Koreňová zelenina, ako neoddeliteľná súčasť našich jedálničkov, zohráva kľúčovú úlohu v zdravej výžive. Obsahuje esenciálne vitamíny a minerály, ktoré sú pre naše telo nesmierne dôležité. Od mrkvy, cez cviklu až po zázvor - tieto rastliny ponúkajú rozmanitosť, ktorá môže obohatiť každý pokrm.

Čierny Koreň

Čierny koreň sa pestuje ako koreňová zelenina a má veľké, široké listy nad zemou a dlhý, valcovitý, čierny koreň, niekedy až meter dlhý. Táto zelenina je pôvodom z južnej Európy a Blízkeho východu, ale jej skutočný pôvod je v Španielsku. Zriedka vidíte túto zeleninu mimo Európy alebo dokonca v Spojenom kráľovstve, pretože podmienky na pestovanie tam nie sú ideálne.

Výživové hodnoty čierneho koreňa (na 100g):

  • Kalórie: 82
  • Tuky: 0,2 g
  • Sacharidy: 19 g
  • Vláknina: 3,3 g
  • Bielkoviny: 3,3 g
  • Inulín

Čierny koreň obsahuje veľmi aktívne antioxidanty, ktoré sú veľmi účinné pri redukcii rôznych karcinogénov a môžu predchádzať rakovinám prostaty, prsníka, hrubého čreva a vaječníkov. Vitamín A pomáha zlepšovať vedenie signálu neurotransmiterov tým, že prenáša signály z jednej nervovej bunky do druhej bunky. To pomáha mozgu fungovať najlepšie. Čierny koreň je tiež dôležitý pri regulácii nálady a prevencii duševných porúch spôsobených dysfunkciou neurotransmiterov.

Zázvor (Zingiber officinale)

Koreň zázvoru je čoraz populárnejší - pravdepodobne v súvislosti s rýchlym šírením exotickej kuchyne - či už ako korenie alebo liečivá rastlina. Zázvor je svetlohnedá až žltkastá hľuza, ktorá je pergamenovo lesklá a má drevnatý povrch. Hľuza sa ľahko láme a vo vnútri je vlhká a šťavnatá. Zrelé hľuzy zázvoru vytvárajú korene rozmanitého tvaru a sú v priemere do 40 centimetrov dlhé s hmotnosťou do jedného kilogramu. Zázvor je jedna z najstarších korenín sveta a pochádza z Ázie. Je preň typická mimoriadne ostrá aróma a jeho liečivé účinky sa využívajú aj v prírodnej medicíne.

Zázvor (Zingiber officinale) patrí do čeľade ďumbierovitých rastlín (Zingiberaceae). Táto trstinovitá rastlina dorastá do výšky približne dva metre a má žlto-červené kvety. To, čo poznáme ako hľuzu alebo koreň zázvoru, je v podstate podzemok tejto rastliny. Zázvor rastie pod zemou, pričom sa široko vetví.

Pestovanie zázvoru

Zázvor obľubuje teplú až horúcu, vlhkú klímu, a preto je doma v subtropických oblastiach, niektoré jeho varianty však možno za istých okolností pestovať aj v miernych zemepisných šírkach. Hľuza zázvoru, ktorá pôvodne pochádza z Číny, sa po skončení stredoveku rozšírila aj na európske polia, kam sa dostala po Hodvábnej ceste. Dnes sa zázvor pestuje takmer všade na svete. Najväčšími pestovateľmi sú však stále Čína, Thajsko, Vietnam a tiež Japonsko a Austrália. Od pôvodu koreňa zázvoru závisí jeho kvalita a tiež aróma.

Zázvor sa už odpradávna používa ako korenina aj liečivá rastlina. Čerstvý zázvor sa dováža najmä z Číny a Peru. Môžete si ho však vypestovať aj doma v záhrade alebo na parapetnej doske. Táto liečivá rastlina milujúca teplo sa dá v našich končinách pestovať vonku len s ťažkosťami, nie je to ale nemožné. Aby sa vám podarilo vypestovať zázvor v záhrade, predpestujte si rastlinu v skleníku. Ak máte trpezlivosť a baví vás záhradkárčenie, môžete si vysadiť túto koreninu aj doma na parapete. Ideálne obdobie na domáce sadenie zázvoru je na jar.

  1. Čistým nožom narežte jeden alebo viacero kúskov zázvoru s hrúbkou päť centimetrov a dajte ich na noc do pohára s vodou. Každý kúsok by mal mať najmenej jeden výhonok.
  2. Naplňte plastový kvetináč rastlinným substrátom.
  3. V závislosti od veľkosti vložte do pôdy dva až tri kúsky zázvoru s očkami smerujúcimi nahor tak, aby kúsok trčal von zo zeminy.
  4. Potom kúsky zázvoru trochu polejte.

Zázvor je zrelý a pripravený na zber na jeseň, keď mu zvädnú listy. Spoznáte to podľa toho, že zožltnú a zoschnú. Čím skôr zázvor pozbierate, tým šťavnatejší a jemnejší bude. Môžete pritom buď vyhrabať celý podzemok, alebo z neho ostrým nožom odrezať kus požadovanej veľkosti.

Použitie zázvoru

Hodí sa ako korenina a v kandizovanej forme alebo poliaty čokoládou je vynikajúcou sladkou delikatesou. Čerstvý zázvor je najlepšie konzumovať surový a nelúpaný, pretože množstvo cenných živín ako draslík a mangán sa nachádza priamo pod šupkou. Ak je na vás príliš ostrý, môžete hľuzu najemno nastrúhať a pripraviť si z nej zázvorový čaj. Tejto liečivej potravine sa pripisuje schopnosť tlmiť zápaly, ako aj antioxidačné účinky.

  • Sušený zázvor: Na rozdiel od čerstvého zázvoru výraznejšie podporuje trávenie, preto sa používa pri ťažkostiach so žalúdočno-črevným traktom. Vďaka zložkám, ktoré vznikajú pri sušení, má sušený zázvor pikantnejšiu a trpkejšiu chuť.
  • Zázvorový prášok: Má silnejšie účinky na podporu trávenia a v dôsledku procesu sušenia má tiež intenzívnejšiu chuť.
  • Extrakt zo zázvoru: Má tú výhodu, že obsahuje účinné zložky v koncentrovanej forme, takže ním možno dosiahnuť silnejší účinok. Dá sa kúpiť v podobe kapsúl alebo kvapiek a používa sa ako liečivo alebo doplnok stravy.

Vďaka tomu zázvor pôsobí antibakteriálne a tlmí zápaly a dokáže opäť dostať do kondície aj žalúdočno-črevný trakt. Vedecké štúdie dokazujú, že zázvor dokáže uľaviť pri bolesti svalov a menštruačnej bolesti.

Ako nakladať zázvor

  1. Zázvor olúpte zadnou stranou lyžice.
  2. Potom ho nakrájajte nožom alebo krájačom na zeleninu na tenké plátky.
  3. Nakrájaný zázvor dajte do misy. Posypte ho soľou a premiešajte. Soľ vytiahne zo zázvoru vodu.
  4. Dajte variť liter vody. Potom pridajte zázvor a všetko povarte asi tri minúty.
  5. Prefiltrujte zázvor cez sitko a nakoniec ho nechajte vyschnúť.
  6. Do hrnca dajte ryžový ocot, soľ a cukor. Zmes krátko povarte, aby sa všetky zložky rozpustili.
  7. Suchý zázvor vložte do zaváracieho pohára. Neprekladajte ho pritom holými rukami, aby sa do nakladaného zázvoru nedostali žiadne baktérie. Ideálne je preto použiť rukavice.
  8. Nakoniec naplňte pohár zmesou s ryžovým octom.
  9. Zavárací pohár dajte na sedem dní do chladničky a každý deň ho pretrepte. Nakladaný zázvor však môžete začať konzumovať aj skôr, ak chcete.

Recepty so zázvorom

  • Zázvorový čaj: Zohrejte vodu v hrnci, pridajte kúsok čerstvého zázvoru nakrájaného na plátky a nechajte variť približne 10 minút.
  • Zázvorový koktail: Zmiešajte čerstvý zázvor, citrónovú šťavu, vodu a med v mixéri a mixujte až do hladka.
  • Zázvorový sirup na kašeľ a prechladnutie: V hrnci zmiešajte 1 šálku vody, 1/2 šálky čerstvo stlačeného citrónového džúsu, 1/2 šálky medu a 1 palicu zázvoru nakrájanú na plátky. Variť na miernom ohni 20-30 minút. Potom nechajte vychladnúť a preceďte.

Tipy pre úspešné pestovanie koreňovej zeleniny

  • Chladné a tmavé prostredie: Koreňová zelenina sa najlepšie uchováva v chladnom a tmavom prostredí. Ideálna teplota pre uskladnenie väčšiny druhov je okolo 0-4 °C.
  • Oddelenie zeleniny od ovocia: Niektoré druhy ovocia, ako sú napríklad jablká alebo hrušky, môžu urýchliť zrenie iných potravín.
  • Odstránenie vňate: Pred uskladnením je dôležité odstrániť vňať z koreňovej zeleniny, aby sa predišlo vysychaniu a kazivosti. Vňať môže spotrebovávať živiny a udržiavať vlhkosť, čo podporuje rast baktérií a plesní.
  • Porcovanie: Zeleninu krájame keramickým nožom.
  • Blanšírovanie: Blanšírovanie je proces krátkeho varenia zeleniny v horúcej vode nasledovaný okamžitým ochladením v ľadovej vode.
  • Mrazenie: Koreňová zelenina sa môže zmraziť na dlhodobé uskladnenie. Po blanšírovaní a dôkladnom osušení zeleninu rozložte na plech, aby sa kúsky navzájom nedotýkali, a zamrazte.
  • Sušenie: Sušenie je ďalšia metóda na konzerváciu koreňovej zeleniny. Môže byť sušená prirodzeným spôsobom na slnku alebo v sušičke potravín.

TIP: Mrazenú zeleninu pri príprave jedla nerozmrazujeme, ale ihneď tepelne upravujeme.

tags: