Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť. Zeleniny klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2.
Striedanie Plodín a Osevné Postupy
Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb.
Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy. Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením. Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami.
Podľa podobnosti pestovateľských nárokov môžeme jednotlivé zeleniny zadeliť do niekoľkých skupín, čo nám uľahčí zostavenie osevných postupov. Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1. trate. V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok.
Dôležitá je ešte jedna pripomienka. Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín. V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím.
Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru - tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu.
Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody. Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok.
Príklady Kombinácií Zeleniny
- špenát - kaleráb - ťahavá fazuľa - cukrový melón: Špenát vysejeme v druhej polovici septembra do riadkov vzdialených 15 cm. Zberáme ho podľa počasia, niekedy už začiatkom apríla. Záhon upravíme do sponu 20 × 25 cm a vysadíme priesady kalerábu. V polovici mája vysejeme po okraji hriadky ťahavú fazuľu - do hniezd vzdialených 120 × 50 cm. Fazule necháme ovíjať okolo kolíkov. V polovici mája vysadíme na vzdialenosť 30 cm od seba predpestované sadenice melónov, a to do stredu záhona v jednom rade.
- špenát - uhorky (prípadne cukiny) - ružičkový kel - zimný šalát: Začiatkom marca vysejeme špenát do 15 cm vzdialených riadkov. Záhon po jeho zbere upravíme a v máji vysejeme uhorky nakladačky alebo vysadíme ich predpestované priesady. Namiesto uhoriek môžeme vysadiť priesady cukín, ktoré sa dajú tiež zavárať ako uhorky, ale menej trpia chorobami. Uhorky vysievame do 90 cm vzdialených riadkov, cukiny do hniezd 100 × 100 cm. Medzi riadky uhoriek vysadíme začiatkom júna (na vzdialenosť 50 cm) priesady ružičkového kelu. Po zbere uhoriek záhon upravíme a začiatkom septembra vysejeme zimný šalát. Kel zberáme celú zimu a šalát začiatkom mája.
- reďkovka - šalát - rajčiny - zeler: V polovici marca vysejeme do 20 cm vzdialených riadkov reďkovku. Začiatkom apríla, keď už má vyvinuté lístky, ju zjednotíme, okopeme a do medziradia na vzdialenosť 25 cm od seba vysadíme šalátové priesady. V polovici mája po zbere reďkovky vysadíme priesady nízkych rajčín do sponu 40 × 75 cm alebo vysokých rajčín do sponu 60 × 75 cm - to je v riadkoch za každým tretím šalátom a za každým druhým, respektíve tretím radom.
- reďkovka - hrach - mrkva: Zmes semien, teda 10 dielov mrkvy a 1 diel reďkovky, vysejeme začiatkom marca do 25 cm vzdialených riadkov. V máji reďkovku pozberáme a mrkvu zjednotíme. Do medziriadkov spolu s mrkvou vysejeme ešte aj skorý hrach, ktorý pozberáme do polovice mája. Mrkvu okopeme - do konca vegetácie dorastie do skladovej veľkosti.
- šalát - karfiol - čínska kapusta: Koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm. Priesady karfiolu vysadíme v polovici mája za každú druhú hlávku šalátu, teda v spone 40 × 50 cm. Koncom mája pozberáme šalát a v polovici augusta karfiol.
- pór - fazuľa - čínska kapusta: Priesady zimného póru vysadíme v auguste do sponu 30 × 15 cm a vyberieme ich koncom apríla. Záhon znovu upravíme a do 30-centimetrových riadkov vysejeme kríčkovú fazuľu.
- paprika - zeler: striedavo vysadíme riadok papriky a riadok zeleru po 15. máji.
- petržlen - rajčiny: skoro na jar vysejeme petržlen, pričom vynecháme miesto na rajčinové priesady, ktoré vysadíme po 15. máji.
- skoré zemiaky - kapusta: naklíčené zemiaky vysadíme začiatkom apríla a kapustu po 15. máji.
- karfiol - zeler: priesady karfiolu vysadíme začiatkom apríla, zeler po 15. máji.
Pestovanie Zeleniny v Skleníku
Pestovanie v skleníku sa oplatí vďaka tomu, že si sami stanovujete podmienky ako je napríklad vlhkosť vzduchu a ďalšie faktory. Dôležité je spraviť si pred samotným sadením plán výsadby. Mal by obsahovať základné informácie ako napríklad: koľko druhov zeleniny chcem pestovať, ako dlho táto zelenina dozrieva, v akom množstve chcem túto zeleninu pestovať, kedy je vhodné ju vysadiť. Netreba začínať hneď s exotickými plodinami, ktoré si vyžadujú špeciálne podmienky na rast. Namiesto toho dajte priestor zelenine, pri ktorej máte istotu, že sa jej bude v skleníku dariť.
Uhorky
Svieža chuť uhoriek sa nám spája s letom, grilovačkami a oddychom vonku. Šalátová uhorka sa sadí do predpripravenej pôdy, ktorá je obohatená o kompost či hnoj. Uhorky sa vyznačujú tým, že potrebujú na svoj rast dosť priestoru, preto by ste ich nemali sadiť na husto. Ideálne je zasadiť na 1 m2 najviac 3 uhorky. Uhorky potrebujú na svoj rast vysokú vlhkosť vzduchu. Dôležité je pri pestovaní odstraňovať suché listy či poškodené plody. Uhorky pestované v skleníku je taktiež potrebné chrániť pred spálením.
Uhorka nie je kamarátkou paradajok. Taktiež neodporúčame sadiť v jednom skleníku s uhorkami zemiaky, pretože sú pri nich náchylnejšie na pleseň zemiakovú. Uhorky si majú čo povedať napríklad s fazuľou, hráškom či slnečnicou. Tá ochraňuje uhorky pred škodcami.
Paprika
Paprika je jednou z potravín, ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne osožné. Je veľkým zdrojom vitamínu E, ktorý sa nazýva aj vitamín mladosti. Papriku sadíme do brázd, ktoré by mali byť od seba vzdialené cca 50 - 60 cm. Samotné priesady by mali byť od seba vzdialené cca 35 až 45 cm, čo znamená, že na m2 sa vojde okolo 8 ks paprík. Papriky sadíme koncom apríla a prvé plody sa začnú ukazovať už začiatkom júna. Papriky potrebujú veľa vody a teplo, ktoré mimoriadne ovplyvňuje jej rast. Neodporúčame pestovať spolu papriky a rajčiny. Paprika je kamarátka najmä s bazalkou, keďže majú veľmi podobné potreby pre rast. Perfektne sa znáša aj s okrou, inak nazývanou ibištek jedlý.
Paradajky
Medzi ďalšiu mimoriadne obľúbenú zeleninu, ktorú radi pestujeme v skleníkoch patrí práve paradajka. Predpestované priesady sadíme do skleníka cca koncom apríla. Odporúča sa pestovať v skleníku najviac 2 priesady na 1 m2, pokiaľ sadíte kolíkové rajčiny. Sadenice sadíme do vyhĺbenej jamy tak, aby na povrchu zostala cca 2 cm vysoká rastlina. Paradajky rastú do výšky, preto je vhodné im zabezpečiť oporu k rastu. Aby bola úroda bohatá, netreba zabúdať na pravidelné hnojenie. Paradajky si budú pochvaľovať najmä draslík a fosfor.
Reďkovka
Ďalšia rastlina vhodná na bežné dopestovanie v skleníku je reďkovka. Sadenie reďkovky sa v skleníku robí už začiatkom februára. Reďkovky zvládajú menej tepla, no stále potrebujú na svoj rast slnko. Taktiež je dôležité reďkovky pravidelne polievať. Reďkovky sa neznesú s bylinkou nazývanou Yzop.
Šalát
Šalát je jednou z najuniverzálnejších rastlín pestovaných v skleníku. Šalát sa sadí do zeme po tom, čo prejdú aj posledné jarné mrazy. V skleníku by malo byť cez deň od 10 do 20 °C. Šalát potrebuje k svojmu rastu celodenné svetlo. Šalát sa výborne znesie s jahodami, šalátovými uhorkami, s mrkvou aj reďkovkami.
Hlúbová Zelenina
Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).
Kapusta Hlávková Biela a Červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov. Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).
Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.
Kel Hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok. Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel Ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel. Kel ružičkový sa zaraduje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Kel Kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období. Podmienky pestovania sú rovnaké ako pri keli ružičkovom.
Karfiol (Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH)
Karfiol je zo všetkých hlúbovín najnáročnejší, a preto ho zaraďujeme do prvej trate. Ako predplodiny sú dobre hnojené okopaniny. Karfiol pre letný a jesenný zber zaraďujeme po predplodinách s krátkym vegetačným obdobím (jarné miešanky, šaláty).
Cibuľová Zelenina
V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.
Cibuľa kuchynská
Cibuľa zaraďujeme do druhej trate. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Sadíme ich v nasledujúcom roku ručne do brázdičiek v sponu 30 × 8 cm na pole, vyznačené značkovačom brázdičiek hlbokých 10 - 12 cm. Na 1 m² potrebujeme asi 42 kusov cibuliek. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického zafarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate.
Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)
Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate. Na 1 m² vysievame 0,8 - 1 g osiva. Rastliny sadíme vo vzdialenosti približne 10cm od seba v riadkoch vzájomne vzdialených 35 cm.
Cesnak (Allium sativum L. subsp.)
Najlepšie je sadiť v septembri až októbri alebo skoro na jar do riadkov vzdialených 30 cm a strúčiky v nich na 10 - 15 cm. Na 1 m² potrebujeme 50 - 80 g strúčikov, t. j. asi 30 kusov.
Pažítka(Allium schoenoprasum L. subsp.)
Na jeseň hnojíme primerane 150 - 200 g haseného vápna na 1 m² a na jar pred vysádzaním 40 g superfosfátu, 30 g draselnej soli a 20 - 30 g liadku na 1 m². Získané priesady sadíme v nasledujúcom roku vo zväzkoch do sponu 50 × 20 cm a v zime ju rýchlime.
Šalotka (Allium ascalonicum Str.)
Sadíme do 5 cm hlbokých brázdičiek vzdialených 30 cm a v nich na 8 - 10 cm. Na 1 m² potrebujeme asi 50 - 60 g cibuliek.
Záver
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní rôznych druhov zeleniny, vrátane hlúbovej a cibuľovej zeleniny, s dôrazom na osevné postupy, požiadavky na pôdu a vhodné kombinácie rastlín. Pestovanie zeleniny v skleníku je tiež podrobne rozobrané, s konkrétnymi radami pre uhorky, papriky, paradajky, reďkovky a šalát.
tags:
