutočného predchodcu zmrzliny majú ale na svedomí Číňania, ktorí dokázali 200 rokov pred n.l pripraviť jemnú mliečnu ryžovú zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu.

V dávnoveku bola zmrzlina populárna najmä na východ od Európy. O niekoľko storočí neskôr maškrtu podobnú zmrzline vyrábali aj Egypťania, keďže noci na Sahare sú v zime mrazivé. Studená pochúťka sa neskôr dostala aj do starovekého Grécka a získala nové príchute s vínom aj medom, ktoré sú typické pre túto oblasť. Z Grécka sa dostala aj do antického Ríma - rímski cisári si dávali od rýchlych bežcov nosiť z Apenín sneh a ľad na jej výrobu.

Tu sa okolo roku 400 pred naším letopočtom zmrznutá ružová voda miešala s ryžovými rezancami, šafranom a s rôznymi druhmi ovocia. Aby sme sa vrátili na úplný začiatok, podľa všetkého sa prvá zmrzlina objavila v starovekej Perzii ešte pred vyše 2500 rokmi. V týchto ranných dobách to bola zamrznutá sladená voda, ktorú rozomleli na malé kúsky a ozdobili rôznymi polevami a ovocím. Z dôvodu vysokej ceny si ju najviac užívala najmä šľachta a kráľovská rodina. Zbožňoval ju napríklad aj rímsky cisár Nero, ktorý dal príkaz vytvoriť sieť bežcov, ktorí do mesta z hôr znášali čerstvý ľad.

Ako je teda možné, že si toľko ľudí myslí, že pochádza z Talianska? Odpoveď na túto otázku je celkom jednoduchá. Počas návštevy Číny v rokoch 1271 až 1295 ho vraj výroba zmrzliny tak veľmi zaujala, že sa o nej snažil dozvedieť všetko. Keď sa vrátil do Talianska, so svojím know-how sa podelil s miestnymi cukrármi a zmrzlina tak stala populárnou najmä medzi šľachtou. Na starý kontinent sa tak zmrzlina dostala z viacerých smerov, priniesli ju križiaci, Marco Polo a je dosť možné, že aj maurskí obchodníci.

Rozšírenie zmrzliny v Európe

Samozrejme, aj s rozšírením zmrzliny je spojené množstvo legiend. z nich napríklad hovorí, že do Francúzska priniesla zmrzlinu talianska vojvodkyňa Katarína Medicejská, keď si so sebou do Francúzska pri svadbe s vojvodom orleánskym (ktorý sa stal kráľom Henrichom II. Francúzskym) v roku 1533 priviedla niekoľko talianskych kuchárov. Ďalšia z legiend hovorí, že anglického kráľa Karola I. „zmrznutý sneh“ tak ohromil, že ponúkol vlastnému zmrzlinárovi doživotnú penziu výmenou za to, že udrží receptúru v tajnosti, aby zmrzlina mohla byť kráľovskou výsadou. Neskôr sa však dostala aj k poddaným.

Prvú francúzsku kaviareň, ktorá ponúkala aj zmrzlinu, otvoril v Paríži v roku 1686 Talian Francesco Procopio di Cultelli, kuchár Ľudovíta XIV., a nazvali ju Café Procope. Okolo roku 1700 sa zmrzlina stala známou aj v ďalších európskych kaviarňach a začali o nej vychádzať aj knihy. Vtedy sa pripravovala najmä z cukru, zo soli, snehu, z citrónovej šťavy a rôzneho ovocia, prípadne aj s čokoládou alebo so škoricou. Takéto suroviny obsahuje napríklad taliansky rukopis napísaný okolo roku 1692.

Ak v Európe bola zmrzlina výsadou kráľov, v USA zohrali pri jej popularizácii dôležitú úlohu prví prezidenti. Záznamy, ktoré viedol obchodník z Catham Street v New Yorku ukazujú, že George Washington napríklad v lete 1790 minul na zmrzlinu približne 200 dolárov. Asi sa mu to zdalo veľa, keďže si neskôr kúpil aj do svojej súkromnej domácnosti stroj na výrobu zmrzliny. Thomas Jefferson sa o zmrzline dozvedel ako minister zahraničných vecí vo Francúzsku a po roku 1800 ju podával na oficiálnych štátnych banketoch v Bielom dome.

Výroba zmrzliny v 19. a 20. storočí

Prvý ručný výrobník zmrzliny bol vynájdený v roku 1846. bola zmrzlina luxusom vyhradeným pre zvláštne príležitosti a jej výroba bola pomerne prácna. Ľudovou pochúťkou sa stala až vtedy, keď nemecký inžinier Carl von Linde vynašiel v roku 1876 chladiaci stroj.

A ako sa dostala zmrzlina do kornútika? Prvá zmienka o kornútiku ako jedlej nádobe na zmrzlinu je v knihe Agnes Marshallovej Book of Cookery z roku 1888. V jej recepte na „kornútik so smotanou“ sa uvádza, že sa „kornútiky robili s mandľami a piekli sa v rúre“. A. Marshallová bola vo svojej dobe slávnou autorkou kuchárskych kníh a pomohla spopularizovať okrem iného aj zmrzlinu. Zmrzlinový kornútik spopularizovala v USA Svetová výstava v St. Louis v štáte Missouri v roku 1904. Podľa legendy došli predajcovi zmrzliny na veľtrhu kartónové misky. Predavač vo vedľajšom stánku s vafľami, ktoré v horúčave nešli na odbyt, sa ponúkol, že urobí kornútiky tak, že zroluje svoje vafle.

A ako vznikli nanuky, teda „zmrzlina na paličke“? Prvý si v roku 1923 dal patentovať americký výrobca limonád Frank Epperson. Podľa jeho vlastného vyjadrenia ju však vynašiel náhodou už v roku 1905, keď nechal vonku pohár limonády s lyžičkou - a limonáda cez noc zmrzla. Epperson nazval svoju zmrzlinu Eppsicle Ice pop, z čoho sa neskôr stal názov Popsicle, ktorý je dnes v USA ochrannou známkou pre tento typ zmrzliny.

9. V Európe aj v Amerike zmrzlinu vyrábali a predávali najprv len malé podniky, väčšinou cukrárne a reštaurácie. Jej priemyselnú výrobu vymysleli opäť v USA. Obchodník Jacob Fussell z Baltimoru v štáte Maryland bol prvým, kto začal vyrábať zmrzlinu vo veľkom. Obchodoval s mliekom a nakupoval čerstvé mliečne výrobky od farmárov v okrese York v Pensylvánii a predával ich v Baltimore. Pre nestály dopyt mu často zostával prebytok smotany, a preto z nej začal vyrábať zmrzlinu.

Súčasnosť

V novodobých dejinách patrí prvenstvo v príprave, predaji a konzumácii Taliansku. Na rozdiel od priemyselných zmrzlín a amerických zmrzlín má menší obsah tuku, menej našľahanú štruktúru a je hutnejšia. V porovnaní s balkánskymi zmrzlinami má menej cukru. K „stáliciam“, ktoré si získali milovníkov zmrzliny patrí príchuť vanilky, jahody, lieskových orechov, čokolády a karamelu. Vyskúšajte napríklad zmrzliny značky Carte d´Or a Big Milk. Ak milujete čokoládu vo všetkých jej podobách, doprajte si pôžitok a vychutnajte si lahodnú chuť brownies v čokoládovej zmrzline Carte d´Or Chocolate Brownie. Nechajte sa spoločne s priateľmi opantať kúzelnou chuťou počas slávnostných, ale aj každodenných momentov.

Big Milk sa môže pochváliť aj výbornými jogurtovými novinkami. Pravdepodobne nikoho neprekvapí, že najväčšími svetovými konzumentmi zmrzliny sú Američania. Ročne v priemere zlížu až 22 litrov ľadového potešenia. Potom nasledujú obyvatelia Nového Zélandu a Austrálie s dvadsiatimi a osemnástimi litrami na osobu. V Európe sú prekvapujúco rekordmanmi Švédi a Dáni. V týchto severských krajinách je priemerná spotreba 15 litrov na osobu. Naopak, Turkom zmrzlina veľmi nechutí. Ročne spotrebujú len jeden liter na hlavu. Pri zdolávaní priemerného kopčeka zmrzliny potrebujeme 50 líznutí. Ľadovej pochúťke patrí aj rekord. Najväčšia zmrzlina bola vyrobená v Kanade v roku 1988 a vážila viac ako 24 ton. Medzi zmrzlinových extrémistov patria Japonci, ktorí posunuli ľadový dezert na novú úroveň. Vyrábajú skutočne šialené príchute. Ochutnali by ste zmrzlinu s chuťou zeleniny, chobotnice, ustríc, rýb a dokonca surového konského mäsa?

Spotreba zmrzliny vo svete

Spotreba zmrzliny vo svete sa líši v závislosti od krajiny. Tu je tabuľka s priemernou ročnou spotrebou zmrzliny na osobu v niektorých krajinách:

tags: