Biblické verše o jedení tela a pití krvi Ježiša Krista sú často predmetom diskusií a rôznych interpretácií. "Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života. Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň." (Jn 6,53-54)
V nasledujúcom texte sa pozrieme na rôzne aspekty týchto veršov a ich význam.
Kontext biblických veršov
Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6,51) Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“ (Jn 6,52) Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli." (Jn 6,53-58)
Ježiš v týchto veršoch nešetrí svojich poslucháčov. Nejde o akési nové Mojžišove prikázanie dané apoštolmi pre pohanov z národov. Ukazuje im realitu takú, aká je, a neprispôsobuje sa ich mysleniu. Svojich oponentov konfrontuje s vecami tak ako sú a zároveň nemá potrebu všetko dopodrobna vysvetľovať.
Význam jedenia tela a pitia krvi
Prijatie Krista vierou
Aktualizáciou významu týchto veršov je, že jesť telo Krista znamená aj prijať Krista vierou. Piť krv znamená smäd po Pravde, túžbu po Kristovom Duchu. JEDENIE A PITIE = niečo prirodzené, súčasť každodenného života, nielen raz do týždňa alebo občas, ale žiť každodenný život s Kristom.
Bez vzťahu s Bohom a Pánom Ježišom Kristom (obraz seba ako Svätého Božieho Syna) je človek aj pri najlepšom vzdelaní a múdrosti obyčajná nula, ktorá nie je schopná rozlíšiť ani pravdu od klamstva!
Človek skutočne potrebuje Boha ako chlieb a vodu, ináč postupne jednotlivec i civilizácia degeneruje a hynie! Veď duchovný rozvoj, láska a jednota s Bohom v normálnej civilizácii, ktorá chce prežiť sú prioritou!
Eucharistia a spomienka
Z horeuvedených veršov je zrejmé, že jedenie chleba a pitie vína je spomienkový akt! Kiež by každý pomyslel na Pána Ježiša Krista pri každom jedle a pri každom nápoji! Z miliónov myšlienok, z ktorých väčšina sú hlúposti a zbytočnosti, myšlienka na Pána Ježiša Krista a Jeho dielo i Učenie (ktoré by mal každý poznať) určite stojí za to!
Evanjelium a Učenie Pána Ježiša Krista a veľkých avatarov je elementárny základ, oveľa dôležitejší než sociálne programy a ekonomický rast! Ináč nie je na čom budovať spoločnosť, všetky ideológie a -izmy zlyhaly!
Podľa katolíckeho učenia sa pri poslednej večeri z chleba a vína stalo Ježišovo telo a krv. Preto sa pri opakovaní poslednej večere vždy deje to isté. Kresťania teda prijímaním chleba a vína, ktoré sa používajú na opakovanie poslednej večere, prijímajú skutočného Ježiša.
"A poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku." (1.Kor 11:24)
Duchovný význam
Keď kedysi Kristus povedal: „Jedzte tento chlieb a pite toto víno, lebo je to moje telo a moja krv.“, neznamenalo to, že jeho slová majú byť chápané doslovne. Doslovný výklad znižuje hodnotu biblických textov!
Kristus bol vtelené Slovo! Slovo, prichádzajúce zo Slova Božieho a ukazujúce ľuďom cestu k Bohu. Keď teda Ježiš povedal: „Jedzte moje telo a pite moju krv“, znamenalo to: prijímajte moje Slovo a žite podľa neho! Lebo ten, kto prijíma moje Slovo a žije podľa neho, ten prijíma mňa samotného. Ten v pravde je moje telo a pije moju krv. Lebo moje telo je vteleným Slovom. Tým Slovom, ktoré bolo na počiatku, z ktorého všetko povstalo. Slovom, ktoré sa pre spásu ľudí vtelilo do mäsa a krvi, aby ľuďom ukázalo cestu, vedúcu k Svetlu.
Prijímanie hostie má byť teda pre nás vždy vážnym pripomenutím nevyhnutnosti prijímania Kristovho Slova, ukazujúceho nám správny smer na cestách nášho bytia. Bez poznania, prijímania a žitia tohto Slova, čiže Kristovej náuky, by sme totiž museli duchovne zahynúť tak, ako hynie telo bez dostatku chleba. Božie Slovo je chlebom života!
No a prijímanie vína je zase pripomenutím Kristovej krvi, ktorú na zemi musel preliať preto, lebo ním prinášané Slovo bolo vysokým predstaviteľom židovskej cirkvi nepohodlné. Lebo ich pripravovalo o moc a vplyv.
Krv a duša
Otázka požívania krvi teda nie je morálneho charakteru, ale má duchovný význam. V duchovnom svete je to najzákladnejšia zásada. Pitie krvi bolo v pohanských náboženstvách dôležitou duchovnou činnosťou. Diabol sa nás totiž nikdy ešte zvlášť neopýta, či mu dovolíme vstúpiť do nášho života, keď sme mu porušením duchovnej zákonitosti už dali oficiálne povolenie. "Skrze požívanie krvi (v ktorej je duša zvieraťa) sa totiž zákonite prejavia v človeku charakterové vlastnosti a duševné danosti daného zvieraťa."
Existuje jedna krv, k pitiu ktorej nás Písmo priam vyzýva: a tou je krv Ježiša Krista. "Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň." (Jn 6,54)
Ježiš tým hovorí: Duch Svätý a moja krv sú jedno, moja krv je nositeľkou Ducha Svätého. Keď pijeme Ducha Svätého, zároveň pijeme aj Ježišovu čistú, nevinnú, bezhriešnu, nepoškvrnenú a svätú krv, ktorá bola vyliata na odpustenie hriechov, a ktorá očistí naše vnútro od každej nečistoty.
Pelikán ako symbol Krista
V kresťanskom umení sa pelikán stal symbolom Matky Cirkvi. Neskôr sa význam posunul a pelikán dostal do katechézy o Kristovi. Podľa legendy pelikán kŕmi svoje mláďatá vlastnou krvou. V kresťanskom umení sa z toho najskôr stal symbol Matky Cirkvi. Jej deti dostali spravodlivý trest. Matka nad nimi plače a privádza ich späť k životu skrze Eucharistiu. Neskôr sa význam posunul a pelikán dostal do katechézy o Kristovi.
"Nebeský Pelikán tu s nami ostáva, čo svojim veriacim vlastnú krv podáva", spievame.
Eucharistia v živote kresťana
Eucharistia je pre kresťana dôležitým pokračovaním krstu. Prví kresťania preto vždy berú účasť na lámaní chleba. Mať účasť na Eucharistii je prejavom kresťanského života. Keď krst sa chápe ako brána ku kresťanskému životu, tak Eucharistia je potrebná pre udržanie a rast kresťanského života. Eucharistia sa nemôže chápať ako vec či udalosť pre slávnostné chvíle, ale pre všedné dni života. Kresťan čerpá silu v Eucharistii pre svoj život.
Eucharistia je dar, ktorý v ňom účinkuje a spôsobuje, že spojenie s Kristom pretrváva. Eucharistia je neodmysliteľný dar Krista pre upevnenie, rast nášho života, aby sme mohli žiť večne. Eucharistia v človeku spôsobuje, že Ježišov život v nás je cennejší ako čokoľvek iné, čo na zemi môžeme získať skrze Eucharistiu. Potom zvíťazíme i nad každým zlom.
Ježiš priam volá: „Ako mňa poslal živý otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6,57)
Eucharistia je najlepší elixír, ktorý nás ochráni pred večnou záhubou. A nielen nás. Príkladný vzťah k eucharistickému Kristovi často oslovuje aj neveriacich a tých, čo majú k Eucharistii iný vzťah ako kresťania katolíci.
Pri každom stretnutí s eucharistickým Kristom Boh chce nás obdarovať nielen pre život na zemi, ale aj pre večný život.
Zhrnutie
Význam jedenia tela a pitia krvi Ježiša Krista je hlboký a mnohostranný. Zahŕňa prijatie Krista vierou, spomienku na jeho obetu, duchovné prijatie Božieho slova a účasť na Eucharistii. Tieto praktiky majú posilňovať duchovný život kresťana a viesť k večnému životu.
tags:
