Dula patrí k takmer zabudnutému ovociu. Mnoho ľudí ani len netuší čo vlastne dula je, keďže sa postupne vytratila z našej kuchyne a ľudia ju považujú skôr za niečo netradičné. Je to jesenné ovocie, ktoré rastie podobne ako jablká a hrušky. Kultúrne odrody dule patria do formy jablkovitej (sorty Pezská cukrová, Angerská) alebo hruškovitej (sorty Champion, Bereckého, Leskovačská). Okrem pomenovania dula sa môžeme stretnúť s viacerými ľudovými označeniami tohto stromu a aj plodov ako bižalma, gdula prípadne guňa.
Pôvod a Rozšírenie
Pravdepodobne pochádza z oblasti od Iránu až po Indiu a Tibet. Je známa a pestovaná už po tisícročia, pestovala sa už 4000 pnl. Dula hrala veľkú úlohu u starovekých Rimanov aj Grékov. Dnes je jej pestovanie rozšírené v Stredomorí, hlavne v Taliansku, Španielsku a Grécku, ďalej je pomerne rozšírená na ďalekom východe, prípadne aj v severnej Afrike. Dule sa v súčastnosti pestujú najmä v teplých oblastiach s dlhým a horúcim letom najmä v strednej a južnej Európe.
Pestovanie Duly na Slovensku
Dulu môžeme úspešne pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Pestovanie duly na Slovensku sa sústreďuje hlavne v teplejších vinohradníckych regiónoch. Naše babičky ju dávali do kapusty, aj do džemu, no dnes je toto ovocie skoro zabudnuté a nedocenené: Dula nielen chutí, ale aj lieči!
Charakteristika Rastliny
Dula je opadavý menší strom, prípadne krík dorastajúci do výšky 4-7 metrov. Rastlina vytvára ker až nižší strom do výšky až 7 m. Listy sú podobné jabloňovým, zospodu mierne plstnaté. Kvety sa vytvárajú na konci nových letorastov. Kvitne na konci mája veľkými bielymi, prípadne ružovkastými, vonnými kvetmi. Ružové kvety netrpia mrazovými poškodeniami. Dula je samoopelivá, ale opelenie peľom inej odrody zvyšuje úrodu plodov. Ispolinskaja je spoľahlivo samosprašná. Jedná sa o dlhovekú rastlinu, ak ju nerežeme má tendenciu vytvárať krík. Veľmi dobre regeneruje aj po omrznutí v chladnejších oblastiach, avšak jej pestovanie je vhodnejšie v teplých oblastiach. V chladnejších regiónoch pestujeme na chránených miestach.
Nároky na Pôdu a Stanovisko
Pôdu potrebuje dula kyprú, výživnú, vlhkú, ale dobre drenážovanú. Najlepšie jej vyhovujú záhrevné pôdy dobre zásobené živinami. Dule nevyhovujú vápenaté, ťažké, studené, premokrené. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika, kde trpí chlorózou- žltačkou listov. Na vlahu je menej náročná, stačia jej zrážky 550 - 600 mm, ale pri doplnkovej závlahe podstatne zvyšuje rodivosť. Dula má rada najmä teplé oblasti a pôdu s dostatkom živín bohatú na vlahu. Je to strom pomerne nenáročný na pestovanie a nie je veľmi náchylný na choroby ani iných škodcov. Má rada teplé slnečné stanovište, pôdu bohatú na živiny a tiež dostatok vlahy.
Starostlivosť o Dulu
Dula rodí na mladom jednoročnom dreve, preto krátke výhony neodrezávame. V suchých obdobiach nezabúdame duly pravidelne polievať. Dulu sadíme v spone 4 x 5 m. Udržiavame nezahustené koruny, ale jednotlivé vetvy neskracujeme, pretože dula rodí najmä na koncoch výhonov. Pomerne plytko zakoreňuje, preto ju neokopávame a nekypríme.
Rez Duly
Na dule prevádzame hlavne výchovný rez, ktorým dosiahneme stromčekový vzhľad, pretože má tvoriť skôr ker. Vytvárame otvorenú kotlovitú korunu podobne ako u broskýň. V dospelosti dulu iba presvetľujeme. Na starších rastlinách môžeme pre zvýšenie plodnosti spraviť zmladzovací rez na ktorý reaguje dobre.
Rozmnožovanie Duly
Rozmnožuje sa štepením na podpník vlastného druhu. Ušľachtilé sorty sa rozmnožujú vegetatívne, najmä očkovaním. Ďalej môžeme rozmnožovať odkopkami, potápaním, prípadne sa môžeme pokúsiť zakoreniť odrezky. Rozmnožiť môžeme samozrejme aj výsevom semien, avšak takto vypestovaná dula si nezachováva vlastnosti materskej rastliny, preto sa tento spôsob využíva len na získanie podpníkov.
Plody Duly
Plody vynikajú výraznou arómou. Plody dozrievajú na jeseň a zostávajú na strome aj po opade listov. Plody na Duly dozrievajú na jeseň a na strome zostávajú dlhú dobu aj po opade listov, bez toho aby utrpela ich kvalita. Šupka býva mierne plstnatá, žltej farby. Dužina je veľmi tuhá, bohatá na slizy, trpkokyslej chuti. Vo vnútri plodov je mnoho lesklých tmavohnedých semien, veľkých 3-4mm. Semená obsahujú jedovatý amygdalin.
Zber a Skladovanie
Plody sa zberajú v plnej zrelosti, ktorú prezradí intenzívna vôňa. Zber plodov sa robí koncom októbra, alebo aj neskôr, plody pre zlepšenie chuti môžu prejsť aj prvými mrazíkmi. Dule sa oberajú neskoro na jeseň ešte pred príchodom prvých mrazov. Na Slovensku je to niekedy koncom októbra. Plody môžeme skladovať podobne ako jablká. Plody by mali byť oddelené od ostatného ovocia a v chlade vydržia aj do konca januára.
Využitie Duly
Plody nie sú jedlé aj za surova, sú tvrdé, nasládle s trpkou príchuťou. Čerstvé plody pre svoju trpkú a nevyváženú chuť nie sú vhodné na priamy konzum. Využívajú sa na kompóty a vďaka vysokému obsahu pektínov sa z nich pripravujú rôsoly, džemy, pasty a podobne. Pektíny umožňujú výrobu takzvaného dulového syra, ktorý zostáva dlho vláčny. Dulu môžeme pridávať do jablkových a hruškových kompótov pre zlepšenie arómy. Pridanie duly do jablkových a hruškových muštov zrýchľuje ich čírenie. Duly sú vhodné aj na prípravu výborného vína. Dula sa využíva najčastejšie ako podpník pre hrušky, broskyne a hloh . V minulosti sa pre svoju vôňu ukladali do skríň medzi bielizeň. V liečiteľstve sa využíva aj vývar z dulových semien. Naše babičky ju pridávali do kapusty, robili z nej džem a našli jej aj iné využitie.
Liečivé Účinky Duly
Už v dávnej minulosti sa plody dule využívali v ľudovom liečiteľstve. Používali sa v čajoch proti bolesti hrdla, žalúdočným ťažkostiam, hnačkám. Plody sa vyznačujú výraznou arómou, ktorá spríjemňuje prostredie a pri uložení do skríň medzi šaty odpudzuje mole šatové.
Nutričné Hodnoty Duly
Plody obsahujú cukry, tuky, vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín C a minerálne látky. Dula je plná prospešných živín, vrátane vitamínov, minerálov, fenolových látok, antioxidantov a vlákniny. Dula je tiež bohatým zdrojom vitamínu C, zinku, draslíka a železa.
Tabuľka nutričných hodnôt (na 100g):
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Kalórie | 56 kcal |
| Tuky | 0,1 g |
| Sacharidy | 15 g |
| Vláknina | 1,9 g |
| Bielkoviny | 0,4 g |
| Vitamín C | 25% odporúčanej dennej dávky |
Recepty z Duly
Domáci Dulový Džem
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 800 g cukru
- 1 citrón (šťava)
- 1 liter vody
Postup:
Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na malé kúsky. Dajte ich do veľkého hrnca, pridajte vodu a priveďte k varu. Varíme, kým dule nezmäknú. Pridajte cukor a citrónovú šťavu, zamiešajte a varte na miernom ohni, kým sa džem nezahustí. Horúci džem nakoniec nalejte do sterilizovaných pohárov, uzavrite a otočte hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
Dulový Syr
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 1 kg cukru
- voda na varenie
Postup:
Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na kúsky. Vložte ich do hrnca, zalejte vodou a varte, kým sú mäkké. Sceďte a rozmixujte na hladkú kašu. Zmerajte množstvo kaše a pridajte rovnaké množstvo cukru. Varte na miernom ohni, stále miešajte, kým zmes nezhustne a neoddeľuje sa od stien hrnca. Vylejte do formy vystlanej pergamenovým papierom a nechajte stuhnúť na chladnom mieste. Po stuhnutí nakrájajte na kúsky a skladujte v chlade.
Pečené Dule s Medom a Orechmi
Ingrediencie:
- 4 dule
- 4 lyžice medu
- 100 g vlašských orechov
- 1 čajová lyžička škorice
- 1 citrón (šťava)
Postup:
Dule umyte, rozkrojte na polovice a odstráňte jadrovníky. Položte polovice dule do pekáča, pokvapkajte citrónovou šťavou. Na každú polovicu pridajte lyžicu medu a posypte nasekanými orechmi a škoricou. Pečte v predhriatej rúre na 180 °C asi 40-50 minút, kým dule nezmäknú a nezískajú zlatohnedú farbu. Podávajte teplé, napríklad s jogurtom alebo zmrzlinou.
Kompót z Duly
Ingrediencie:
- 1 kg dule
- 500 g cukru
- 1 citrón (šťava)
- 2 litre vody
- 1 vanilkový struk (voliteľné)
Postup:
Nakrájanú dulu dajte do hrnca, pridajte vodu, cukor a vanilkový struk. Priveďte k varu a potom varte na miernom ohni, kým dule nezmäknú. Pridajte citrónovú šťavu a ešte krátko povarte. Kompót nalejte do sterilizovaných pohárov, uzavrite a otočte hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
tags:
